Denník N

Ako individuálne spomaliť klimatickú zmenu? Mať menej detí, tvrdí nová štúdia

Ekodvor v Spiššskej Novej Vsi. Foto - TASR/AP
Ekodvor v Spiššskej Novej Vsi. Foto – TASR/AP

Riešenia ako recyklovanie, či používanie úsporných žiaroviek, zaradili autori medzi osobné voľby s miernym až nízkym účinkom.

Poctivé recyklovanie, úsporné pranie v studenej vode ani jazdenie na hybridnom aute sa v boji proti klimatikcej zmene nevyrovnajú rozhodnutiu mať o dieťa menej. Takéto výsledky priniesli autori štúdie z Lundovej univerzity vo Švédsku.

Snažia sa najmä ukázať, že ľudská činnosť na osobnej úrovni môže pozitívne ovplyvniť vývoj svetovej klímy. Narážujú hlavne na fakt, že zmena správania, ako napríklad menej časté používanie auta, má potenciál nastať rýchlejšie, ako zmeny v legislatíve alebo v efektivite výroby elektriny.

Slováci ročne vyprodukujú približne 6 ton emisií oxidu uhličitého na jedného, priemer v Európskej Únii je 6,7. Dva a pol ráz viac emisií CO2 vypustia do atmosféry Američania, ročne pripadá na jedného cez 16 ton.

Cieľom do roku 2050 je zníženie emisií na 2,1 tony, čo by malo zabrániť najzávažnejším dosahom klimatickej zmeny.

Vedci vypočítali, že rozhodnutie žiť život bez auta človeku ušetrí 2,4 tony emisií ekvivalentu oxidu uhličitého za rok. Dvadsaťštyrikrát viac emisií, skoro 59 ton, ušetrí, ak má o jedno dieťa menej.

„Uznávame, že toto sú veľmi osobné voľby, ale nemôžeme ignorovať klimatický účinok, ktorý náš životný štýl skutočne má,“ povedala pre The Guardian spoluautorka štúdie Kimberly Nicholas.

Autori v štúdii píšu, že americká rodina, ktorá sa rozhodne mať o jedno dieťa menej, zredukuje rovnaký počet emisií ako 684 tínedžerov, ktorí budú zodpovedne recyklovať po zvyšok svojho života.

Priemerný počet detí na jednu ženu u nás je približne 1,3. Spraviť rozhodnutie mať o jedno dieťa menej, by znamenalo nemať žiadne deti.

Podľa predpokladov sa Slovensko ako momentálne jedna z najmladších krajín v Európskej únii, zmení na jednu z najstarších. Portugalsko bude jediná krajina so starším obyvateľstvom ako my už v roku 2060. Priemerný vek obyvateľov Slovenska bude skoro päťdesiat rokov.

Ďašími vysoko efektívnymi riešeniami je vyhýbanie sa zaoceánskym letom, používanie zelenej energie a jazdenie elektrickým autom. Prechod na čisto rastlinnú stravu je podľa nich štyrikrát efektívnejší ako recyklovanie.

Miernejší vplyv má aj pranie v studenej vode, sušenie bielizne na vzduchu či kúpa hybridného auta.

„Všetky tieto vecí je dobré robiť. No sú skôr začiatok ako koniec. Rozhodne nie sú dostatočné na popasovanie sa s rozmerom klimatických výziev, ktorým čelíme,“ nezavrhuje aktivity s nižším vplyvom Nicholas.

Štúdia mieri hlavne na dospievajúcich, ktorí podľa autorov vedia ovplyvniť správanie v ich domácnostiach.

Chcú, aby vyrastali navyknutí na nový spôsob života, ktorý umožní splnenie predsavzatí o udržaní teplotnej zmeny pod 2° Celzia, v porovnaní pred priemyselnou dobou.

Autori porovnali odporúčania vlád na zelenší život z Austrálie, Kanady, Spojených štátov a Európskej únie. Zistili, že všetky sa sústredia najmä na činnosti s nižším dosahom.

Skúmali aj školské učebnice, ktoré sa podľa autorov nevenovali najefektívnejším možnostiam.

Štyri najefektívnejšie rady zo štúdie:

  • Rozhodnutie mať o jedno dieťa menej ušetrí v rozvinutých krajinách v priemere až 58,6 ton emissií ekvivalentu oxidu uhličitého ročne.
  • Život bez auta zníži produkciu emisií o 2,4 tony ročne.
  • Každý vynechaný zaoceánsky let znamená o 1,6 tony emisií ekvivalentu CO2 v atmosfére menej.
  • Konzumácia rastlinnej stravy každoročne ušetrí v porovnaní s mäsovou diétou o 0,8 ton emissií ekvivalentu CO2.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie