pondelok

Záhradná architektka: Keď chcete dobrú záhradu, namiesto chémie rozmýšľajte

Záhradná architektka Patrícia Černáková je zástankyňou permakultúry, ktorá vylučuje chemické zásahy a dáva priestor prirodzeným prírodným procesom.

Patrícia Černáková. Foto - Martina Cimermanová

Patrícia Černáková (40) vyštudovala záhradnú architektúru a venuje sa navrhovaniu prírodných záhrad a verejných priestorov podľa pravidiel permakultúry. Jej otec Karol Končko je zakladateľom permakultúry. Dnes si ju volajú ľudia, aby im navrhla záhradu tak, aby fungovala bez chemikálií, ale aj starostovia, aby prerobila ich betónové námestia, kde nik nechce tráviť čas. Vystúpila na konferencii TEDxBratislava 2017. 

Je lepšie, ak si kúpim paradajky na trhovisku alebo v supermarkete?

Veľmi závisí, od koho si ich kúpite. Niekedy aj ľudia na tržnici ich majú z rovnakých zdrojov. Nemusí to byť automaticky tak, že na tržnici kúpite kvalitnejšiu zeleninu a ovocie. Jediná záruka je, ak toho človeka na tržnici spoznáte a zistíte, ako sa k tým potravinám dopracoval, čo pestuje a ako. Ale úplne najbezpečnejší spôsob je urobiť si to sám.

Venujete sa permakultúre, teda dizajnovaniu záhrady v duchu toho, ako to funguje v prírode. Ako si to mám v praxi predstaviť?

Zvyčajne sa nepoužívajú žiadne chemikálie. Ja za chemikáliu určitým spôsobom považujem aj výluh, lebo je to extrakt. Takže sa používajú prírodné prostriedky. Snahou je nepoužiť nič a prísť na to, prečo nám to v záhrade dobre nefunguje, prečo sa nám to kazí, prečo sú tam škodcovia a choroby a odstrániť príčinu a nie liečiť následok. Omnoho viac sa zameriavame na to, aby problém ani nevznikol.

S akou najväčšiu chybou ste sa v záhrade stretli?

Pre mňa je najhoršie, keď si zavolajú dizajnéra, až keď si všetko pre neho pripravia a upracú záhradu. Mala som nádherný projekt – pani si ma zavolala a neupratovala, v záhrade boli tuje, zbytočnosti. Povedala som, že z nej nemá nič odnášať. Podarilo sa nám záhradu urobiť takmer len z toho, čo sme tam našli ako odpad. Pretvorili sme ju na nádhernú záhradu takmer bez nákladov na materiál, takže platila takmer len za prácu. Ale keď si najskôr upracú – vyhodia starú dlažbu, staré drevá a potom, keď to potrebujeme, tak si kúpia nové, je to drahšie. Aj pre mňa ako architektku je to väčšia výzva – pracovať s tým, čo v záhrade je. Je to ekonomickejšie.

V jednom z rozhovorov ste povedali, že cesnak lieči plesne v tele a rovnako tak lieči plesne v záhrade. Preto, keď ho správne umiestnime v záhrade, plesniam sa môžeme vyhnúť bez chemikálií. Aké sú ešte pravidlá, ktorými sa riadite?

Základom je rozumieť, ako funguje pôda. Veľmi veľa ľudí vôbec netuší o základnom procese, ako sa rastliny dostanú k svojej výžive. Rovnako ako my prijímame potravu a máme z nej energiu a imunitu, tak to funguje aj pri rastlinách. Napríklad, aby sa rastlina mohla dobre najesť, potrebuje pomoc húb. Bežné techniky, ktoré ľudia používajú v záhrade, ako je hlboké rytie, prekopávanie, devastujú huby v pôde a rastliny majú potom väčší problém prijímať živiny. Preto sú choré. Neučím ľudí riešenia, ktoré si vezmú a doma použijú vo svojej záhrade, ale učím ich o tých veciach rozmýšľať.

Jakubovo námestie. Zdroj – Zdravé záhrady

Nezaberá permakultúra veľa času?

Je to veľmi veľa o premýšľaní a zvažovaní možností. Ale reálne to nemusí znamenať, že v záhrade musíme stráviť viac času, lebo nerobíme banálne chyby.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 101453 z vás dostáva správy e-mailom