Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Penta získala nemocnice v Galante a Dunajskej Strede

Kde má už dnes Penta nemocnice. Zdroj – Svet zdravia
Kde má už dnes Penta nemocnice. Zdroj – Svet zdravia

Krajskí poslanci sa rozhodovali medzi Svetom zdravia, ktorý vlastní Penta, a spoločnosťou Agel.

Investičná skupina Penta získala do svojej siete nemocníc Svet zdravia ďalšie dve zariadenia – v Galante a v Dunajskej Strede. Kúpu im odobrili župní poslanci v stredu.

Kúpu ďalších dvoch nemocníc musí ešte schváliť Protimonopolný úrad. Ak by súhlasil, Penta by mala vo svojej sieti 14 nemocníc a posilnila by tak svoje dominantné postavenie. Nijaký iný súkromník nemá na Slovensku vplyv v takom veľkom počte nemocníc.

Penta má nemocnice najmä na východe, postupne však pridáva aj zariadenia na západe a strede Slovenska.

Agel vs. Svet zdravia

O nemocnice v Galante a v Dunajskej Strede súperila so spoločnosťou Agel, ktorá prevádzkuje päť nemocníc. Agel chcel nemocnice kúpiť za 190-tisíc eur. V Dunajskej Strede chcel preinvestovať do piatich rokov 4,78 milióna eur a v Galante 3,2 milióna eur.

Svet zdravia dal kúpnu cenu 2,1 milióna eur. V Dunajskej Strede sľúbil preinvestovať do piatich rokov 11,7 milióna eur a v Galante 8,7 milióna eur.

Svet zdravia rozhodnutie župných poslancov víta. Hneď po prevzatí chcú riešiť dlhy nemocníc i zlý technický stav budov a prístrojov.

„Keďže je nám známa veľmi zložitá ekonomická situácia oboch nemocníc, konkrétne by sme sa zamerali na zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti, usporiadanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov, rýchlu obnovu medicínskej techniky a na stabilizovanie personálu,“ povedal riaditeľ siete regionálnych nemocníc Svet zdravia Ľuboš Lopatka.

Agel sa k rozhodnutiu vyjadrovať nechcel.

Ani ministerstvo zdravotníctva predaj župných nemocníc nekomentuje. „Ministerstvo nemá žiadne právomoci vstupovať do obchodných aktivít žiadneho podnikateľa,“ povedala hovorkyňa Zuzana Čižmáriková.

Na otázky, či už Svet zdravia nemá priveľa nemocníc, neodpovedala. Nevyjadrila sa ani k tomu, či je správne, aby župy predávali alebo prenajímali súkromníkom svoje nemocnice.

Ministerstvo sa o regionálne nemocnice celkovo veľmi nezaujíma, necháva to na samosprávne celky. Aj pri oddlžení vlády nedávajú peniaze malým regionálnym zariadeniam, ale len veľkým štátnym nemocniciam.

Privatizácia je správna

Župa podľa analytika INEKO Dušana Zachara musela riešiť zlú hospodársku situáciu v nemocniciach v Dunajskej Strede a Galante. „Bolo dobré, že trnavská župa pristúpila k privatizácii týchto nemocníc,“ hovorí.

Nemala totiž dosť peňazí na ich prevádzku a rozvoj. „Ani dostatočnú kapacitu, aby vedela dohliadať na ich chod,“ dodáva. Chybou však podľa neho bolo, že privatizácia nebola otvorená záujemcom zo zahraničia.

To, že nemocnice kúpila sieť Penty Svet zdravia, nie je podľa neho problém. Keďže ide o regionálne nemocnice, nemusí mať vysoký počet nemocníc Sveta zdravia na Slovensku negatívny vplyv na súťaž na západnom Slovensku, kde má dnes viac nemocníc Agel. „Samotné dominantné postavenie jednej firmy ešte nemusí znamenať problém, ten nastáva až pri jeho zneužívaní,“ dodáva.

Pre súťaž na trhu je spravidla lepšie, ak na ňom pôsobí viac firiem, ktoré si konkurujú.

Dnes na DennikE.sk

  • Vláda: Predstavila 7 opatrení na pomoc firmám a SZČO
  • Obchod: Od pondelka sa môžu otvoriť stavebniny, záhradkárstva aj optiky, musia zabezpečiť dezinfekciu a rozostupy
  • Pomoc v ČR: Ministerka financií navrhne na pol roka odklad splátok hypoték, spotrebiteľských i podnikateľských úverov a zrušiť daň z nadobudnutia nehnuteľnosti
  • Taliansko: Premiér Giuseppe Conte oznámil mimoriadny balík v hodnote 4,3 miliardy eur na pomoc ľuďom
  • Sociálne: Ako sa zmenilo ošetrovné a PN počas koronakrízy
  • Dane: Čo s daňami počas koronakrízy?
  • Napíšte nám: Ako sa darí vašej firme? Čo by vám pomohlo?
Zdieľať

Prvá pomoc podnikom bude stáť miliardu mesačne, peniaze priamo dostanú aj živnostníci

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Koalícia oznámila sedem opatrení na pomoc podnikateľom a firmám:

  • štát uhradí 80 % platu zamestnanca vo firmách, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté
  • príspevky pre živnostníkov a zamestnancov vo firmách, ktoré zaznamenali pokles tržieb,  sa budú odvíjať od výšky ich prepadu
  • poskytnutie mesačných bankových záruk vo výške 500 miliónov eur, ktoré potom komerčné banky posunú k podnikateľom za výhodných podmienok
  • pre zamestnancov v karanténe a OČR sa uhradí 55 % z ich hrubej mzdy
  • odklad platby odvodov za zamestnávateľa pri poklese tržieb o viac ako 40 %
  • odklad preddavkov dane z príjmu pri poklese tržieb o viac ako 40 %
  • ide o najväčšiu pomoc ekonomike v histórii Slovenska: odhadom bude stáť miliardu eur mesačne na priamych platbách a pol miliardy na bankových zárukách
Zdieľať

Je mi do plaču a to je len začiatok (podnikatelia píšu, čo teraz zažívajú)

Ilustračné foto - Tomáš Hrivňák
Ilustračné foto – Tomáš Hrivňák

Podnikatelia píšu, čo teraz zažívajú 3: „Banky sú skvelým priateľom v dobrých časoch. V kritických priateľa nepoznajú.“

Minúta po minúte

Zdieľať

Zväz automobilového priemyslu prijal so znepokojením opatrenia vlády na podporu ekonomiky. Považuje ich za nedostatočné pre záchranu našej ekonomiky, očakáva, že vláda vytvorí účinné podporné opatrenia aj pre veľkých zamestnávateľov.

Zástupcovia automobilového priemyslu pripomínajú, že iné krajiny razantne pristúpili k plošnej záchrane ekonomiky aj pracovných miest tým, že vo svojich právnych systémoch buď už majú, alebo momentálne urýchlene prijímajú princípy „kurzarbeit/short-time work“.

Tvrdia, že princíp, keď štát a zamestnávateľ združia prostriedky a tak sa postarajú spolu o udržanie pracovného miesta, je vnímaný ako jeden zo základných a účinných princípov na udržanie ekonomiky v chode, elimináciu hrozby prudkého nárastu nezamestnanosti a zániku firiem bez náhrady v budúcnosti, a to bez ohľadu na to, aká je firma veľká.

„Jeho neprijatie môže mať pre priemysel a pre príjmy Slovenska devastačné následky, ktoré môžu spôsobiť nezvratné škody,“ tvrdí zväz.

Prijímané ekonomické opatrenia, najmä princípy „kurzarbeit/short-time work“, musia byť podľa zväzu nastavené rovnako a plošne naprieč hospodárskym sektorom, pretože ekonomiku krajiny tvorí celý systém, do ktorého patria malé, stredné aj veľké podniky. Kritickú situáciu pochopila podľa neho aj Európska komisia, ktorá významným spôsobom rozšírila rámec a možnosti poskytovania štátnej pomoci, aby zahŕňala aj veľké firmy.

„Veríme, že aj tieto podmienky i fakt, že v otázkach podpory udržania pracovných miest očakávame zhodu s našimi sociálnymi partnermi, presvedčia vládu, aby vytvorila účinné podporné opatrenia aj pre veľkých zamestnávateľov,“ tvrdí ZAP.

Zdieľať

Tomáš Gális v Newsfiltri: Na prvý pohľad sa zdá, že otváranie nových typov obchodov ide proti čoraz obmedzujúcejším opatreniam, ktoré európske vlády i samotná Matovičova vláda používali na obmedzenie šírenia vírusu. Lenže vládne podmienky sú také prísne, že by to nemusel byť problém.

Zdieľať

Bývalý minister financií Ivan Mikloš víta nový balík protikrízových opatrení, upozorňuje však, že v tom prípade nebudú môcť byť rýchle a efektívne. Adresné a cielené opatrenia si vyžadujú individuálne posudzovanie a vláda oznámila, že žiadosti očakáva od pondelka a vyplácať prvé platby začne od 15. apríla.

„Minister Krajniak odhadol počet podpôr na 800-tisíc u zamestnancov a 200-tisíc u SZČO. Pôjde o nepredstaviteľný nárast objemu žiadostí, a teda sa dá predpokladať, že prvé peniaze sa k mnohým dostanú až koncom apríla, resp. v priebehu mája, možno aj neskôr,“ píše na Facebooku.

„To pre mnohých živnostníkov a malých podnikateľov, ktorí nemajú vytvorené rezervy, ako aj pre ľudí, ktorí žijú z ruky do úst, môže byť neskoro. Navyše sa pri takomto náraste žiadostí nedá ani teoreticky očakávať ich dôsledná kontrola a eliminovanie neoprávnených žiadostí, respektíve objektívne posúdenie miery poklesu tržieb u SZČO. Takže výsledkom nebude vyššia objektívnosť a adresnosť, ale len dlhé prieťahy.“

Zdieľať

Taliansky premiér Giuseppe Conte oznámil mimoriadny balík v hodnote 4,3 miliardy eur na pomoc ľuďom, ktorých pandémia zasiahla v najväčšej miere. Jeho súčasťou je aj zabezpečenie nákupných poukážok a potravinových balíčkov.

Ako uviedla agentúra Reuters, Conte informoval, že starostovia budú môcť okamžite začať čerpať peniaze z nového balíka v hodnote 4,3 miliardy eur, aby pomohli riešiť potreby svojich obyvateľov.

Ďalších 400 miliónov eur poskytne Taliansko zo špeciálneho fondu určeného pre „ľudí, ktorí nemajú peniaze na zabezpečenie potrebných nákupov“.

Taliansko je krajinou, ktorú pandémia nového koronavírusu zasiahla v najväčšej miere. Počet úmrtí na ochorenie COVID-19 presiahol podľa sobotňajších údajov 10 000 a celkový počet nakazených prekonal 92 470.

Vláda doteraz schválila opatrenia na podporu ekonomiky v hodnote 25 miliárd eur a s ďalším rozsiahlym balíkom pomoci v zhruba rovnakom rozsahu plánuje prísť v apríli. (tasr)

Zdieľať

Iniciatíva slovenských maloobchodníkov nepovažuje ekonomické opatrenia koalície na podporu podnikateľov za dostatočné, aj keď víta snahu vlády firmám pomôcť. Tvrdí, že viaceré z nich nie sú dostatočne zadefinované a z pohľadu maloobchodníkov sú nejednoznačné.

Iniciatíva, ktorá zastupuje predajcov spotrebného tovaru, kozmetiky, elektrotovaru, oblečenia aj kníh, považuje nastavený maximálny limit príspevkov 200-tisíc eur na jednu spoločnosť za diskriminačný voči väčším zamestnávateľom. „Môže ohroziť veľké množstvo pracovných miest,“ vravia.

Upozorňujú, že žiadne z opatrení nerieši problém s platením nájomného. Väčšina prenajímateľov pritom podľa nich naďalej vyžaduje platby aj za prenájom priestorov prevádzok, ktoré nemôžu využívať.

Maloobchodníci patria medzi najviac zasiahnuté časti slovenskej ekonomiky, preto vyzývajú vládu, aby pripravila aj adresné opatrenia pre tento segment.

„Okrem kompenzácie miezd zamestnancov považujeme za nutné pripraviť aj legislatívnu úpravu vzťahov s prenajímateľmi tak, aby boli vzájomné vzťahy oboch strán rovnocenné,“ tvrdia.

Zdieľať

Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá združuje veľké reťazce, upozorňuje na riziko, že sa v pondelok budú pred obchodmi vytvárať rady. Podľa aliancie hrozí aj to, že si nebude môcť každý zákazník nakúpiť v obchode blízko svojho domova.

„Urobíme maximum, aby sme dokázali implementovať nové nariadenia vlády, ale je reálne riziko, že v pondelok si nebude môcť každý zákazník nakúpiť v obchode v blízkosti svojho domova, lebo nastavenie regulácie to neumožní,“ priblížil Martin Krajčovič, predseda SAMO.

„Rovnako je veľké riziko vytvárania radov pred obchodmi, kde nevieme vynucovať dodržiavanie poriadku a odstupov dva metre medzi ľuďmi a môže sa to ukázať ako kontraproduktívne opatrenie,“ upozornil.

Zdôraznil zároveň, že obchodné reťazce združené v SAMO sú zodpovedné spoločnosti, ktoré si uvedomujú svoju dôležitú úlohu pri zabezpečení dostupnosti potravín, obzvlášť v tejto krízovej situácii.

„Iniciatívne, nad rámec povinností, zavádzame preventívne opatrenia, ktoré napomáhajú k zvládnutiu aktuálnej mimoriadnej situácie. Príkladom je zavádzanie prednostných hodín pre seniorov, inštalácia plexiskiel pri pokladniciach a podobne. Od štátu sme žiadali iba súčinnosť pri dodržiavaní bezpečnosti a diskusiu pri zavadzaní nových opatrení,“ informoval Krajčovič.

Zabezpečiť limitovaný vstup zákazníkov bez asistencie polície považujú podľa Krajčoviča členovia za veľmi ťažko vykonateľné. „Obchodníci podporujú opatrenia proti šíreniu nového koronavírusu, sme maximálne súčinní, a preto nás mrzí, že pri takých závažných obmedzeniach a v takom veľkom časovom strese s nami vláda vôbec nekomunikuje,“ poznamenal.

„Chceme touto cestou vyzvať vládu a krízový štáb, aby pri zavádzaní regulácie v obchodoch s nami diskutovali o zavádzaných opatreniach, aby sme sa ich nedozvedali len z tlačových besied premiéra,“ zdôraznil.

„Zároveň chceme vyzvať všetkých zákazníkov, aby sa správali k personálu v obchode, ako aj k ostatným zákazníkom ohľaduplne a pomohli nám tieto striktné regulačné opatrenia v čo najlepšej miere naplniť,“ dodal predseda SAMO. (tasr)

Zdieľať

Úrad pre verejné obstarávanie opakovane preukázal nezákonný postup Finančného riaditeľstva SR pri uzatváraní dodatkov. Boli v celkovom objeme vyše 11 miliónov eur bez DPH.

Finančné riaditeľstvo za to už dostalo prvú pokutu vo výške viac ako pol milióna eur, informovala hovorkyňa úradu Janka Zvončeková.

Zatiaľ posledné rozhodnutie ÚVO o nezákonnom uzatváraní dodatkov je z 19. marca 2020. „Finančné riaditeľstvo ich uzatvorilo na základe výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní, pričom nepreukázalo podmienky, na základe ktorých mohlo takto postupovať,“ vysvetlil predseda ÚVO Miroslav Hlivák.

Úrad bude ďalej pokračovať vo vedenom konaní o uložení pokuty za zistené porušenia zákona.

Finančné riaditeľstvo sa bránilo tým, že išlo o zákazky, pri ktorých plnení sa musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia alebo pri ktorých je nevyhnutná ochrana základných bezpečnostných záujmov SR v súlade so Zmluvou o fungovaní EÚ. Finančné riaditeľstvo to odôvodňovalo aj tým, že ochranu týchto bezpečnostných záujmov štátu nie je možné zabezpečiť inak ako použitím uvedenej výnimky.

Finančnému riaditeľstvu hrozí pokuta aj za inú zákazku. Úrad o nej na druhom stupni rozhodol 27. februára 2020. Aj v tomto prípade riaditeľstvo pri uzatváraní dodatkov údajne neoprávnene obišlo zákon o verejnom obstarávaní.

„Išlo o dodatky uzatvorené so spoločnosťou Beset k Zmluve o dielo na ďalší vývoj Komplexného informačného systému Úradu daňového preverovania zo dňa 8. novembra 2004. Tieto dodatky boli uzatvorené v celkovej hodnote 2 991 561,59 eur bez DPH. Úrad teraz posudzuje, či sú splnené podmienky na začatie správneho konania o uložení pokuty,“ priblížil Hlivák.

ÚVO definitívne uzavrel prípad týkajúci sa nezákonne uzatvorených dodatkov k zmluvám týkajúcim sa informačného systému pre kontrolórov. Tieto dodatky boli v celkovom objeme 8,4 milióna bez DPH.

Úrad v kontrole zistil porušenia zákona o verejnom obstarávaní a následne predseda úradu 21. februára 2020 potvrdil pre finančné riaditeľstvo pokutu 503 007,94 eur.

„Týmito dodatkami finančné riaditeľstvo rozšírilo rozsah pôvodnej zmluvy v podstatných náležitostiach, akými sú predmet a cena, a to bez uplatnenia príslušných postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní účinného v čase ich uzatvárania. Tým sa vyhlo povinnosti uzavrieť zmluvy, koncesné zmluvy alebo rámcové dohody podľa tohto zákona, spôsobmi alebo postupmi ustanovenými týmto zákonom,“ vysvetlil Hlivák.

Finančné riaditeľstvo za to dostalo pokutu vo výške 5 % zo zmluvného plnenia.

„Finančná správa je pripravená reflektovať odporúčania ÚVO, čo v opodstatnených prípadoch aj robíme. Sme však presvedčení, že sme postupovali v zmysle platných zákonov a preto sa so závermi ÚVO nestotožňujeme. Preto sme využili a naďalej využijeme všetky zákonné možnosti, ktoré máme,“ reagovala hovorkyňa finančnej správy Ivana Skokanová. (tasr)

Zdieľať

Raši zo Smeru považuje za otázne, či bolo dobré otvoriť ďalšie prevádzky. „Tento návrh je chaotický. Stále nie sme vstave, že by sme mohli povedať, že máme vrchol koronavírusu za sebou. Bude problematické udržať jedného zákazníka na 25 metroch štvorcových.“

Rašiho by zaujímalo, prečo sa otvorili práve tieto prevádzky ako záhradníctvo alebo kľúčové služby.

Boris Kollár (Sme rodina) kritizuje Bratislavčanov, že sa na Železnej studničke tlačia tisíce ľudí.

„Musíte byť disciplinovaní a musíte to rešpektovať. Sú zatvorené prevádzky, ale na Železnej studničke alebo na hrádzi sú tisíce ľudí. Keď to takto ľudia budú robiť ďalej, tak sa pristúpi k tvrdším krokom,“ povedal Kollár.

„Dnes si všetci myslia, že všetko v poriadku, dvadsať-tridsať nakazených denne, ale keď budeme vykazovať mortalitu, vtedy nastane panika. My môžeme tomu predísť,“ povedal Kollár v Markíze.

Zdieľať

Boris Kollár (Sme rodina) hovorí, že každá SZČO bude podpisovať čestné vyhlásenie, či má nárok na pomoc. Vie, že štát to už teraz nebude môcť poriadne kontrolovať, a preto varuje tých, čo by chceli podvádzať.

„Určite nemáme šancu všetko preskúmať a ex post prebehnú daňové kontroly a budeme zisťovať, či naozaj spadajú do tých kritérií. Pokiaľ budú podvádzať, budú až dvojnásobné sankcie, lebo sme v čase krízy,“ povedal predseda parlamentu Kollár.

„Každé opatrenie zhodnotí trh,“ povedal Richard Raši (Smer). V opatreniach mu chýba pomoc veľkým zamestnávateľom a jednoosobovým eseročkám. Kollár povedal, že chce Rašimu poďakovať za dobré kroky v čase krízy na začiatku.

„To, čo ste spravili, bolo úžasné. Aj vďaka tomu priebeh krízy nebude taký fatálny, ako je to v Taliansku.“ (markíza)

Zdieľať

Prezident Konferencie odborových zväzov Marian Magdoško povedal, že im chýba sociálny dialóg. „S nami doteraz nikto nekomunikoval. Očakávame od vlády aj ďalšie opatrenia, toto považujeme za prvú pomoc.“

Magdoško chce krízový štáb na tripartitnej úrovni a žiada, aby vláda vymenovala členov tripartity.

Minister financií Heger (OĽaNO) povedal, že budú rokovať aj s odbormi, len na to ešte nebol čas, bude aj krízový štáb a rokovanie tripartity.

Zdieľať

Česká ministerka financií Alena Schillerová navrhne vláde zrušiť štvorpercentnú daň z nadobudnutia nehnuteľnosti, ktorú platí kupujúci. Navrhne aj odklad splácania hypoték, spotrebiteľských i podnikateľských úverov na pol roka.

Schillerová to povedala v programe Partie na TV Prima.

Podľa nej by sa spomínaným zrušením dane mohol rozhýbať realitný trh. Opozícia to navrhovala už dlhšie.

„Myslím, že treba trochu pomôcť ľuďom pri obstarávaní si bývania. Ceny bytov by možno mohli trochu klesnúť a trh by sa mohol rozpohybovať. Vidíme, čo sa teraz stalo v Prahe. Byty na Airbnb sú prázdne, prenájmy sú nízke. Môžete namietať, že je to na prechodný čas. Ale je otázka, ako dlho budeme v izolácii v dôsledku zatvorenia hraníc,“ uviedla Schillerová.

V stredu navrhne vláde aj moratórium na splácanie hypoték, spotrebiteľských i podnikateľských úverov na pol roka. Zároveň by podľa nej mal byť počas prerušenia splácania znížený aj úrok týchto úverov o „nejakú symbolickú výšku“.

Podle ministerky by to nemalo ohroziť banky ani nebankových poskytovateľov úverov. Návrhy ministerstvo podľa ministerky konzultuje s Českou národnou bankou i bankami. (čtk)

Zdieľať

Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka si myslí, že štát by mal riešiť aj veľké fabriky, ktoré sa zatiaľ v dnešnom opatrení vlády nenašli. „Prepúšťanie hrozí, ale bude záležať na tom, ako sa ekonomika zachová po kríze. Nevieme, ako dlho to bude trvať.“ (rtvs)

Zdieľať

Kamenický zo Smeru povedal, že Smer podporí tie ekonomické návrhy, ktoré sú dobré, ale niektoré opatrenia sa mu nepáčia. Na otázku, či mu chýba nejaké opatrenie, povedal, že mu chýbajú odklady splátok úverov a lízingov.

„Odklad odvodov. Ste adresní, ale na podnikateľov. Nemalo by to byť len o podnikateľoch, ale aj o bežných ľuďoch.“

Kamenickému sa nepáči bod sedem opatrení, že si môžu podnikatelia započítať straty od roku 2014.

„Ako toto súvisí s Covidom 19? Snažíte sa vyriešiť liberálne názory pána Sulíka v praxi.“

Minister financií Heger povedal, že ide o historickú pomoc. Heger ku kritike Kamenického, že otvorili prevádzky: „My sme to urobili kvôli potrebám obyvateľov a zároveň sme sprísnili hygienické opatrenia.“

Zdieľať

Kamenický zo Smeru kritizuje vládu za to, že otvorila prevádzky ako záhradníctva alebo galantériu. „Štatistiky vám ukážu, čo ste urobili, a budete za to niesť zodpovednosť.“ Podľa Kamenického všetky štáty sprísňujú opatrenia, iba naša vláda uvoľnila prevádzky.

Zdieľať

Milan Krajniak k vyplateniu 13. dôchodku: „Pokiaľ by kríza trvala tri mesiace, tak si to viem predstaviť. Pokiaľ by trvala dlhšie, tak to nebudem na milión percent sľubovať.“

Zdieľať

Richard Sulík vysvetľuje, prečo otvorili záhradníctva: „Teraz je sezóna, keď sa sadí. Ak chceme mať dostatok zeleniny, musíme ľuďom dovoliť kupovať si náradie, nástroje, semienka.“

Sulík povedal, že zároveň sprísnili hygienické nariadenia a je zakázané vyjsť bez rúška na ulicu.

„My sme najzarúškovanejší národ na svete a to je strašne dôležité. Izolácia je to, čo nám pomáha nábeh koronavírusu tlmiť.“ (ta3)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať