nedeľa

Deti zo Slovenska na britských školách zaostávajú, horšie sú len české

Niektoré poľské deti na britských školách majú lepšie výsledky ako britské, píše Economist.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Týždenník Economist sa v grafe pozrel, ako deti, ktoré majú rodný jazyk iný ako anglický, zvládajú britské školy. Nemajú dostupné štatistiky, ako sa darí imigrantom z jednotlivých krajín, preto to riešili na základe ich materinského jazyka.

Podľa týchto údajov sa zdá, že pre deti zo strednej a východnej Európy je prechod na britský systém školstva zložitý – ich výsledky sú totiž omnoho horšie ako výsledky britských detí. Všetky deti zo strednej a východnej Európy sú pod anglickým priemerom vo výsledkoch GCSE.

Najhoršie sú na tom deti z Česka a potom zo Slovenska.

Chudoba aj kultúra

Čím sú deti z chudobnejším pomerov, tým sú ich výsledky horšie. Keď údaje očistili od rôznych vplyvov – napríklad upravili výsledky z pohľadu toho, kde žijú a kedy prišli do Británie, alebo o deti, ktoré bezplatne dostávajú stravu v škole –, vyšlo im, že poľskí žiaci mali lepšie výsledky ako britské deti, cituje Economist Steva Stranda z Oxfordskej univerzity.

Inak je to u slovenských detí: tie zaostávajú, aj keď sa o tieto faktory dáta očistia. Podobne, hoci zaostávajú menej, je to u Rumunov, Litovcov či Lotyšov.

Čím to môže byť? Okrem chudoby uvádza Economist ako dôvod aj kultúrne rozdiely. Napríklad citujú učiteľku, ktorá tvrdí, že deti z litovských rodín majú častejšie ako ostatní prácu popri škole. Vysvetľuje si to tým, že sú častejšie z chudobných rodín, ale aj tým, že ich rodičia nepripisujú vzdelaniu takú veľkú hodnotu.

Economist nepíše o tom, aké dôvody môžu mať veľmi zlé výsledky slovenských detí. Ale píše o tom, že najväčší problém je s rómskou populáciou. Po tom, čo sa stretli s predsudkami, sa vyhýbajú úradom. „Niektorí rodičia nie sú ochotní posielať svoje deti – najmä dievčatá – na strednú školu, aby sa nemiešali s nerómskymi,“ napísal týždenník.

Chudoba výrazne ovplyvňuje aj naše výsledky

Chudoba a menej podnetné prostredie ovplyvňuje do veľkej miery aj výsledky slovenských žiakov. Dokonca patríme ku krajinám, kde práve sociálne zázemie do najväčšej miery ovplyvňuje, aké výsledky budú deti dosahovať. To sa dotýka do veľkej miery aj rómskej populácie.

Vidieť to už pri testovaní desaťročných detí: „Žiaci patriaci do kategórie ‚málo zdrojov‘ v rámci nej dosahujú – či už v matematike, alebo v prírodných vedách – najnižší výkon spomedzi všetkých krajín EÚ či OECD,“ napísali v štúdii TIMSS – Trendy v medzinárodnom štúdiu matematiky a prírodných vied. Hoci vo všetkých krajinách možno pozorovať veľký rozdiel medzi tým, aké výsledky dosahujú žiaci z bohatších a chudobnejších rodín, u nás sa tieto rozdiely výrazne prehlbujú.

Rodina zaradená do kategórie „veľa zdrojov“ vlastní priemerne viac ako 100 kníh a viac ako 25 detských kníh, domácnosť je pripojená na internet, žiak má vlastnú izbu, aspoň jeden z rodičov má ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa a aspoň jeden z rodičov má odborné zamestnanie.

Rodina z kategórie „málo zdrojov“ má v priemere doma najviac 25 kníh a najviac 10 detských kníh, nemajú internetové pripojenie a žiak nemá vlastnú izbu, ani jeden z rodičov nemá vyššie vzdelanie, než je ukončené stredoškolské, a ani jeden z rodičov nemá odborné ani administratívne zamestnanie.

Všetci ostatní žiaci patria do kategórie „priemerné zdroje“.

Podľa štúdie bolo 15 percent slovenských žiakov v kategórii rodín s mnohými zdrojmi (priemer Únie je 22 a OECD 26 percent). A osem percent našich žiakov je z rodín s málo zdrojmi (priemer Únie aj OECD sú 4 %).

„Rozdiel vo výkone medzi žiakmi z rodín s mnohými zdrojmi a žiakmi z rodín s málo zdrojmi sa v matematike zväčšil zo 126 bodov v roku 2011 na rozdiel 151 bodov a v prírodných vedách zo 132 bodov na 171 bodov. Tento nárast je pravdepodobne zapríčinený významným znížením výkonu žiakov, ktorí patria do kategórie ‚málo zdrojov‘,“ napísal národný ústav.

Za štyri roky sa totiž výsledky žiakov, ktorí žijú v chudobnejších pomeroch, zhoršili – o 35 bodov v matematike a 47 bodov v prírodných vedách. „Vplyv domáceho zázemia žiaka na jeho výsledky má na Slovensku rastúci charakter,“ konštatujú.

Vidieť to aj u deviatakov. Tento rok bolo v Testovaní 9 takmer 500 detí zo sociálne slabého prostredia, teda 1,3 percenta testovaných. V matematike dosiahli v priemere 22 percent, celoslovenský priemer bol takmer 57.

Podobne aj v slovenskom jazyku – bez znevýhodnenia dosiahli žiaci takmer 62 percent, ale deti zo sociálne slabého prostredia len 33.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |