Denník N

Občania, keď za vás naposledy Boris Kollár bojoval, možno vám to ublížilo a ani o tom neviete

Pamätáte sa, keď sa hovorilo, že koalícia chce bežným ľuďom v poschodových domoch dvihnúť dane? V návrhu zákona bol však presný opak. A ako sa majú teraz zvýšiť doplatky za lieky? Aj to je presne naopak.

Poslanec Boris Kollár v stredu zavesil na web video, v ktorom sa rozčuľuje nad tým, že minister zdravotníctva Tomáš Drucker chce zákonom zvýšiť doplatky niektorých ťažko chorých pacientov až na stovky eur mesačne.

Dosť pritom kričí, čím vzbudzuje dojem, že verí tomu, o čom rozpráva.

V polovici približne štvorminútovej nahrávky si sám položí otázku, či má význam robiť takéto videá, aby si príkladom z inej kauzy odpovedal, že určite áno: „Napríklad posledné video, ktoré som pustil kvôli tomu zvýšeniu poplatkov o 300 až 900 percent za daň z nehnuteľnosti, ktorú vám chceli pripraviť, tak sme spustili také peklo mediálne, toto videlo pol milióna ľudí, že ľudia sa nabudili, začali písať, sa vyhrážať (…), sa pokakali tie strany a stiahli ten návrh. A vďaka tým videám sa teda niektoré veci dokážu odvrátiť.“

https://www.youtube.com/watch?v=DcNZ_S77jF0

Poslanec Kollár naráža na novelu zákona o miestnych daniach, ktorej presadzovanie v parlamente na seba zobral poslanec Smeru Ľubomír Petrák. Bolo to približne pred mesiacom a od prvého momentu sa jeho návrh v médiách prezentoval ako dvihnutie daní ľuďom, ktorí vlastnia viacposchodové domy.

Predseda strany Sme rodina nebol zďaleka jediný, kto sa namotal na predstavu, že rodinné domy teraz budú platiť dvakrát až trikrát vyššie dane. Predseda KDH Alojz Hlina pri tej príležitosti vo videu tiež dvíhal hlas. On svoje rozprávanie o navrhovanej zmene zákona rámcoval predstavou majiteľov domov na Orave, ktoré si ešte za socializmu postavili povinne veľké, lebo si to tak želali komunisti, aby v prípade vojny mali kam evakuovať Bratislavčanov. Teraz podľa Hlinu nová generácia boľševikov týmto ľuďom chce dvihnúť dane a s tým treba bojovať.

Pri tej príležitosti Hlina poďakuje žurnalistom, ktorí si poslaneckú novelu všimli. A nechá aj odkaz poslancovi Kollárovi, že rozohnené video natočil až potom, čo vec pochopil z novinových článkov.

Aj Hlina v tom videu úprimne pôsobí dojmom, že navrhovanej zmene daní rozumie. Lenže nie je to pravda: ohrozenie bežných majiteľov dedinských dvoj- a trojposchodových domov väčšími daňami v rámci nového zákona bolo zanedbateľné až žiadne.

Bojovali za bežných ľudí, ochránili bežných developerov

Základný princíp pochopili kritici zmeny pri daniach z nehnuteľností správne. Kým pri bytoch na sídliskách sa platí podľa naozajstnej rozlohy bytov, a teda za každé poschodie, pri ostatných stavbách to tak nie je – platí sa viac-menej len podľa zastavanej plochy.

Teda keď ste napríklad majiteľ dvadsaťposchodovej výškovej administratívnej budovy, tak zaplatíte daň z nehnuteľností mestu takmer rovnako ako napríklad majiteľ vedľajšieho malého domu, ktorý tiež prenajíma niekomu na biznis. Mesto totiž už podľa terajšieho zákona môže zdaniť extra aj priestory na poschodiach, no horný limit je symbolických 33 centov za meter štvorcový ročne.

V praxi by teda nový zákon priniesol obciam od firiem na daniach podľa odhadu ministerstva financií 9 až 26 miliónov eur. Môže sa to zdať ako veľký rozptyl odhadu, ale ak by taký zákon prešiel, obce by ešte pravdepodobne reagovali zmenou základných sadzieb dane, o ktorých si už zastupiteľstvá rozhodujú samy. Ak by teda nechceli svojich podnikateľov odplašiť, sadzbu by znížili. A ak by boli v situácii ako napríklad Bratislava, Trnava či Žilina, vedeli by, že aj prudký nárast daní z nehnuteľností by majiteľov výškových budov extra nevyrušil. No bolo by to napokon politické rozhodnutie a to sa ekonómom zle modeluje.

Podstatné je, že aj ministerstvo financií odhadovalo vplyv navrhovanej zmeny na obyvateľstvo ako „marginálny“. Poslanec Petrák k tomu na Facebook zavesil aj modelové prepočty pre rôzne veľkosti domov v Bratislave, Banskej Bystrici, Moste pri Bratislave a Oravskom Bielom Potoku. Keďže zmena v zákone predpokladala, že by sa neplatilo presne podľa kľúča zastavaná plocha krát počet podlaží, ale prihliadalo by sa na to, koľko je reálna obytná plocha, viacerým by daň pri nezmenených sadzbách dokonca klesla.

Konkrétne: pri prízemných domoch by v každom meste zrejme daň klesla, pri domoch s podkrovím viac-menej tiež. Ku zvýšeniu najviac o pár desiatok eur ročne by mohlo dôjsť podľa poslanca v modelovom príklade v Banskej Bystrici, Bratislave aj blízkej obci Most pri Bratislave pri dvoj- a trojpodlažných domoch. Model pre dom na Orave ukazoval, že tu by daň takmer isto málinko klesla vo všetkých prípadoch. Základná sadzba na meter štvorcový je tam totiž taká malá, že keď vypadne súčasný fixný príplatok za podlažia navyše a nahradí ho prepočet na skutočnú úžitkovú plochu, konečná daň bude nižšia.

A to ešte majú obce možnosť podľa zákona seniorom daň z nehnuteľností odpúšťať alebo znižovať – a aj to často robia.

Sumárne: všetko teda nasvedčuje tomu, že navrhované zvýšenie dane z nehnuteľností by zasiahlo firmy, ale na prípadné riziko zhoršenia podnikateľského prostredia by obec mohla pohodlne reagovať zmenou sadzieb alebo ich rozdelenia podľa lokalít. Ak by sa pritom dane zvýšili aj niektorým obyvateľom, šlo by o desiatky eur ročne najmä pri viacposchodových vilách v mestách s hodnotou začínajúcou sa pri 200-tisíc eurách.

Všetky peniaze z novej dane by navyše šli priamo mestám a obciam; štátny rozpočet by to, naopak, o pár miliónov obralo, pretože firmy by si o daň z nehnuteľností znížili základ dane pre daň zo zisku.

Posilnila by sa tým váha majetkových daní, ktoré sú z princípu najsociálnejšie. Lebo nezdaňujú aktivitu, ale už len veľkosť majetku, ktorý človek či firma získali. Píše sa o tom v takmer každom podrobnejšom súbore odporúčaní pre slovenskú ekonomiku, ktoré nám posielajú z Európskej komisie, OECD či Medzinárodného menového fondu.

Ministerstvo financií to má ako priznanú agendu najmenej päť rokov, ale nikdy sa neodvážilo nič konkrétne predložiť. Teraz síce s predkladateľmi novely na zvýšenie miestnych daní evidentne potichu spolupracovalo, no keď niekto v Smere iniciatívu zatrhol a poslanec Petrák ju preto stiahol, na obranu rozumnej veci sa ministerstvo s jeho autoritou ani neozvalo.

Občanom teda nič zlé nehrozilo, žiaden rast daní o „300 až 900 percent“. Mestá a obce by mali možno viac peňazí, ktoré by zaplatili firmy a najmä developeri vlastniaci výškové budovy. Keby toto niekto vysvetlil poslancom, možno by za to hrdo hlasovali všetci a nevystatovali by sa na Facebooku, že tomu zabránili.

Liekov bude viac, nie menej, doplatkov bude menej, nie viac

Zvyšovanie miestnych daní firmám je teraz nadlho pasé, no na príbeh o zrušení dobrého návrhu zákona vinou jeho totálneho nepochopenia to teraz vyzerá pri zákone o lieku. Technicky je to ešte oveľa zložitejšia vec ako zmeny v miestnych daniach, a tak sa nemožno čudovať, že v ňom niektorí nájdu aj presný opak toho, čo tam je.

Hlavná kritika sa strhla preto, lebo v zákone sa píše, že poisťovne zaplatia pri liekoch na výnimku len 70 percent ceny a päť percent by mal platiť lekár či nemocnica. Pochopiteľne, že sa potom bez bližšieho vysvetlenia môže zdať, že štvrtinu ceny lieku, čo stojí ročne nad 40-tisíc eur, by mali platiť pacienti.

Ministerstvo zdravotníctva totiž zákon pustilo do pripomienkovania bez toho, aby dostatočne vysvetlilo, že predbežne sa s farmafirmami dohodlo, že znížia ceny, ale firmy chcú, aby to bolo evidované ako zľavy. Má to pre nich extra význam. Liek tak síce napríklad na Slovensku predajú lacnejšie, ale v datasetoch, kde sa celoeurópsky porovnávajú ceny liekov, budú vyzerať drahšie, čo sa im vráti na iných trhoch (podrobnejšie vysvetlenie tu).

Pre náš príbeh je kľúčové, že sa v žiadnom prípade neočakáva, že by tých 25 percent mali zaplatiť pacienti. Pár ľudí v pacientskych organizáciách si to tak však vysvetlilo, posťažovali sa médiám, a kým sa na ministerstve zdravotníctva stihli spamätať, boli už vonku články o Druckerovom návrhu s krutým vplyvom na ťažko chorých pacientov.

V takom momente je už len otázkou času, ktorý kritik vlády stihne zavesiť svoje video na Facebook ako prvý. A potom či sa navrhovateľ nepochopenej zmeny preventívne sám stiahne, alebo dobrú vec presadí politickou silou aj za cenu, že na verejnosti bude za zloducha.

Komentáre

Teraz najčítanejšie