Zomrela Maryam Mirzachaniová. Ako prvá žena dostala ocenenie prezývané Nobelova cena za matematiku
„Maryam odišla priskoro. Jej odkaz trvá naďalej, lebo ovplyvnila tisícky žien, aby sa venovali matematike a vede,“ povedal rektor Stanfordovej univerzity Marc Tessier-Lavigne.
Maryam Mirzachaniová, prvá žena, ktorá dostala prestížnu Fieldsovu medailu za matematiku, zomrela túto sobotu v Spojených štátoch.
40-ročná iránska vedkyňa, ktorá pôsobila na Stanfordovej univerzite, podľahla rakovine prsníka. Zanechala za sebou manžela, českého matematika Jana Vondráka, a dcéru Anahitu.
Mirzachaniovej udelili Fieldsovu cenu za prácu na komplexnej geometrii a dynamických systémoch. Jej práca má široké využitie a poskytuje poznatky od kryptografie po „teoretickú fyziku, ako vznikol vesmír“, uvádza univerzita v nekrológu.
Fieldsova medaila
Fieldsovu medailu prezývajú aj „Nobelova cena za matematiku“. Udeľuje sa každé štyri roky dvom až štyrom matematikom mladším ako 40 rokov.
Keď matematička pracovala, na papier si kreslila čmáranice a na okraje písala rovnice. Jej dcéra raz matkinu prácu prirovnala k „maľbe“, spomína na významnú vedkyňu univerzita.
Mirzachaniová bola nielen prvá žena, ale aj prvá Iránka, ktorá získala cenu udeľovanú od roku 1936.
Iránsky prezident Hassan Rúhání povedal, že smrť významnej vedkyne spôsobila „veľký zármutok“. Minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf sa vyjadril, že jej smrť zarmucuje všetkých Iráncov, píše BBC.
Americko-iránsky vedec Firouz Naderi, ktorý pôsobil v NASA, na sociálnej sieti Twitter napísal: „Dnes zhaslo svetlo… Bolo to priskoro. Trhá mi to srdce.“ Neskôr dodal: „Génius? Áno, ale tiež dcéra, matka a manželka.“
A beautiful mind. pic.twitter.com/Xrmq2LtW29
— Firouz M. Naderi (@Firouz_Naderi) July 15, 2017
Niektorí ľudia na sociálnych sieťach kritizovali iránskych predstaviteľov, že nepoužili obrázky Mirzachaniovej bez zahalených vlasov. BBC píše, že iránske ženy si musia zakrývať vlasy, pretože to vyžaduje právo.
Matematika ako detektívka
Ako mladá žena sa Mirzachaniová chcela stať spisovateľkou. „Ale jej vášeň a nadanie pre matematiku nakoniec zvíťazili,“ píše NPR.
Keď v roku 2014 vyhrala Fieldsovu cenu, o matematike povedala: „Je to zábava. Je to ako vyriešiť hádanku alebo pospájať chýbajúce miesta v detektívnom prípade.“
Matematička dodala: „Cítila som, že toto je niečo, čomu by som sa mohla venovať, a chcela som sa vydať touto cestou.“
V inom rozhovore Mirzachaniová povedala: „Musíte vynaložiť určitú energiu a námahu, aby ste videli, že matematika je krásna.“
„Nemám žiaden zvláštny recept, ako prichádzať s novými dôkazmi. Je to, ako keby ste boli stratení v džungli a pokúsili sa využiť všetko poznanie, ktoré môžete získať, aby ste prišli s novými trikmi. Ak budete mať dostatok šťastia, možno nájdete cestu von,“ citujú vedkyňu v nekrológu univerzity.
Stereotypy
Frances Kirwanová z Oxfordskej univerzity, členka komisie, ktorá vyberala držiteľov Fieldsovej medaily, o iránskej matematičke prehlásila: „Dúfam, že táto cena inšpiruje oveľa viac dievčat a mladých žien – či už v tejto krajine, alebo inde vo svete –, aby verili vo svoje schopnosti a smerovali k tomu, aby sa stali ďalšími držiteľkami Fieldsovej medaily.“
Ženy aj dnes čelia stereotypom, že prírodné vedy, technológie, inžinierstvo a matematika (v angl. STEM sciences) nie sú pre ne. V minulosti sme napríklad písali o prípade, keď recenzent autorkám vedeckej publikácie odporučil, aby ich nabudúce v práci viedol muž, pretože inak len skĺzavajú k „ideologickým domnienkam“.
Podľa recenzenta nemajú bádateľky najmenší dôvod byť urazené. Muži sú proste výkonnejší a viac pracujú, lebo „sú o čosi zdravší a majú o čosi viac výdrže“.
Sexistické komentáre pobúrili vedeckú komunitu a upozornili na príkoria, s ktorými sa vedkyne vo svojej práci stále stretávajú.
Inšpirovala tisícky žien
Rektor Stanfordovej univerzity Marc Tessier-Lavigne opísal Mirzachaniovú ako „brilantnú matematickú teoretičku a tiež skromného človeka, ktorý prijímal pocty iba v nádeji, že to povzbudí ďalších ľudí, aby nasledovali jej cestu“.
„Maryam odišla priskoro. Jej odkaz trvá naďalej, lebo ovplyvnila tisícky žien, aby sa venovali matematike a vede,“ dodal rektor. „Jej prínos ako vedkyne a vzoru, na ktorý sa chceli iní podobať, je veľký a trvalý. Veľmi bude chýbať, tu na Stanforde aj všade na svete.“
Maryam Mirzachaniová sa narodila v roku 1977 v Teheráne. Doktorát získala v roku 2004 na Harvardovej univerzite. Neskôr pracovala na Princetone a od roku 2008 na Stanforde.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
