Zostrelený let MH17: Nočné mory stále mátajú príbuzných, všetky stopy vedú do Ruska

Po troch rokoch je to pre nich stále mučivé, stále majú mnohí nočné mory a márne čakajú na spravodlivosť.

Príbuzní obetí zo zostreleného boeingu, ktorý padol začiatkom leta 2014 na východe Ukrajiny po zásahu strelou zem-vzduch z ruského Buku, v pondelok odhalili pamätník k tragédii letu MH17 na amsterdamskom letisku Schiphol. 

Práve odtiaľ vzlietol boeing malajzijských aeroliniek smerom do Kuala Lumpuru. Na palube bolo 298 ľudí zo 17 krajín, najviac – 193 – bolo Holanďanov, potom nasledujú austrálski a malajzijskí občania.

Všetci zomreli a ich pozostatky sa medzi roztrúsenými kúskami lietadla hľadali celé mesiace.

Pasažieri a posádka mali za sebou tri hodiny z 12-hodinového letu, keď ich vo výške okolo desať kilometrov zasiahla raketa. Holandskí vyšetrovatelia neskôr potvrdili ukrajinskú verziu, že boeing bol zostrelený raketovým systémom Buk vyrobeným v Rusku, a to z rebelského územia.

Ku skutočnosti sa Moskva stále nepostavila bez toho, aby prevzala zodpovednosť a prestala manipulovať vyšetrovanie.

Malý sumár tragédie letu MH17 podľa RFE/RL:

Here's what we know about the events of July 17, 2014, when #MH17 was shot down over Ukraine, killing 298 people: pic.twitter.com/clsEr6mpa3

— Radio Free Europe/Radio Liberty (@RFERL) July 17, 2017

Nočné mory a ťažkosti v práci

Na odhalenie pomníka do Amsterdamu sa chystalo okolo dvetisíc príbuzných, kráľovská rodina aj holandský premiér.

„Tri roky potom stále nevieme, čo sa presne stalo. To je pre ľudí veľmi stresujúce. Majú nočné mory, problémy so sústredením, problémy vykonávať svoju normálnu prácu, problémy pociťovať radosť,“ cituje ČT24 Petera van der Veldena z inštitútu viktimológie na holandskej univerzite v Tilburgu. Psychiatri tam sledovali stav 150 pozostalých.

Na rozdiel od automobilových nehôd podľa neho príbuzní dlho nemohli vidieť mŕtveho člena svojej rodiny. „To je pre smútiacich veľmi dôležité, aby mohli vidieť osobu, ktorá zomrela, a dotknúť sa jej. V prípade MH17 to bolo nemožné. (…) Je to pre ľudí veľmi ťažké, pretože musíte niekomu povedať zbohom. Ale žiadne telo nezostalo.“

Podľa van der Veldena by bolo skvelé, keby sa podarilo identifikovať vinníkov a dostať ich do väzenia. „Bolo by to úžasné, pre obete by sa týmto ich problém skončil. Ale to nie je tento prípad. Takmer nikdy to nie je jedna vec, ktorá môže zahojiť ich ranu,“ dodal.

Bart en Jeanne verloren hun dochter. "We willen zo graag de waarheid horen. Desnoods gaan we elke dag voor de Russische ambassade zitten." pic.twitter.com/R6hV4Z17Xq

— Jildou van Opzeeland (@Jilnow) July 16, 2017

Skupina 15 príbuzných v nedeľu pred ruským veľvyslanectvom v Haagu počas tichého protestu pripevnila lavičku s nápisom: Čakanie na zodpovednosť a úplnú jasnosť. Pred ambasádou, ktorej tiež odovzdali otvorený list, postáli hodinu.

Okrem iného sa v ňom píše: „Vieme, že tento národ skrýva a chráni svedkov a neposkytuje dostatočné informácie. Ešte horšie je, že tento národ manipuluje a prezentuje oficiálne informácie, ktoré sú falošné. (…) Prestaňte hrať hry.“

Jerome Skinner, ktorý zastupuje rodiny obetí, v austrálskych novinách Sydney Morning Herald odkázal ruskému prezidentovi: „Moji  klienti čakajú už tri roky, pán Putin. Za čin stále nikto neprevzal zodpovednosť. Nemyslíte si, že takáto tragédia si zaslúži nejaké vysvetlenie? Vy jediný to môžete napraviť.“

Žiada od neho, aby vysvetlil množstvo dôkazov usvedčujúcich ruskú účasť na zostrelení boeingu. Kremeľ zodpovednosť odmieta.

Jediná dôveryhodná verzia

Pôvodná ruská verzia, že boeing zostrelilo ukrajinské lietadlo, sa veľmi rýchlo ukázala ako nezmysel. Rovnako experti spochybnili ďalšiu ruskú verziu, že išlo o ukrajinský Buk.

„Nie je dôveryhodný dôkaz, ktorý by ukázal akýkoľvek funkčný ukrajinský Buk blízko dostrelu MH17 počas 17. júla 2014. Jediný dôveryhodný kandidát, ktorý mohol byť za odpálením rakety, ktorá zostrelila MH17, je ruský Buk 332, ktorý patril 53. Protileteckej raketovej brigáde,“ píše Bellingcat vo svojej najnovšej, 73-stranovej správe.  

Medzinárodný investigatívny projekt išiel po stopách ruskej 53. brigády, ktorá Buk previezla k ukrajinským hraniciam tesne pred útokom na lietadlo. 

V ten deň, popoludní 17. júla 2014, Pjotr Fedotav s mamou pracovali na svojom políčku neďaleko Snežného na východe Ukrajiny, keď sa ozval obrovský výbuch. S obomi zatriaslo tak, že spadli na zem.

„Mal som pocit, že je to koniec sveta,“ povedal reportérovi servera Mashable 58-ročný Ukrajinec.

Videl, ako raketa letela na nebi a zasiahla lietadlo, ktorého trosky dopadli na zem.

Po zostrelení lietadla bolo vozidlo bez chýbajúcej rakety natočené cestou späť do Ruska. Vojenský veliteľ separatistov Igor Girkin, známy ako Strelkov, sa chválil krátko po páde lietadla, že zostrelili ukrajinské armádne lietadlo, neskôr svoj status vymazal.

To by vysvetľovalo, že separatisti pôvodne chceli útočiť na ukrajinské ciele, ale tentoraz trafili civilný cieľ.

Aj Fedotav si myslel, že to tak bolo, a potom ho šokovala správa, že išlo o komerčnú linku s neozbrojenými pasažiermi.

Podľa Bellingcatu práve pod Strelkovom pracoval jeden z hlavných podozrivých – veterán ruskej armády Sergej „Chmurij“ Dubinskij, ktorý údajne organizoval presun Buku.

Nasvedčujú tomu napríklad telefonické rozhovory zo 17. júla zverejnené ukrajinskou tajnou službou. „Na ich základe je jasné, že Dubinskij bol jednou z kľúčových postáv,“ píše Bellingcat.

Okrem iného hovoril vojakom, kam majú zobrať Buk či ktorí z nich majú byť v konvoji. To, že ide o jeho hlas, potvrdilo aj vyšetrovanie ruského denníka Novaja gazeta v spolupráci so švédskymi expertmi.

Dubinskij si napriek vážnym podozreniam žije spokojne v ruskom Rostove a podľa všetkého ho ruské orgány ako jedného z podozrivých nevydajú do Holandska.    

Holandský proces

Napriek tomu, že Rusko svojím právom veta v Bezpečnostnej rade OSN zablokovalo pokus o vytvorenie medzinárodného tribunálu, ktorý by potrestal vinníkov, päť krajín vyšetrujúcich tragédiu letu MH17 (Ukrajina, Holandsko, Austrália, Malajzia a Belgicko) sa spojilo s tým, že súd prebehne v Holandsku.

„Týmto rozhodnutím robíme ďalší krok na ceste k odhaleniu pravdy, stíhaniu podozrivých a k pocitu uspokojenia pre pozostalých,“ citovala agentúra Bloomberg holandského premiéra Marka Rutteho.  

Kedy by sa proces mohol začať, zatiaľ nie je jasné. Hľadanie spravodlivosti v prípadoch leteckých nešťastí podľa Bloombergu zvyčajne trvá okolo desať rokov. V tomto prípade sa hovorí o stovke ľudí, o ktorých sa vyšetrovatelia zaujímajú.

Páchatelia by mohli byť podľa šéfky austrálskej diplomacie Julie Bishopovej súdení v ich neprítomnosti.