Holandský kňaz cez tweety vysvetľuje mladým vieru v Boha, hriechy, aj nevýhody predmanželského sexu

Vyštudoval architektúru, napokon sa stal kňazom. Michel Remery bol vo Vatikánskej internetovej službe v komisii pre nové médiá a mládež. V knihe Tweetuj s Bohom (v desiatich jazykoch, aj v slovenčine) odpovedá na 200 otázok súvisiacich s vierou a cirkvou v tweetoch, teda nie vo viac ako 140 znakoch.

Mali ste priateľku, dobrý plat a naštartovanú kariéru architekta. Prečo ste sa rozhodli stať kňazom?

Pretože som cítil, že napriek tomu všetkému, všetkým tým dobrým veciam v mojom živote, bolo niečo ešte dôležitejšie, a to môj vzťah s Bohom. Cítil som, že mi niečo chýba, hoci som spočiatku nevedel čo.

Ako reagovalo vaše okolie, vaša rodina?

Boli prekvapení a spočiatku mali obavy. Časom však videli, ako ma toto povolanie robí šťastným. Videli, že veľa ľudí ma podporuje a pomáha mi. Dnes už absolútne akceptujú moju cestu životom.

Vychovávali vás k viere?

Áno, pochádzam z katolíckej rodiny.

Koľko katolíkov vlastne žije v 17-miliónovom Holandsku, odkiaľ pochádzate?

Asi štyri milióny.

Je rozdiel medzi holandským katolíkom a talianskym, či slovenským?

My máme za sebou búrlivú históriu. V 60. rokoch minulého storočia si veľa holandských katolíkov myslelo, že môžu žiť bez viery a kostola. Dokonca mnohí kňazi a rehoľné sestry vyzliekli svoje habity. Odvtedy sú mnohé kostoly a cirkevné budovy zavreté, pretože je menej veriacich. A ani počet mladých ľudí v kostoloch nie je veľký. Keď som bol malý, tak v kostole boli okolo mňa prevažne starí ľudia. Myslel som si vtedy, že to už je koniec cirkvi. A to je ten rozdiel, ktorý som videl na Slovensku, kde je veľa mladých ľudí a mladých rodín v kostole. Hoci musím povedať, že vidím zárodky nového začiatku aj v Holandsku.

Napísali ste knihu Tweetuj s Bohom. Ako vám to vôbec napadlo?

Všetko sa to začalo otázkami mladých ľudí v mojej farnosti. Mali toľko otázok ohľadom viery, že som ich všetky nezvládal zodpovedať počas nedeľných omší. Tak som sa s nimi začal pravidelne stretávať a spoločne sme začali hľadať odpovede. Takže všetky otázky v knihe sú skutočné otázky súčasných mladých ľudí.

Kniha je najmä pre mladých. Aké problémy ich vo všeobecnosti trápia?

Myslím si, že najväčším problémom je, keď sa všetkými problémami necháme pohltiť a nevidíme nič za tým. Je jednoduché vyhorieť alebo upadnúť do depresie, keď vidíme dnešný svet plný utrpenia, bolesti a smútku. No zároveň je mnoho dobrého, čo urobil človek, a to možno na tých najmenej očakávaných miestach. Ja úprimne verím, že za tým je Boh medzi nami. Takže aj tí, ktorí nikdy o ňom nepočuli, zrazu vidia niečo z jeho dobroty.

Kedy naposledy ste sa s takým dobrom stretli?

Napríklad keď som zistil, ako výborne funguje charita v takej chudobnej krajine, ako je Albánsko. Rovnako som bol očarený prácou sestier v rôznych detských domovoch, ktoré som navštívil. Dni aj noci sa starajú o zverené siroty, dbajú o ich dobro. Alebo si len zoberte to množstvo dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú utečencom. Učia ich miestny jazyk, alebo len im pomáhajú vypĺňať oficiálne tlačivá. Ak začnete hľadať, uvidíte množstvo skvelých príkladov okolo.

Ak hovoríme o mladých, tak často sa ich otázky točia okolo predmanželského sexu. V knihe ho odmietate. Prečo?

Dnes sa spoločnosť pozerá na sex ako na niečo takmer triviálne. Ak sa však na chvíľku zastavíte a prenesiete sa cez to, že ide len o fyzickú vášeň, zistíte, že sex je niečo výnimočné, drahocenné a intímne. Je to konečný dar lásky jedného človeka druhému – dar, ako sa stať jedným v duši aj v tele. A len sobášom možno potvrdiť vzájomný záväzok jeden druhému, a to je dôvod, prečo má sex svoje špecifické miesto v manželstve.

Nie je to už zastaraný názor?

Ako môže byť staromódne niečo, ako je tento naozaj hlboký prístup k sexualite ako k tomu najcennejšiemu daru, ktorý môžeme dať jeden druhému?

Neprevažujú napriek tomu medzi mladými tí, ktorí toto pravidlo porušia? 

Poznám mnoho mladých, ktorí rovnako považujú sex za výnimočný dar a ktorí robia všetko pre to, aby si ho uchránili pre skutočnú lásku svojho života. Hoci sa to môže mnohým zdať až archaická vízia, ktorú, samozrejme, nie všetci zdieľajú, verím, že toto je najlepší spôsob, ako môže sexualita zohrávať svoju prirodzenú a duchovnú úlohu.

Nemôže sa stať, že ak sa partneri dokonale nepoznajú aj po sexuálnej stránke, tak potom v manželstve môžu byť sklamaní?

Láska však predsa nie je podmienená sexom. Sex je vyjadrením lásky. Nepotrebujete mať pohlavný styk na to, aby ste sa pripravili na dobré manželstvo. Na to potrebujete skutočnú lásku.

V knihe odmietate aj manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Človek by od Holanďana očakával liberálnejší postoj. Je zložité spájať otázky viery so životom liberálneho Holandska?

Pravdupovediac, nie je vždy jednoduché byť v menšine. Pohľad cirkvi na homosexualitu však súvisí s jej vnímaním muža a ženy ako Božích stvorení. To je pohľad, ktorý nie všetci akceptujú, no neznamená to, že nie je dôležitý. Ja však verím, že to, čo máme také cenné v našej viere, stojí za jej ochranu. Ja osobne už viem, že nedokážem žiť bez Boha, hoci nie som bez viny. Tvrdím, že takýto život s Bohom by vyriešil mnohé dnešné problémy, a to najmä v liberálnych krajinách.

Čo tým myslíte?

Osobná sloboda môže priniesť veľa dobrého. Ale individualizmus, aký je dnes, ľahko vedie k egoizmu a osamelosti. Vidím to aj v Holandsku, ale to isté sa deje aj vo východnej Európe. Tí, ktorí majú vyvážený vzťah s Ježišom, sú schopní deliť si čas na seba a Boha na jednej strane a na pomoc druhým, na tej druhej.

Mnoho mladých ľudí síce povie, že verí v Boha, ale nechce chodiť na omše. Čo im hovoríte?

Pre kresťanov je Boh stredobodom života. Som šťastný, keď mi ľudia povedia, že veria v Boha. Následne sa ich opýtam, či a ako investujú do svojho vzťahu s ním. Či sa modlia, konajú dobré skutky a tak ďalej. Keď spoznáte Boha bližšie a začnete čítať v Biblii, čo povedal a robil Ježiš, zistíte, že nikdy nepozýval kresťanov, aby žili osamote. Naopak, zvolal dvanástich apoštolov a mnoho ďalších žien a mužov. Spoločne vytvorili spoločenstvo. Ježiš chcel, aby cirkev bola súčasťou kresťanského života, aby nám pomáhala v našej viere a ostatným v tom, aby veriť začali.

Študovali ste architektúru aj teológiu. Ktorý kostol, či katedrála, je najkrajší na svete?

To je trošku zákerná otázka. Na svete je množstvo krásnych kostolov. Mne sa páči vysoký gotický štýl, vďaka ktorému prenikajúce svetlo vytvára ako keby bránu do nebies. Rovnako však obdivujem barokové kostoly v Ríme, samozrejme Katedrála sv. Petra je na vrchole rebríčka. No a je tu aj mnoho kostolov postavených v modernom štýle. I keď musím povedať, že nie všetky moderné kostoly sú pekné. Ako keby nevznikli na oslavu Boha, ale oslavu samotného architekta.

Ste zástupcom generálneho sekretára Rady európskych biskupských konferencií. Čo si myslíte o prípade arcibiskupa Róberta Bezáka, ktorého pápež odvolal pred piatimi rokmi z úradu?

Žiaľ, nemám o tom žiadne informácie.

Prečo existuje zlo?

Dobrá otázka a moja stručná odpoveď je, že neviem. Hoci viem, že Boh je láska, krása a pravda. Takže čo sa stane, ak tieto tri atribúty zmiznú? Ostane prázdno a otvorí sa priestor pre zlo. To však nemá dlhodobú budúcnosť, existuje len vtedy, keď chýba láska, krása a pravda. A znovu sme pri tom, prečo je dôležité nájsť Boha v živote. Je to ten najlepší liek proti účinkom zla.

Súčasťou nášho života je aj bolesť. Ako ju však vysvetliť rodičom, ktorí práve prišli o dieťa, alebo malému dieťaťu, ktoré stratilo matku či otca?

Jediné, čo na to viem povedať, je, že aj Boh stratil svojho jediného syna a videl ho umierať tým najstrašnejším spôsobom, na kríži. Verím, že je najbližšie k rodičom, či deťom, ktoré musia prejsť touto nesmierne bolestivou skúsenosťou. Boh je tu na to, aby s nimi plakal, a chce byť s nimi v ich bolesti. Ich láska sa však nestráca navždy.

Majú ľudia, čo veria v Boha, jednoduchší život?

Áno aj nie. Nie, pretože musia trpieť rovnakými problémami ako všetci ostatní. Áno, pretože keď spoznáte Boha, tak sa na všetky problémy pozeráte v inom svetle. Ak vás postihnú aj tie najstrašnejšie veci, viete, že život na zemi nie je všetko, ale to najlepšie ešte len príde.