Denník N

Vedci spustili nový systém na pozorovanie exoplanét

Systém MASCARA v čílskom La Silla patrí medzi teleskopy Európskeho južného observatória (ESO). Tento mesiac prešiel testovaním, jeho úlohou bude hľadať exoplanéty prechádzajúce popred svoje hviezdy. Foto - ESO, G. Otten, G. J. Talens
Systém MASCARA v čílskom La Silla patrí medzi teleskopy Európskeho južného observatória (ESO). Tento mesiac prešiel testovaním, jeho úlohou bude hľadať exoplanéty prechádzajúce popred svoje hviezdy. Foto – ESO, G. Otten, G. J. Talens

Vďaka novej stanici umiestnenej v Čile budú vedci schopní monitorovať jasnosť takmer všetkých jasnejších hviezd na celej oblohe.

Novoinštalovaný systém MASCARA (Multi-site All-Sky CAmeRA) postavila univerzita v holandskom Leidene. Nachádza sa v Čile v lokalite La Silla, ktorá poskytuje ideálne podmienky na pozorovanie nočnej oblohy.

Ide v poradí už o druhú stanicu systému MASCARA, prvá sa nachádza na Kanárskych ostrovoch a v prevádzke je od februára 2015.

Stanica v La Silla bude oficiálne spustená začiatkom októbra, no prvé testovacie merania má už za sebou.

Systém MASCARA slúži na skúmanie exoplanét, ktoré sa dajú nájsť pomocou javu nazývaného tranzit, čiže prechodu planéty popred svoju materskú hviezdu. Vďaka tomu pozorujeme na Zemi periodické znižovanie intenzity prichádzajúceho svetla.

Údaje získané týmito meraniami poskytujú informácie o presnej dráhe exoplanéty a jej veľkosti. Následne je možné pozorovaný objekt „odvážiť“ využitím Dopplerovho efektu alebo (v prípade veľmi jasných systémov) preskúmať bližšie zloženie jeho atmosféry.

V jednoduchosti je krása

Systém MASCARA je veľmi kompaktný a jeho konštrukcia bola pomerne lacná. Skladá sa zo súpravy piatich digitálnych kamier, ktoré majú obyčajné fotografické objektívy. Nastavené sú na všetky smery, čím zaručujú širokouhlý záber na takmer celú pozorovateľnú oblohu.

Kamery sú uzavreté v prostredí s kontrolovanou teplotou. Objektívy, na rozdiel od teleskopov, nie sú pohyblivé. Preto budú používať pomerne krátku expozíciu (3 až 6 sekúnd), aby sa zabránilo vzniku šmúh za hviezdami. Vyvolal by ich pohyb Zeme voči hviezdam.

Systém MASCARA predstavuje inovatívny a lacný prístup k pozorovaniu nočnej oblohy.

Systém MASCARA obsahuje päť digitálnych kamier s bežnými fotografickými objektívmi. Foto – J. Spronck, Leiden Observatory

Vedecké ciele

„Aby sme mohli efektívne pokryť celú oblohu, potrebujeme stanice umiestniť na severnej, ale aj na južnej pologuli. Vďaka druhej stanici umiestnenej v La Silla sme schopní monitorovať jasnosť takmer všetkých jasnejších hviezd na celej oblohe,“ vysvetlil Ignas Snellen, vedúci projektového tímu, v správe Európskeho južného observatória (ESO).

Hlavným cieľom projektu je hľadať exoplanéty v blízkosti veľmi jasných hviezd. Touto úlohou sa momentálne nezaoberá žiaden projekt, či ide o teleskopy na Zemi, alebo vo vesmíre.

Obrázok zobrazuje mozaiku fotografií zachytených objektívmi systému MASCARA. Zobrazuje takmer celú nočnú oblohu vrátane charakterictického pásu Mliečnej cesty, našej domácej galaxie. Foto – ESO/G. J. Talens, G. Otten

MASCARA sa zameria na štúdium veľkých planét triedy „horúci Jupiter“. Ide o exoplanéty, ktorých hmotnosť sa podobá nášmu Jupiteru (teda okolo 1,9 × 1027 kilogramu). Okolo svojich hviezd však obiehajú vo veľmi malej vzdialenosti (jedna osmina vzdialenosti Merkúra od Slnka), vďaka čomu majú veľmi vysokú teplotu.

Výsledkom meraní bude nový katalóg potenciálnych exoplanét (možné super-Zeme a planéty s veľkosťou nášho Neptúna), ktorý bude slúžiť ako zdroj informácií pre ďalšie štúdie, napríklad výskum atmosfér týchto planét.

Dostupné z doi: 10.1051/0004-6361/201630319

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie