streda

Transparentnosť nie je iba dobrá, vedci skúmali, za akých okolností pomáha korupcii

Ľudia sa hrali ekonomické hry, vedci v nich modelovali korupčné prostredie a skúmali, ako sa účastníci zachovajú.

Foto - Fotolia

Transparentnosť nie je všeliek. Za istých okolností môže dokonca uškodiť a korupciu v krajine ešte zvýšiť, vraví pre Denník N provokatívne Michael Muthukrishna.

Vedec pôsobí na Londýnskej škole ekonómie a politických vied (LSE) a na Harvarde a zaoberá sa psychológiou ekonomických rozhodovaní.

Spolu s kolegami mu minulý týždeň vyšiel článok v prestížnom časopise Nature Human Behaviour. V štúdii modelovali korupčné prostredie a skúmali, ako sa ľudia zachovajú.

Úplatky za 1,5 bilióna

Podľa odhadov Svetovej banky z tohto roku dajú ľudia na celom svete na úplatky sumu vo výške 1,5 bilióna dolárov.

Úroveň korupcie v jednotlivých krajinách sa však výrazne líši. „V Keni sa odhaduje, že 8 z 10 interakcií so štátnym úradníkom vyžaduje nejakú formu úplatku. Priemerný obyvateľ Kene, ktorý žije v meste, podpláca 16-krát za mesiac. Naproti tomu priemerný Dán sa s úplatkom nemusí nikdy v živote stretnúť, pretože podľa Indexu vnímania korupcie má Dánsko najnižšiu mieru korupcie,“ píše Muthukrishna a jeho kolegovia v štúdii.

Podľa autorov štúdie bola korupcia jedným z faktorov, ktorý prispel ku gréckej ekonomickej kríze. „Grécko má najvyššiu mieru korupcie v Európskej únii. Podľa nedávnych odhadov sa dostáva na úroveň Číny a Brazílie,“ uvádza sa v článku.

Hra na verejné statky

Ľudia, ktorí sa na experimentoch Muthukrishna a jeho tímu zúčastnili, sa hrali „hru na verejné statky“ (v angl. public goods game).

V čom hra spočíva? Každý hráč má pridelenú určitú sumu peňazí. V spoločnom balíku, do ktorého môžu hráči prispieť ľubovoľnou sumou, sa celkový objem vložených peňazí vynásobí zvoleným číslom.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 103524 z vás dostáva správy e-mailom