Denník N

Transparentnosť nie je iba dobrá, vedci skúmali, za akých okolností pomáha korupcii

Foto - Fotolia
Foto – Fotolia

Ľudia sa hrali ekonomické hry, vedci v nich modelovali korupčné prostredie a skúmali, ako sa účastníci zachovajú.

Transparentnosť nie je všeliek. Za istých okolností môže dokonca uškodiť a korupciu v krajine ešte zvýšiť, vraví pre Denník N provokatívne Michael Muthukrishna.

Vedec pôsobí na Londýnskej škole ekonómie a politických vied (LSE) a na Harvarde a zaoberá sa psychológiou ekonomických rozhodovaní.

Spolu s kolegami mu minulý týždeň vyšiel článok v prestížnom časopise Nature Human Behaviour. V štúdii modelovali korupčné prostredie a skúmali, ako sa ľudia zachovajú.

Úplatky za 1,5 bilióna

Podľa odhadov Svetovej banky z tohto roku dajú ľudia na celom svete na úplatky sumu vo výške 1,5 bilióna dolárov.

Úroveň korupcie v jednotlivých krajinách sa však výrazne líši. „V Keni sa odhaduje, že 8 z 10 interakcií so štátnym úradníkom vyžaduje nejakú formu úplatku. Priemerný obyvateľ Kene, ktorý žije v meste, podpláca 16-krát za mesiac. Naproti tomu priemerný Dán sa s úplatkom nemusí nikdy v živote stretnúť, pretože podľa Indexu vnímania korupcie má Dánsko najnižšiu mieru korupcie,“ píše Muthukrishna a jeho kolegovia v štúdii.

Podľa autorov štúdie bola korupcia jedným z faktorov, ktorý prispel ku gréckej ekonomickej kríze. „Grécko má najvyššiu mieru korupcie v Európskej únii. Podľa nedávnych odhadov sa dostáva na úroveň Číny a Brazílie,“ uvádza sa v článku.

Hra na verejné statky

Ľudia, ktorí sa na experimentoch Muthukrishna a jeho tímu zúčastnili, sa hrali „hru na verejné statky“ (v angl. public goods game).

V čom hra spočíva? Každý hráč má pridelenú určitú sumu peňazí. V spoločnom balíku, do ktorého môžu hráči prispieť ľubovoľnou sumou, sa celkový objem vložených peňazí vynásobí zvoleným číslom.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie