Denník N

Parlament prijal pred 25 rokmi deklaráciu zvrchovanosti, nacionalisti robia dodnes zoznamy zradcov

Hlavnými tvárami po hlasovaní boli Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič. Foto - TASR
Hlavnými tvárami po hlasovaní boli Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič. Foto – TASR

Robert Fico tvrdí, že je jediným politikom v ústavnej funkcii, ktorý hlasoval za deklaráciu. Nie je.

Keď mal 17. júla 1992 parlament ovládaný HZDS a SNS hlasovať o deklarácii zvrchovanosti, väčšina v ňom si odsúhlasila málo obvyklú formu hlasovania. Poslanci museli povstať a povedať, či sú za deklaráciu, alebo proti, prípadne sa hlasovania zdržali. Keď vtedy ešte Slovenská národná rada deklaráciu odhlasovala, každému bolo jasné, že od toho momentu už niet cesty späť a spoločný štát sa rozdelí.

Jasné to bolo aj federálnemu prezidentovi Václavovi Havlovi, ktorý ešte v ten večer oznámil, že podá demisiu a toto gesto v podstate nadobro ukončilo nádeje, že by sa rozhovory medzi Vladimírom Mečiarom a Václavom Klausom ešte mohli skončiť nejakou formou spoločného štátu.

Deklaráciu pred 25 rokmi odsúhlasilo 113 zo 147 prítomných poslancov, 24 bolo proti a desiati sa zdržali. V dokumente, ktorý bol v rozpore s vtedajšou federálnou ústavou, parlament vyhlásil, že „tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo“, poslanci deklarujú prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie a že si chcú „slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života“. Slovenská národná rada zároveň vyhlásila zvrchovanosť Slovenskej republiky „ako základ suverénneho štátu slovenského národa“.

Dnes si Deklaráciu zvrchovanosti spolu v parlamente pripomenuli premiér Robert Fico a predseda parlamentu Andrej Danko, nastúpená bola aj Dankova stráž v modrých historických uniformách. Danko a Fico sa len pred dvomi týždňami rozhádali preto, že predseda parlamentu nemohol vystúpiť na oslavách Sviatku Cyrila a Metoda na Devíne, potom sa udobrili.

Andrej Danko, Rober Fico a medzi nimi Anton Hrnko na oslave výročia Deklarácie zvrchovanosti. Foto N – Tomáš Benedikovič

Väčšina chcela referendum

Za deklaráciu hlasovala síce ústavná väčšina, prieskumy z tých čias však ukazovali, že názor na úplné rozdelenie nekorešpondoval s vôľou obyvateľov a ak sa otázka usporiadania Československa mala riešiť, väčšina ľudí v oboch federálnych republikách o nej chcela rozhodovať osobne v referende. To sa však už nikdy neuskutočnilo.

SNS a HZDS vtedy zriadili neobvyklú tradíciu – na výročia sa zapaľovali „vatry zvrchovanosti“. Zapaľoval ich Vladimír Mečiar, Ivan Gašparovič, Ján Slota, ale aj Jozef Migaš a teraz aj Robert Fico, či ľudia z „novej“ SNS.

Už v 90. rokoch minulého storočia sa SNS a HZDS pohádali, kto vlastne zapaľovanie vatier vymyslel a väčšinu času ohne zapaľoval každý zvlášť.

Vlastnú vatru má aj Fico

Tak to bolo aj tento víkend, keď vlastnú vatru zapaľoval Fico a jeho stranícki kolegovia v Starej Bystrici, kde je starostom poslanec Smeru Ján Podmanický. Prišiel aj bývalý prezident Ivan Gašparovič.

Politici SNS zasa vlastnú vatru zapaľovali na „Celonárodných oslavách zvrchovanosti“ v Medzibrode.

Slávnosti vyzerali občas smiešne – na piate výročie ju rozbehla podpredsedníčka vlády pre legislatívu slávnostným výkopom, politici prišli občas v kroji a v regiónoch sa akcie často končili ako pitky oblastných nacionalistov. Zapaľovanie vatier pri slávnostných príležitostiach navyše nebývalo slovenskou tradíciou a takéto ohne sa skôr používali pri varovaní pred nájazdmi Turkov.

Vatru zvrchovanosti v sobotu v Starej Bystrici zapálili Robert Fico a žilinský župan Juraj Blanár. Foto – TASR
Robert Fico zapaľoval vatru zvrchovanosti aj v roku 2008 v Bánove v okrese Nové Zámky. Foto – TASR

Fico: Už som zostal len ja. Hrnko: Vymyslel som to ja

„Dnes v aktívnej politike na Slovensku som už iba ja v tých ústavných funkciách, kto v roku 1992 mal možnosť hlasovať za túto významnú deklaráciu,“ hovoril Robert Fico cez víkend na oslavách zvrchovanosti v Starej Bystrici.

Fico bol medzi 113 poslancami, ktorí za dokument verejne hlasovali. V tom, že je jediný, však nehovorí pravdu. V ústavnej funkcii poslanca a predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť je aj súčasný i vtedajší podpredseda SNS Anton Hrnko.

Hrnko teraz hovorí, že deklarácia zvrchovanosti nebol slovenský výmysel a videl ich napríklad v krajinách bývalej Juhoslávie, ktoré takýmto spôsobom štartovali svoje osamostatnenie. „Do slovenského kontextu som to v podstate priniesol ja s pánom Bobákom, ktorí sme boli autormi takzvaného Šurianskeho memoranda z 3. marca 1990, kde sa prvýkrát objavilo, že by Slovenská národná rada mala vykonať deklaráciu zvrchovanosti,“ hovorí Hrnko. Agendy sa podľa neho najprv ujala SNS a Matica slovenská, až neskôr HZDS.

Za dokument hlasovala okrem HZDS a SNS aj väčšina SDĽ vrátane vtedy nie veľmi známeho poslanca Fica.

Hrnko vraví, že vtedy SDĽ v postoji k deklarácii lavírovala. Niektorí jej poslanci sa aj pri hlasovaní zdržali. „Keď si to zoberieme, v roku 1992 bol Fico radový poslanec, zatiaľ čo ja som bol ten, kto na tej myšlienke pracoval, ktorý ju predložil a nakoniec aj vymyslel tento spôsob (deklaratívny) hlasovania.“ Ficov postoj k deklarácii mu vraj nebol známy, keďže bol podľa neho radový poslanec, ktorého si „z toho obdobia viac-menej nepamätám“.

Zoznam zradcov

Pri vatrách a deklarácii zvrchovanosti sa nehlásia len politici, ktorí ju v minulosti podporili. Hlavne nacionalisticky orientované médiá pri príležitosti výročí zverejňujú zoznam poslancov, ktorí za parlamentné vyhlásenie zvrchovanosti nehlasovali a snažia sa ich dostať až do pozície zradcov národa. Proti boli poslanci KDH vrátane predsedu strany Jána Čarnogurského, aj väčšina klubu vtedajšej strany MKDH, ktorej predsedom bol vtedy Béla Bugár.

„Je to dávno, tie emócie vybledli, ale aj teraz majú niektorí politici ešte stále tendenciu robiť z toho heroické gesto. Ja som to tak určite nevnímal,“ hovorí súčasný poslanec vládneho Mosta-Hídu a poslanec Federálneho zhromaždenia v rokoch 1990 – 1992 za VPN František Šebej. Samotná deklarácia podľa neho možno zvýšila odhodlanie ľudí, ktorí chceli v tom čase tak či tak krajinu rozdeliť – Mečiara a Václava Klausa.

Šebej pripomína, že veľmi veľké percento Slovákov bolo v roku 1992 proti rozdeleniu federácie, preto hovoriť či písať o zradcovstve tých, čo nehlasovali za deklaráciu je podľa neho „také malé, upotené heroizovanie vlastnej politickej minulosti“.

Deklarácia zvrhovanosti v Národnej rade. Foto N – Tomáš Benedikovič

D E K L A R Á C I A

Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky

Schválené Slovenskou národnou radou uznesením zo 17.  júla 1992 číslo 26:

My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo.

V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie.

Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta.

Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.

Bratislava 17. júla 1992

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie