pondelok

Parlament prijal pred 25 rokmi deklaráciu zvrchovanosti, nacionalisti robia dodnes zoznamy zradcov

Robert Fico tvrdí, že je jediným politikom v ústavnej funkcii, ktorý hlasoval za deklaráciu. Nie je.

Hlavnými tvárami po hlasovaní boli Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič. Foto - TASR

Keď mal 17. júla 1992 parlament ovládaný HZDS a SNS hlasovať o deklarácii zvrchovanosti, väčšina v ňom si odsúhlasila málo obvyklú formu hlasovania. Poslanci museli povstať a povedať, či sú za deklaráciu, alebo proti, prípadne sa hlasovania zdržali. Keď vtedy ešte Slovenská národná rada deklaráciu odhlasovala, každému bolo jasné, že od toho momentu už niet cesty späť a spoločný štát sa rozdelí.

Jasné to bolo aj federálnemu prezidentovi Václavovi Havlovi, ktorý ešte v ten večer oznámil, že podá demisiu a toto gesto v podstate nadobro ukončilo nádeje, že by sa rozhovory medzi Vladimírom Mečiarom a Václavom Klausom ešte mohli skončiť nejakou formou spoločného štátu.

Deklaráciu pred 25 rokmi odsúhlasilo 113 zo 147 prítomných poslancov, 24 bolo proti a desiati sa zdržali. V dokumente, ktorý bol v rozpore s vtedajšou federálnou ústavou, parlament vyhlásil, že „tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo“, poslanci deklarujú prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie a že si chcú „slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života“. Slovenská národná rada zároveň vyhlásila zvrchovanosť Slovenskej republiky „ako základ suverénneho štátu slovenského národa“.

Dnes si Deklaráciu zvrchovanosti spolu v parlamente pripomenuli premiér Robert Fico a predseda parlamentu Andrej Danko, nastúpená bola aj Dankova stráž v modrých historických uniformách. Danko a Fico sa len pred dvomi týždňami rozhádali preto, že predseda parlamentu nemohol vystúpiť na oslavách Sviatku Cyrila a Metoda na Devíne, potom sa udobrili.

Andrej Danko, Rober Fico a medzi nimi Anton Hrnko na oslave výročia Deklarácie zvrchovanosti. Foto N – Tomáš Benedikovič

Väčšina chcela referendum

Za deklaráciu hlasovala síce ústavná väčšina, prieskumy z tých čias však ukazovali, že názor na úplné rozdelenie nekorešpondoval s vôľou obyvateľov a ak sa otázka usporiadania Československa mala riešiť, väčšina ľudí v oboch federálnych republikách o nej chcela rozhodovať osobne v referende. To sa však už nikdy neuskutočnilo.

SNS a HZDS vtedy zriadili neobvyklú tradíciu – na výročia sa zapaľovali „vatry zvrchovanosti“. Zapaľoval ich Vladimír Mečiar, Ivan Gašparovič, Ján Slota, ale aj Jozef Migaš a teraz aj Robert Fico, či ľudia z „novej“ SNS.

Už v 90. rokoch minulého storočia sa SNS a HZDS pohádali, kto vlastne zapaľovanie vatier vymyslel a väčšinu času ohne zapaľoval každý zvlášť.

Vlastnú vatru má aj Fico

Tak to bolo aj tento víkend, keď vlastnú vatru zapaľoval Fico a

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 102079 z vás dostáva správy e-mailom