Slovenskí lekári ako prví na svete ukázali, že liečba tupozrakosti dospelých vo virtuálnej realite funguje

Človek, ktorý trpí tupozrakosťou, nevidí ostro a v ťažších prípadoch nevidí ani trojrozmerne, ale naplocho.

„Predstavte si dieťa, ktoré má na jednom oku plusovú dioptriu a na druhom nie. Ak dieťa nenosí okuliare, mozog dostáva dva obrazy, správny a nesprávny. Mozog spraví to, že nesprávny obraz zo slabšieho oka vypne a zameria sa na dominantné oko,“ vysvetľuje očný lekár Juraj Halička, ako vzniká tupozrakosť.

Kolegu doplní očný lekár Peter Žiak: „Predstavte si, že by ste odmalička skákali iba na jednej nohe a druhú by ste nepoužívali. Viete si predstaviť, ako by vyzerala tá druhá noha? Bola by nevyvinutá. Niečo podobné sa deje aj pri tupozrakosti. Ide o taký stav mozgových centier, ktoré nie sú vytrénované na rozpoznávanie ostrejšieho obrazu.“

Obaja odborníci pôsobia na očnej klinike UVEA Mediklinik v Martine a na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine Univerzity Komenského.

Celosvetový primát

Minulý rok sme písali, že na martinskej klinike začali pri liečbe tupozrakosti využívať aj virtuálnu realitu.

Po niekoľkých mesiacoch testovania je zrejmé, že metóda je účinná a funguje aj pri dospelých pacientoch. Vyplýva to z výskumu, ktorý lekári Žiak, Halička a ich tím vydali koncom júna v časopise BMC Ophthalmology.

Ide o vôbec prvú publikáciu na svete, ktorá potvrdzuje funkčnosť liečby tupozrakosti dospelých pacientov hraním hier vo virtuálnej realite na Oculus Rift.

Očný lekár Žiak vysvetlil, že inde vo svete tiež experimentovali s liečbou tupozrakosti s využitím virtuálnej reality, no išlo o deti a použili inú technológiu ako Oculus Rift.

Spojil hobby s prácou

Doktor a vedec Žiak nám povedal, že k liečbe tupozrakosti virtuálnou realitou sa dostal cez svojho koníčka, ktorým sú moderné informačné technológie. „Asi pred ôsmimi rokmi som na jednom internetovom fóre narazil na vlákno, ktoré sa týkalo podomácky vyrobených okuliarov na virtuálnu realitu. Palmer Luckey, ktorý neskôr založil Oculus, tam dal návod na výrobu jednoduchších okuliarov.

Myslel si, že vyrobí možno 20 kusov pre najväčších fanúšikov. Ale keď to dal na kickstarter, v priebehu pár dní vyzbieral 2,5 milióna dolárov. Tak si založil firmu Oculus na výrobu produktov virtuálnej reality. Neskôr ju kúpil Mark Zuckerberg z Facebooku, hovorí sa o cene viac ako 2 miliardy dolárov.“

Keď sa objavil softvér na liečbu tupozrakosti vo virtuálnej realite od Vivid Vision, v Martine ho mali ako prví v Európe. „Bolo to viac ako rok dozadu. Som hrdý na to, že na Slovensku sme mali v tomto ohľade primát,“ vraví Žiak.

Oddelený signál do očí

Ako liečba tupozrakosti vo virtuálnej realite funguje? Pacientovi nasadia okuliare a spustia niektorú z hier. V porovnaní s konvenčnou liečbou je nová metóda zábavná, človek sa napríklad vezie vesmírnou loďou a jeho úlohou je strieľať meteority. V iných hrách zbiera papriky či praská bublinky.

„Oku, ktoré je tupozraké, dáme obraz s veľkým kontrastom a druhému oku dáme obraz s nižším jasom a kontrastom. Vnímavosť očí takto akoby vyrovnáme. To vedie k tomu, že centrá mozgu, ktoré slúžia na videnie slabším okom, sa trénujú. Trénujú sa aj tie časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za súčasné pozeranie obidvoma očami a za trojrozmerné vnímanie priestoru,“ vraví Žiak.

Kolegu doplní Halička: „Pri hraní vo virtuálnej realite pacient používa obe oči, ale dostáva oddelený signál do jedného a do druhého oka, takže oči nespolupracujú. Technológia nám umožňuje spraviť to, že len do jedného oka pustíme napríklad papriku alebo bublinu a do druhého oka dáme iba perifériu. Ak by sme nepoužívali virtuálnu realitu, nevedeli by sme to spraviť.“

Boria dogmu

Pacienti, ktorých slovenskí vedci zaradili do štúdie, absolvovali osem sedení v dĺžke do jednej hodiny. V priemere mali pacienti 30 rokov, najstarší z nich mal 69. Najmladší mali okolo 20 rokov.

„Aj po takej krátkej liečbe sme zaznamenali významné zmeny v zrakovej ostrosti a vo vnímaní trojrozmerného priestoru. V priemere pacienti videli na tupozraké oko o 1,7 riadku lepšie ako pred liečbou,“ povedal o výsledkoch výskumu Žiak.

Podľa lekára v oftalmologickej obci stále pretrváva názor, že ak sa človek nelieči na tupozrakosť ako dieťa, v dospelosti sa už jeho zrak nezlepší. „Bola taká dogma, že sa s tým už nedá nič robiť. Počet riadkov, ktoré ako dospelý vidíte, je daný a hotovo, vraveli lekári pacientom,“ vraví Žiak.

Slovenskí lekári a vedci však preukázali, že ide o omyl. „Je pekné vidieť dospelých ľudí, ktorým lekári celý život tvrdili, že s ich tupozrakosťou na svete nikto nič nespraví, lebo ide o trvalý stav. No my sme im po ôsmich sedeniach dokázali zlepšiť videnie v priemere o takmer dva riadky. Mali sme aj prípady zlepšenia o 4 až 5 riadkov,“ hovorí lekár Žiak.

Odborník dodal, že niektorí lekári v Spojených štátoch využívajú v ostatných rokoch na liečbu tupozrakosti u dospelých pacientov aj klasické cvičenia, a pozorujú isté zlepšenia. „Rozdiel oproti virtuálnej realite je, že cvičenia nie sú veľmi zábavné, skôr naopak, a účinok je slabší, čiže cvičeniu treba venovať viac času.“

Liečba tupozrakosti virtuálnou realitou. Zdroj – YouTube

Medzi 1 až 5 percentami

Výskyt tupozrakosti vo svete sa pohybuje medzi 1 až 5 percentami. „Slovensko môže mať výskyt okolo 2,5 až 3 percent u detí a u dospelých okolo 2 percentá,“ povedal lekár a vedec Žiak.

Očného lekára Haličku sme sa opýtali, ako si rodičia môžu všimnúť, že je ich dieťa tupozraké. „Prvýom znakom je škúlenie. Ak sa dieťa pozerá na televíziu, môže sa k obrazovke natáčať jednou stranou, aby lepšie videlo na zdravé oko. Najčastejšie sa tupozrakosť zistí v škole, keď dieťa povie, že zozadu nevidí na tabuľu.“

Halička hovorí, že dieťa môže mať aj desať rokov a viac, keď sa zistí, že je tupozraké. „Lebo deti sú vynaliezavé. Možno už na prehliadke bolo, ale naspamäť sa naučilo riadky na optotype, tak sa chyba neodhalila.“

Chcú sa pozrieť do mozgu

Odborníci s istotou nevedia, či krátke cvičenie v podobe ôsmich sedení vedie k trvalému zlepšeniu videnia, alebo po čase pominie, ak pacient prestane cvičiť. „Hoci máme predbežné výsledky, že u časti ľudí efekt pretrváva, aj keď pacienti necvičia,“ vraví Žiak.

Lekári povedali, že by chceli spraviť ďalšiu štúdiu, ktorá by mala aj kontrolnú skupinu a pacientov by sledovala dlhodobo. „Chceli by sme sa pozrieť aj priamo do mozgu, čo sa v ňom deje, keď sa tupozrakému človeku zlepší videnie. Lebo stále nevieme, čo sa stalo v mozgu človeka, ktorý tupozraké oko celý život nepoužíval, no zrazu naň po krátkom tréningu vidí,“ odhalil Halička.

Budúcnosť

Lekári prezradili, že s najnovšou technológiou Samsung Gear VR nemusia tupozrakí pacienti chodiť ani k lekárovi, aby sa trénovali. Doktori však uprednostňujú, aby ich pacient navštívil.

„Ak nad vami nikto nestojí, vaša motivácia poctivo cvičiť klesá,“ vraví Halička. Žiak dodal: „Hovoríme o medicínskom zariadení. Mali by sme to považovať za liečebný prostriedok, nie je to len také hranie sa. Najmä americká legislatíva vyžaduje istý monitoring lekárom alebo optometristom.“

Podľa Haličku sa využitie virtuálnej reality v očnom lekárstve čoskoro rozšíri aj na šport. „Taký tenista potrebuje dokonale zladiť pohyb ruky s loptou. Vo virtuálnej realite by sa mohol trénovať, aby zručnosť zlepšil. Využiť by to mohli aj hokejisti či futbalisti, proste všetci tí, ktorí potrebujú rýchlo a presne reagovať.“

Dostupné z: DOI: 10.1186/s12886-017-0501-8