Denník N

Návrat veľkého konšpirátora

Sprisahania v literatúre bavia, v živote otravujú.

Odkedy sa vrátila móda konšpirácií, pripomínam, že v literatúre dokážu sprisahania pôsobiť inšpirujúco a zábavne. V realite väčšinou nudia a dokonca škodia, najmä ak sa berú príliš vážne, alebo vyhlasujú výmysly za skutočnosť, či klamstvá za pravdu. Monštruózne komploty tvoria celé fiktívne svety. Nie náhodou sa dejiny písania len tak hemžia veľkými tajomstvami, a stále pribúdajú nové. Kto tvoril pod menom Shakespeare, žeby kráľovná Alžbeta? Napísala Harryho Pottera naozaj Rowlingová? Dokonca aj Jan Zábrana v strhujúcich pamätiach záhadne naznačuje, že Alberta Camusa zavraždila KGB. Totalitné a autoritatívne režimy poskytujú hojne námetov na alternatívny výklad udalostí, takže sa v tvorbe máme na čo tešiť. Menej v živote.

Majstrom konšpiračného žánru sa už dávno stal Thomas Pynchon, ktorý nedávno oslávil osemdesiatku. Už roky sa o ňom hovorí ako o kandidátovi na Nobelovu cenu, no ak by ju nebodaj získal, iste by namiesto seba poslal na ceremoniál klauna. Odjakživa si prísne zakladá na anonymite, akurát jeho hlas sa – príznačne – objavil v epizóde Simpsonovcov. Pynchon ako dieťa studenej vojny povýšil sprisahania na leitmotív dvadsiateho storočia a pretvoril ich na svetovú literatúru.

V Dražbe série 49 objaví hrdinka paralelnú poštovú sieť s koreňmi až v stredoveku a zúfalo skúma hranice medziľudskej komunikácie. Od monumentálnej Dúhy gravitácie autor rozoberá americkú i globálnu civilizačnú nočnú moru encyklopedicky. Na osemnáste storočie sa zameral v satirickom dobrodružnom románe Mason & Dixon, v ktorom sa historický príbeh o dvoch zememeračoch mieša so swiftovskou fraškou o otroctve, kolonizácii a večných hraniciach medzi severom a juhom USA.

Po rokoch vyšiel Pynchon opäť v češtine – v slovenčine stále nič. Novinka Výkrik techniky (Bleeding Edge) patrí k vrcholom spisovateľovej tvorby. „Paranoja je cesnak v kuchyni života, však, človek sa jej nikdy nepreje.“ Tentoraz sa spletitý dej voľne krúti okolo jedenásteho septembra 2001. Náhoda? Nemyslím. Sotva by sme v uplynulých dvoch dekádach našli dátum väčšmi presýtený významami. Autor (ne)prekvapuje podrobnými znalosťami internetového podnikateľského prostredia a technologickej bubliny. Čudesná firma hashlingrz sa zaplietla do kolosálnej korupcie. Na stopu sa jej pustí emancipovaná vyšetrovateľka, ktorú netrápi len zložitý prípad, ale aj rozpad rodiny. Stretáva galériu nezabudnuteľných hrdinov z bizarných subkultúr ako surferský zen! Okrem bystrých úvah o spoločnosti kontroly, cenzúre, hackerstve či úlohe FBI v digitálnom veku ide o autorovo najosobnejšie vyznanie lásky New Yorku. Suverénne zvládnuté rozprávanie o čoraz zložitejšom svete po Svetovom obchodnom centre „rozbúranom na pixely“.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie