Denník N

Čech stratený v džungli: Netušil som, že dokážem preskočiť vodopád a žiť bez jedla päť dní

Vilém Hanuš (v strede) sa stratil v brazílskej džungli na ostrove Ilha Grande. Na konci marca tohto roku neodhadol výstup na Pico do Papagaio, a keď sa vracal späť, narazil na slepú cestičku. Tá ho zaviedla do džungle, a ako sám priznáva, chyba bola, že v trase pokračoval. Stratený bol celých päť dní, v džungli strávil štyri noci. Prvú rozmýšľal o tom, že zmešká program ďalšieho dňa, druhú, že mu prepadne letenka a posledné dve prehodnotil svoje hodnoty. Keď ho zachránili, desať dní strávil v nemocnici, mal infekciu. Foto – archív Viléma Hanuša
Vilém Hanuš (v strede) sa stratil v brazílskej džungli na ostrove Ilha Grande. Na konci marca tohto roku neodhadol výstup na Pico do Papagaio, a keď sa vracal späť, narazil na slepú cestičku. Tá ho zaviedla do džungle, a ako sám priznáva, chyba bola, že v trase pokračoval. Stratený bol celých päť dní, v džungli strávil štyri noci. Prvú rozmýšľal o tom, že zmešká program ďalšieho dňa, druhú, že mu prepadne letenka a posledné dve prehodnotil svoje hodnoty. Keď ho zachránili, desať dní strávil v nemocnici, mal infekciu. Foto – archív Viléma Hanuša

Po Vilémovi Hanušovi pátrali v džungli na jednom z brazílskych ostrovov záchranári s vrtuľníkom. Z nevinného výletu sa stal boj o prežitie, ktorý dopadol šťastne.

Český cestovateľ Vilém Hanuš sa počas svojho výletu v Brazílii rozhodol vystúpiť na horu Pico do Papagaio. Podľa odporúčaní na internete malo ísť o jednoduchý, niekoľkohodinový výstup, no nebol. Vilém sa stratil a strávil v brazílskej džungli bez jedla, vody a ohňa päť dní. Ako sám hovorí, záchranný vrtuľník ho našiel v poslednej chvíli.

Aká bola džungľa, v ktorej ste sa stratili?

Keď ju porovnáme s amazonskou, nemala takú bohatú faunu. Stretol som tam malé opice a vraj tam žijú aj jedovaté hady. Prekážkou je najmä vegetácia, lebo tá džungľa vám v ničom nepomôže, naopak, chce vás pohltiť. Sú tam samé zrázy, kamene, ktoré kĺžu. Ak je niekoľko kameňov vedľa seba a medzi ne napadnú listy a bahno, človek sa môže prepadnúť. Dookola tejto džungle rastú rastliny, ktoré hrozne režú. Mal som kraťasy a pocit, že chodím po škatuli plnej žiletiek. Keďže ostrov bol kedysi pirátskym a potom väzenským, dáva vám nádej, že prídete na koniec, aspoň k moru. Je to ale klam. Pravdou je, že vegetácia je taká hustá, že by som cestu vzdialenú 50 metrov od seba nemohol vidieť. Ďalším problémom sú parazity a hmyz. Na štvrtú noc som mal mnoho odrenín, do ktorých mi parazitické muchy nakládli vajíčka.

Ako sa dá v tropickom pralese vydržať bez vody?

Smäd bol naozaj hrozný, poriadne ma vytrápil. Olizoval som rôzne listy a došlo mi, že zdroj vody musím nájsť veľmi rýchlo. Keď som našiel rieku, kráčal som popri nej. Dúfal som, že ma privedie do mora alebo k nejakej ceste, no stále ma viedla drsnou džungľou.

Napadlo vám vyliezť na strom?

Veľakrát, no hneď som vedel, že by to nemalo zmysel. Tie stromy totiž nie sú naše jablone, nemajú vetvy, majú holý kmeň a sú oveľa vyššie ako naše. Musel by som byť naozaj talentovaný športovec, ktorý sa lezeniu dlhodobo venuje. Keby som spadol, tak by sa mi to stalo osudné. Zlomenie nohy či vytknutie členka by znamenalo, že ma záchranári nikdy nenájdu. Alebo by už bolo neskoro.

Vegetácia v džungli je veľmi hustá a nepriehľadná, človek vidí päť metrov pred seba. Zdroj: Archív Viléma Hanuša

Obyčajný človek by sa vo vašej situácii nervovo zrútil. Ako ste to prežívali?

Sám seba prekvapujem, že som sa z toho nezbláznil. Človek sa zameriava na prežitie, nerieši nijaké blbosti. Prečo? Nemá na ne čas, bojuje o život. Nabil sa vo mne mód prežitia, stúpal adrenalín. Hlad som vôbec necítil, a to som schudol sedem kíl. Organizmus pochopí, že je v krízovej situácii a potrebné si berie zo zásob. Koľkokrát som si vravel, rozplač sa, uľaví sa ti!, ale nešlo mi to. Bolo vidieť, že šiesty zmysel mi hovoril, že ideme ďalej, bojujeme, žiadny plač.

Po tejto skúsenosti – myslíte si, že sa dá boj o prežitie simulovať?

Čítal som, že takéto simulácie existujú. Ja si jednoducho myslím, že som v sebe našiel niečo, čo by som neobjavil na nejakom cvičisku. Podľa mňa to vedomie, že bojujete o život, sa nasimulovať nedá, ani to nikomu neprajem skúšať. Netušil som, že dokážem preskočiť vodopád, že päť dní budem bez jedla a ani si to neuvedomím. Človek v sebe objaví rezervy, ktoré si nenatrénoval.

Mali ste halucinácie, ako sa to stáva vyčerpaným ľuďom?

To nie, skôr som vnímal nejaký druh schizofrénie. Začiatok rozdvojovania osobnosti, boja proti tej samote. Mal som vidiny flašky vody, piva či dobrej malinovky. Nerozumel som, prečo sa mi to stalo, človek nerobí nič zlého, snaží sa rozdávať radosť. Ráno piateho dňa som už po hodine chôdze nedokázal ísť ďalej, tak som si sadol a premýšľal som, že tam vydržím až do noci, možno by sa tam dialo ešte niečo viac, ale v tú chvíľu ma zachránili, takže do bodu zlomu som sa nedostal. Bol som vo fáze, keď som menil hodnoty, vážil si to, čo mám, bolo mi ľúto možného konca.

Hovorí sa, že ak by mal človek zlomenú nohu, no naháňal by ho medveď, dokázal by vyliezť na strom. Mozog by tú bolesť potlačil a do tela napumpoval adrenalín. Keď vás nakoniec našli, začali ste bolesť či hlad pociťovať viac?

Áno, môžem potvrdiť. Akonáhle vás zachránia, tak príde kolaps a zároveň veľká úľava. Vo vrtuľníku mi už aj slzy vyhŕkli, záchranári si gratulovali, že ich štvordňová snaha nevyšla nazmar a fotili sa so mnou. Akonáhle telo pochopí, že je zachránené, adrenalín vyprší a ono nevládze. Nemohol som sa hýbať. Keď som potreboval ísť na záchod, tak ma museli odniesť. Potom prišli doktori, vedel som, že sa o mňa postarajú. Aj tak som si myslel, že mám len pár odrenín, o spomínaných muchách som netušil. Táto choroba má určitú inkubačnú dobu. Preto prepukla až o dva dni, liečil som sa desať.

Akú úlohu zohralo poistenie?

Je nesmierne dôležité, no ja som bol ojedinelý a šťastnejší prípad, pretože som poznal miestnych. Skončil som v lazarete – v nemocnici pre všetkých. Bola zadarmo, v privátnej nemocnici by som riešil úplne inú situáciu. Tiež mi pomáhala známa, doniesla mi telefón a jedlo, poznala doktora. S letenkou mi zase pomohol bratranec. Neviem, či by poisťovňa preplatila individuálne letenky.

Vraveli ste, že vás našli aj vďaka sociálnym sieťam. Prečo?

Práve s mojou brazílskou kamarátkou som bol každý deň v kontakte. Keď som sa neozval, zavolala na hostel, kde jej oznámili, že som sa nevrátil. Hneď sa ozvala mojim kamarátom z Česka, ktorí zalarmovali ambasádu. Zastupiteľský úrad a moji známi vytiahli z facebooku fotky, na ktorých mohli vidieť moju lokáciu. Ich šírenie po sociálnych sieťach bolo naozaj nutné.

Brazílsky ostrov Ilha Grande. Zdroj- Archív Viléma Hanuša

Čo by ste si odteraz so sebou zobrali na túru?

Po tejto skúsenosti by som už nič nepodcenil. Chcelo by to štandardnú výbavu, dobré topánky, rezervné dlhé nohavice. Dôležité je mať zapaľovač a zápalky a švajčiarsky nôž. Vždy sa niečo stane, keď to človek najmenej čaká. Ja som to podcenil, rozhodne to bolo aj tým, že som vôbec nečakal, že by sa niečo také mohlo prihodiť.

Podcenil?

Z internetových serverov som vyčítal, že cesta je veľmi jednoduchá, niekoľkohodinová a pohodová. Brazíliu som navštívil už tretíkrát. Cesta však bola zle alebo nijako značená. Spätne som sa dozvedel, že sa na tom mieste už stratilo veľa turistov. Ešte aj ľudia v hosteli mi trasu zle vysvetlili. Po ceste som stretol dve Španielky, ktorých som sa tiež pýtal na cestu, ale dopadlo to rovnako. Keď som pochopil, že som tam jediný a stmieva sa, išiel som naspäť.

Ste skúsený cestovateľ?

Rád chodím na túry, bol som napríklad v Thajsku, na Srí Lanke aj v Honolulu. V džungli som nebol prvýkrát, v Brazílii mám veľa priateľov zo štúdií. Po niekoľkých vydarených cestovateľských zážitkoch som spohodlnel. Človek trošku pozabudne, že v tej oblasti už nefunguje telefón, ani záchranári sa nemôžu spoľahnúť na signál. Síce som v ňom mal aj navigáciu, no v týchto končinách nefungovala. Inak by som si okamžite volal pomoc. Zápalky alebo zapaľovač by mali v tomto prípade väčšiu hodnotu.

Vilém Hanuš cestuje často. Tento záber je zo Srí Lanky. Zdroj: Archív Viléma Hanuša

Pomohli by vám nejaké skautské zručnosti?

Možno by som vedel lepšie spraviť oheň, ale keď nemáte zápalky, tak je vám táto znalosť nanič. S tou výbavou, čo som tam mal, by mi to nepomohlo v ničom. Džungľa je úplne iná dimenzia ako naše európske lesy, je tam obrovská vlhkosť, nie je ľahké tam spraviť oheň.

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie