Naša dôvera v EÚ pomaly upadá, no euro by sme si nedali a chceli by sme aj európsku armádu

Ako premýšľame nad naším miestom v Európe? Keď sa nás pýtajú na Brusel či Európsku úniu, sme čoraz rezervovanejší a euroskeptickejší. No keď príde reč na konkrétne prínosy a politiky EÚ, podporujeme ich, aj keby mohli znamenať hlbšiu integráciu Slovenska do európskych štruktúr.

Takýto paradox ukázal najnovší prieskum Eurobarometra, ktorý zverejnili ešte v máji. Potvrdil dlhodobý trend – počet obyvateľov Slovenska, ktorí dôverujú Únii ako celku, sa drží už len tesne nad 50 percentami. Ešte v roku 2010 EÚ za dobrú vec považovalo 70 percent ľudí.

Ľahko nad priemerom, ďaleko pred Čechmi

Na jar 2017 dôverovalo Únii 51 percent obyvateľov Slovenska, opačný postoj malo 44 percent. Podobné čísla zistil Eurobarometer aj v marci či vlaňajší výskum mimovládky Globsec Policy Institute. Ide teda o dlhodobý trend.

Podpora Únie ako takej je na Slovensku ľahko nad priemerom vypočítaným z výsledkov za všetky členské štáty. Čiastočne však preto, že celkové výsledky ťahajú dole štáty ako Grécko, Slovinsko, či susedné Česko, kde Únii neverí vyše 60 percent opýtaných.

Euro chce jasná väčšina

Slovenským unikátom je však podpora niektorých spoločných úniových politík. EÚ ako celku síce veríme čoraz menej, ale jednotný európsky ekonomický a menový trh s eurom ako jednotnou menou podporuje až 77 percent obyvateľov Slovenska.

V susednom Česku je situácia radikálne iná. Tam euro nikdy nezaviedli, doteraz tam platia českou korunou a 74 percent ľudí prechod na euro naďalej odmieta.

Jednotná mena má podporu len asi pätiny Čechov. Slovenská podpora eura je ďaleko nad priemerom EÚ.

Ako sa dá tento rozpor vysvetliť? Sociológ Michal Vašečka hovorí o vplyve vládnych a opozičných politikov, ktorí na Európsku úniu často útočia a hovoria o nej ako o akejsi cudzej mocnosti – ako keby v jej inštitúciách nerozhodovali aj slovenskí zástupcovia.

Veď koľkokrát počujeme o „Bruseli, ktorý nám chce niečo nanútiť“, „Únii, ktorá nič nerieši“, či „bruselských úradníkoch, ktorí si zasa niečo vymysleli“? Vašečka hovorí, že politici pomáhajú vytvárať obraz EÚ ako niečoho beztvarého, čo je normálne najmä kritizovať.

„Dôvodom znižovania dôvery k EÚ ako celku je systematický tlak rôznych politikov, z vlády a aj opozície,“ vysvetľuje. „Ani to, čo dnes premiér predviedol na tému dvojitej kvality potravín, určite neprispelo k lepšiemu vnímaniu Únie. Výsledky Eurobarometra sú pekným obrazom tlaku, ktorý politici cez médiá na ľudí vytvárajú.“

Prečítajte si

Fico chce obmedziť dovoz potravín, ak Brusel nezačne rýchlo riešiť dvojakú kvalitu

Tri pätiny za spoločnú armádu

V okamihu, keď beztvará „Únia“ dostane podobu nejakej konkrétnej politiky, však už ľudia reagujú inak. Podľa Vašečku to dokazujú napríklad aj prieskumy, v ktorých sa ľudí nepýtajú na všeobecnú dôveru v EÚ, ale na to, či by z nej chceli vystúpiť. Podľa vlaňajšieho Focusu vystúpenie z Únie, ktoré presadzuje napríklad Kotlebova strana, odmieta 62 percent Slovákov.

Podľa Eurobarometra Slováci podporujú aj kroky, ktoré by de facto znamenali hlbšiu integráciu do európskych štruktúr. Predovšetkým v oblasti bezpečnosti. Spoločnú zahraničnú politiku EÚ podporuje 69 percent Slovákov, spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku 75 percent.

Až tri pätiny Slovákov by nemali problém ani s vytvorením armády EÚ (prieskum nešpecifikoval, ako presne by „armáda EÚ“ mala vyzerať).

Michal Vašečka hovorí, že kritika EÚ je v poriadku. „Problém je v tom, že príliš veľa politikov začína Európsku úniu vyslovene démonizovať,“ myslí si. „V skutočnosti každý, kto rozumie EÚ, vie, že ju riadi Európska rada, kde sedia zástupcovia národných štátov. Nie Európska komisia.“

Prečítajte si

Sulík štyrmi grafmi presviedča, prečo nemáme byť v prvej lige. Zle to číta, odkazujú ekonómovia

Sociológ však neočakáva, že by dôvera Slovákov k EÚ klesla na úroveň Čechov, ktorí nielen Únii vo všeobecnosti nedôverujú, ale mnohí dokonca podporujú odchod krajiny z jej štruktúr. Podľa vlaňajšieho výskumu Globsecu by za opustenie EÚ hlasovalo 30 percent Čechov, 40 percent by bolo proti.

„Veľký počet nerozhodnutých ukazuje, že tam by referendum o vystúpení – z pohľadu tých, ktorí by Českú republiku chceli v Únii udržať – už mohlo byť nebezpečné. Ale myslím, že na Slovensku toto zatiaľ nie je téma.“

Kotlebova ĽSNS mala pred letom pod petíciu za organizáciu referenda o vystúpení z EÚ a NATO vyzbieraných niekoľko desiatok tisícov podpisov. Zbierajú ich už viac ako rok, na vyhlásenie ich potrebujú 350-tisíc.