Najmenšia pozorovaná hviezda je veľká ako Saturn

Tím astronómov z Cambridgeskej univerzity objavil doposiaľ najmenšiu hviezdu. Od nás sa nachádza iba 600 svetelných rokov. Na nočnej oblohe ju nájdeme v súhvezdí Maliara.

Hviezda s označením EBLM J0555-57Ab je iba o kúsok väčšia než plynný obor Saturn. Jej hmotnosť je 85-násobne väčšia než Jupiter, čo predstavuje menej ako jedno percento hmotnosti Slnka. Gravitácia na jej povrchu je 300-krát vyššia ako na Zemi.

Nachádza sa v binárnom systéme väčších hviezd, no obieha iba okolo jednej z nich. Svoju primárnu (a väčšiu) hviezdu obehne za 7 dní a 18 hodín vo vzdialenosti menšej ako medzi Merkúrom a Slnkom.

O jej objave informovali autori koncom minulého mesiaca, štúdia bude publikovaná vo vedeckom žurnále Astronomy and Astrophysics.

Prečítajte si

Odmerali dosiaľ najvzdialenejšiu galaxiu

Na hrane

„Miniatúrnu“ hviezdu objavili metódou, ktorá sa zvyčajne využíva na detekciu exoplanét. Ide o takzvaný tranzit, keď planéta prechádza popred svoju hviezdu, čo sa prejaví periodickým znižovaním intenzity vyžarovaného svetla. Na merania vedci použili teleskopy systému WASP (Wide Angle Search for Planets).

Astrofyzici si pôvodne mysleli, že nimi pozorovaný objekt je exoplanéta. „Pokým sme neodmerali aj hmotnosť objektu, vyzeralo to ako tranzitná planéta,“ potvrdil Amaury Triaud, jeden z autorov článku, pre Popular Mechanics.

„Náš objav odhaľuje, aké malé dokážu byť hviezdy,“ vyjadril sa Alexander von Boetticher, hlavý autor štúdie, v správe univerzity. „Ak by sa táto hviezda vytvorila s iba o trocha menšou hmotnosťou, fúzna reakcia premeny vodíka v jej jadre by nebola udržateľná a hviezda by sa namiesto toho premenila na hnedého trpaslíka.“

Hranica na udržanie fúznej reakcie je 80-násobok hmotnosti Jupitera. Hviezda 57Ab túto hranicu prekračuje iba o chlp.

„Táto hviezda predstavuje najmenší prírodný fúzny reaktor, aký poznáme. Fúziu sa snažíme napodobniť aj tu na Zemi, no v prírode menší fúzny reaktor ako túto hviezdu nenájdeme,“ dodal Triaud.

Planéty sa niekedy hľadajú ľahšie

„Táto hviezda je menšia a pravdepodobne chladnejšia ako mnohé plynné gigantické exoplanéty, ktoré boli identifikované do dnešného dňa. Takého slabé hviezdy s nízkymi hmotnosťami sa často identifikujú ťažšie ako mnohé väčšie planéty. Našťastie, tieto malé hviezdy dokážeme pozorovať pomocou zariadení určených na hľadanie exoplanét, pokiaľ obiehajú okolo väčšej hviezdy v binárnom systéme,“ vysvetlil von Boetticher.

„Môže sa to zdať neuveriteľné, no hľadanie hviezdy môže byť niekedy skutočne náročnejšie ako hľadanie planéty.“

Hviezdy, ktorých hmotnosť neprevyšuje 20 percent hmotnosti Slnka, sú vo vesmíre najpočetnejšie. Aj napriek tomu o nich ešte veľa nevieme, najmä pre nízku intenzitu ich žiarenia a malú veľkosť, ktoré z nich robia veľmi ťažko identifikovateľné objekty.

Hviezda 57Ab je dva- až tritisíckrát menej jasná ako naše Slnko a polomer má iba 49-tisíc kilometrov.

Výskum sa iba začína

Otázkou tiež zostáva, ako mohla takáto maličká hviezda vzniknúť v blízkosti dvoch väčších hviezd.

„Nie je úplne jasné, ako hviezdy s veľmi odlišnými hmotnosťami – ako je to aj v tomto prípade – môžu vzniknúť tak blízko pri sebe,“ vyjadril sa Triaud.

„Jednou z možností je, že hviezdy vznikli ďalej od seba a nejakým spôsobom sa potom dostali bližšie k sebe. Mohlo sa to stať, ak mali veľmi excentrické orbity. Slapové sily by potom neskôr mohli zmenšiť ich vzájomné vzdialenosti a upraviť orbity do viac kruhového tvaru,“ dodal.

Vedci plánujú pokračovať v štúdiu doposiaľ najmenšej hviezdy. Môže to byť trocha problematické, najmä ak vezmeme do úvahy intenzitu žiarenia jej dvoch najbližších susedov. „Je to ako pozorovať svetlo sviečky vedľa majáka,“ vysvetlil Triaud.

Akékoľvek zistené dáta však posunú hranice nášho poznania ďalej. Hviezda EBLM J0555-57Ab spadá do najpočetnejšej a zároveň najmenej preskúmanej skupiny hviezd vo vesmíre.

„Je to trocha ironické, že tieto malé hviezdy predstavujú najbežnejšie hviezdy vo vesmíre, no pretože sú veľmi málo jasné, nevieme o nich toľko, koľko by sme chceli. To je dôvod, prečo skúmame exoplanéty obiehajúce ultrachladné hviezdy aj hviezdy samotné,“ dodal Triaud.

Dostupné z archívu arXiv:1706.08781v2 a doi:10.1051/0004-6361/201731107.