Matovičovo OĽaNO sa otvorí a začne prijímať členov, Dankove zmeny by mu nemali ublížiť
Kedysi štvorčlenné hnutie Igora Matoviča otvoria. Zmena pravidiel pre politické strany, ktorú presadzuje SNS, by tak nemala byť problém ani pre OĽaNO.
Keď Igor Matovič v roku 2011 založil hnutie OĽaNO, malo len štyroch členov. Partia sa odvtedy rozrástla len málo – podľa výročnej správy malo OĽaNO minulý rok 13 členov, hoci nikto z hnutia nechce povedať, kto sú členovia okrem „zakladateľov“ Matoviča, Jozefa Viskupiča, Eriky Jurinovej a Martina Fecka.
V hnutí, ktoré nemá pevne stanovené regionálne štruktúry, v týchto týždňoch prebieha debata o tom, akým spôsobom sa zmení. Isté už podľa informácií Denníka N je, že sa otvorí novým členom, ktorých by vraj mohli byť v relatívne krátkom čase aj stovky.
Rozhodne sa v polovici augusta
„V auguste budeme mať výjazdový klub, ktorý sa bude zaoberať aj vecami hnutia, a asi budeme riešiť otázky, ktoré sa týkajú vnútorného fungovania hnutia,“ hovorí Jozef Viskupič, jedna z hlavných tvárí hnutia, ktorý je v politike s Matovičom od začiatku, keď sa spolu dostali do parlamentu po voľbách v roku 2010 z konca kandidátky SaS.
Poslanec vraví, že sa u nich hovorí o možnosti otvoriť sa novým členom, debaty sa však začali oveľa skôr, než so zmenou zákona o politických stranách prišiel Andrej Danko. Ten chce zaviesť minimálny počet členov, ktorých musí mať strana, aby mohla kandidovať v celoštátnych voľbách. Danko opakovane hovorí, že tak chce bojovať proti neštandardným stranám, medzi ktoré radí aj OĽaNO.
„Otváranie sa hnutia sme avizovali, skôr než bol vôbec pán Danko v parlamente. Isté formality však zrejme budeme musieť prispôsobiť tomu zákonu,“ hovorí aj šéf klubu OĽaNO Richard Vašečka. Pracujú podľa neho na nových stanovách strany a aj on vraví, že sa téma bude riešiť na stretnutí klubu v polovici augusta.
Tému „neštandardných strán“ otvorili koaličné strany Smer, SNS a Most-Híd po voľbách, keď čelili kritike, že vznikla nesúrodá koalícia. Útočili tak nielen na fašistickú Kotlebovu ĽSNS a na nečitateľnú novú stranu Sme rodina Borisa Kollára, ale aj na OĽaNO Igora Matoviča a vlastne aj na SaS Richarda Sulíka, ktorá tiež nemá veľa členov.
V SNS sa hovorí o minimálnej hranici 500 alebo až tisíc členov.
SaS je dnes k týmto číslam oveľa bližšie než OĽaNO. Členov má okolo 200 a už má vytvorené regionálne štruktúry.
Členov postupne zbiera aj Sme rodina, ktorá ich má zrejme viac ako 700.
Konzervatívno-sociálni
Matovič v utorok nedvíhal telefón. Po tom, ako prestal chodiť do parlamentu, s novinármi komunikuje len sporadicky.
Už v januári hovoril o tom, že chce OĽaNO premeniť na konzervatívno-sociálne hnutie, a nevylučoval, že ho aj premenujú. „Je to len pomenovanie skutočnosti, lebo to konzervatívno-sociálne krídlo my jednoducho máme veľmi silné. Nie je to teda niečo umelé,“ vravel vtedy Matovič Denníku N.
Hovoril aj o „nekuffovskom“, teda nie príliš vyhranenom konzervativizme. Poslanca Štefana Kuffu Matovič v roku 2016 nezaradil na kandidátku.
Medzitým od neho odišli dvaja liberálne orientovaní poslanci – Viera Dubačová a Oto Žarnay –, takže je v klube výrazná prevaha konzervatívcov.
O otvorení hnutia pre nových členov hovoril Matovič už v roku 2016. OĽaNO tak funguje dlhšie. Nemalo oficiálnych členov, ale pred voľbami 2012 aj 2016 nabralo na kandidátku nových ľudí, lovilo medzi protikorupčnými aktivistami, Bielymi vranami aj kresťanskými a konzervatívnymi združeniami.
Po posledných voľbách v hnutí o väčšine vecí rozhodoval 16-členný poslanecký klub väčšinovým hlasovaním a každý vrátane Matoviča mal len jeden hlas. Hlasovalo sa aj o väčších finančných položkách, ktoré OĽaNO míňalo na svoju činnosť. Matovičovi pritom kritici vyčítajú aj to, že o miliónoch od štátu rozhoduje len on sám.
Majú sympatizantov
Hnutie malo v minulosti platených krajských a dokonca aj okresných administrátorov, tieto pozície však zrušilo. Má zároveň registrovaných sympatizantov, ktorých sú stovky. Práve tým by mali po otvorení strany ako prvým ponúknuť členstvo.
V OĽaNO počítajú s tým, že ani tí, čo sa chcú angažovať v prospech hnutia, nechcú byť vždy jeho členmi. V OĽaNO uvažujú nielen o plnoprávnom členstve, ale aj o členstve v odborných sekciách, ktoré by nemuselo súvisieť s členstvom v hnutí.
Odborné tímy majú dnes aj v SaS, na zdravotníctve napríklad pracuje aj Rudolf Zajac, ktorý nie je členom Sulíkovej strany.
V hnutí OĽaNO zatiaľ nie je jednotný postoj k tomu, či vytvoria aj organizácie na krajskej alebo okresnej úrovni, ani či si opäť začnú platiť regionálnych administrátorov. To závisí aj od toho, či budú naďalej odmietať dary od prípadných sponzorov a či by zaviedli členské poplatky ako v iných stranách.
OĽaNO momentálne žije zo štátneho príspevku, čo je sedem miliónov eur za toto volebné obdobie. Strany dostávajú peniaze postupne, viac ako polovicu už majú na svojich účtoch.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
