Plavčan dostal ďalšiu ranu, za zmeny pre vysoké školy ho kritizujú úrad vlády, Kažimír aj školy
Aktualizované 20. 7. o 8:43. – Zákony, ktoré mali výrazne zmeniť vysoké školy, chcel predložiť na vládu už v máji, dodnes tak neurobil.
Ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi (nominant SNS) sa veľmi nedarí. Nedávno stiahol svoj zámer, aby deti v prvom ročníku museli písať písaným spojitým písmom. Rektori mu napísali nahnevaný list, že veľkým výskumným univerzitám neostalo z eurofondov na strategický výskum ani euro a za to sa doň pustil aj prezident Andrej Kiska.
A jasný odkaz mu poslal aj úrad vlády. V oficiálnom dokumente mu píše, aby stiahol návrhy svojich dvoch zákonov, ktorými chcel zmeniť vysoké školy.
Plavčanovo ministerstvo ešte začiatkom apríla ukázalo, ako chce zmeniť vysoké školy. Minister tvrdil, že v máji by mala zákony prijať vláda. Zákony, ktoré napríklad navrhovali zrušenie Akreditačnej komisie, zmierňovali platenie za dlhšie štúdium alebo zavádzali, že nebol potrebný titul docent alebo profesor, však dodnes na vládu nedorazili.
Stiahnite to
V pripomienkovom konaní prišlo k dvom Plavčanovým zákonom dokopy 520 pripomienok, z toho 177 zásadných.
Jednu z pripomienok, ktorú sa dá nájsť v oficiálnom dokumente, poslal úrad vlády. Ficov úrad napísal, že Plavčanove zákony nie sú „časovo ani vecne skoordinované“ s tvorbou ani so schvaľovaním reformného dokumentu Učiace sa Slovensko. To je návrh zásadnej reformy celého školstva, na ktorom pracujú aj významní odborníci.
Pre tento rozpor by podľa úradu vlády ministerstvo malo predložiť zákony až po schválení reformy.
Na otázku, či Plavčan zákony stiahne, ministerstvo neodpovedalo. Meškanie ospravedlňuje tým, že sa vyhodnocujú pripomienky, ktoré im prišli. Chcú nájsť kompromis „pri niektorých sporných bodoch“.
Minister Plavčan pôvodne ohlasoval, že zmeny na vysokých školách by mali začať platiť od januára budúceho roku. Jeho hovorkyňa Ivana Skokanová už dnes termín tak jasne nehovorí. „Účinnosť zákona je navrhnutá od 1. januára 2018, samozrejme, definitívny termín bude závisieť od skončenia legislatívneho procesu.“
Aj školy a vedci
Veľká kritika prišla aj z akademickej obce. Klub dekanov kritizuje dokumenty podobne ako úrad vlády. Navrhli, aby minister zákon stiahol, lebo je vo viacerých oblastiach v rozpore s Učiacim sa Slovenskom.
„Dlhodobo vyjadrujeme znepokojenie nad úrovňou kvality slovenského vysokého školstva. Hoci predkladané návrhy zákonov deklarujú, že chcú prispieť ku kvalite vzdelávania, nazdávame sa, že konkrétne predkladané opatrenia idú v mnohých prípadoch opačným smerom,“ napísala naša najväčšia a najúspešnejšia Univerzita Komenského v Bratislave. K stanovisku sa pripojila aj Slovenská akadémia vied.
Slovenská rektorská konferencia napísala, že návrhy ohrozujú akademické prostredie vecnými chybami a aj preto žiadalo stihnutie noviel.
„Návrhy v znení, v ktorom boli predložené do pripomienkového konania, by neboli prínosné pre skvalitnenie vysokých škôl,“ hovorí Renáta Hall, riaditeľka projektu To dá rozum.
„Legislatíva, ako je teraz navrhnutá ministerstvom, nenasmeruje vysoké školy k zvýšeniu kvality. Koncepcia nových zákonov je zlá a zlepšiť sa nedá,“ kritizuje návrh aj Akreditačná komisia, ktorú by zákonmi zrušili. Navrhli, aby minister zákon stiahol a pripravil iný, ktorý by zabezpečil prechod „od masového vzdelávania ku kvalite“.
Rok štúdia zadarmo? To nie
Univerzity napríklad nesúhlasili s tým, aby sa zmiernilo platenie za predĺženie štúdia. Ak dnes študent v dennej forme študuje dlhšie, ako je predpísané – teda napríklad bakalár dlhšie než tri roky a magister ako dva –, za roky, ktoré študuje navyše, musí platiť. Minister Plavčan navrhoval, aby študent nemusel platiť za rok štúdia navyše. Platil by až za ďalší rok.
Školy to odmietajú: „Vidíme v tom podporu slabších študentov. Opatrenie spôsobí komplikácie v organizácii štúdia a bez doplňujúcich finančných zdrojov bude znamenať pre vysoké školy viac práce pri rovnakom objeme finančných prostriedkov,“ napísala Univerzita Komenského.
Pridáva sa Klub dekanov, ktorý tvrdí, že „platba za nadštandardnú dĺžku štúdia je pre študentov motivačným faktorom, aby ukončovali svoje štúdium riadne a včas a aby študovali poctivo a kvalitne“.
Súhlasí s nimi aj ministerstvo financií. Takáto zmena by mala vplyv na to, koľko peňazí vysoké školy majú. Preto s návrhom ministerstvo financií, ktoré vedie Peter Kažimír zo Smeru, nesúhlasí.
Návrhy minister podľa Univerzity Komenského s nimi ani nevydiskutoval, preto mu navrhujú, aby zákon stiahol a upravil.
A čo s peniazmi?
Zákonom podľa Univerzity Komenského chýba aj prepočítanie, koľko by stáli a kto to bude platiť. „Požadujeme, aby finančné dosahy tohto opatrenia ako aj zvýšené náklady ministerstva a univerzít na činnosť Akreditačnej agentúry boli posúdené aj ministerstvom financií,“ napísala najväčšia univerzita.
Zle finančné prepočty kritizuje aj ministerstvo financií. V novelách je návrh nového systému akreditácie vysokých škôl – Akreditačná komisia, ako ju poznáme dnes, by zanikla. Namiesto nej by vznikla Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo ako verejnoprávna inštitúcia. Po novom by si mali vysoké školy vytvoriť vnútorné systémy na zlepšenie kvality. Funkčnosť týchto vnútorných systémov by mala kontrolovať nová agentúra a pomáhať im v zlepšovaní. Akreditačná agentúra by už neurčovala, či je škola odborná, vysoká škola, alebo univerzita.
Nový systém akreditácie by mohol stáť 900-tisíc eur. Ministerstvo financií chce, aby si to platilo ministerstvo školstva zo svojich peňazí bez toho, aby žiadalo z rozpočtu ďalšie peniaze.
Napríklad aj na platy v agentúre. „S takto navrhovaným platom siedmich členov výkonnej rady a vedúceho kancelárie agentúry zásadne nesúhlasím, pretože výrazne prevyšuje plat viacerých ústavných činiteľov,“ napísalo ministerstvo financií.
Akreditáciu treba zmeniť
Aj keby minister Plavčan zákony stiahol alebo by neprešli, vysoké školy potrebujú zmenu, najmä v tom, ako dnes prebieha akreditácia. Akreditačná komisia má dnes na starosti posudzovanie kvality vysokých škôl.
Jej výrazné zmeny odporúčajú aj vládni analytici, ktorí hodnotili, ako účelne sa používajú peniaze v školstve. V rozsiahlom dokumente navrhujú aj reformu inštitúcie, ktorá by mala mať na starosti akreditáciu tak, aby bol tento proces podobný ako v iných krajinách, lebo naša akreditácia nespĺňa medzinárodné štandardy.
„Hodnotenia a odporúčania komisie, rovnako ako finálne rozhodnutia v rámci akreditačných procesov sú síce deklarované ako nezávislé, väčšina členov komisie však pochádza a aktívne pôsobí v domácom vysokoškolskom prostredí, zo zahraničia má iba jedného člena,“ napísali v hodnotiacej správe. Akreditačná komisia pred piatimi rokmi stratila aj plnohodnotné členstvo v európskom združení akreditačných komisií.
Okrem pochybnej nezávislosti je problém aj to, že je akreditačný proces administratívne náročný a aj preto podľa analytikov končí tak, že sa hodnotia len formálne kritériá a nie ozajstná kvalita.
A ako by to malo fungovať? Analytici navrhujú, aby sa Akreditačná komisia zmenila z poradného orgánu ministra na nezávislý rozhodovací akreditačný orgán. Rozhodovací proces by sa mal zmeniť tak, aby bol transparentný, mali by o kvalite škôl rozhodovať rôznorodí experti, ktorí budú mať čo najmenší konflikt záujmov a dôraz sa prenesie z formálnych kritérií na kritériá obsahu. Činnosť agentúry by mali pravidelne externe posudzovať.
Návrhy zákonov aj s pripomienkami si môžete pozrieť tu a tu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
