Denník N

Rovnaká Coca-Cola v každej krajine Únie? Je to len otázka času

Bude to trošku bolieť a bude to štipku hlučné, ale firmy si nakoniec na požiadavku na rovnakú kvalitu zvyknú.

Skúsme chvíľu uvažovať nad témou nerovnakej kvality produktov na západo – a stredoeurópskych trhoch bez prihliadnutia na to, ako je a bude táto téma zneužívaná nacionalistami, populistami a lobistami lokálnych výrobcov.

V prvom rade, ak existuje významná skupina spotrebiteľov, ktorú napríklad izoglukóza namiesto cukru uráža, treba to vziať na vedomie a politici by to mali chápať ako záväzok. To, čo ľudia považujú za svoje právo, sa vyvíja a mnoho vecí, ktoré by sme si pred rokmi nechali páčiť, teraz považujeme za také samozrejmé, že o nich nediskutujeme.

Napríklad právo pracovať slobodne v ktorejkoľvek krajine Únie rovnako ako domáci zamestnanci nám dnes príde ako takmer neodňateľné. Pri vstupe Slovenska do Únie nám ho pritom niektoré krajiny dočasne obmedzili a nežiadali sme hneď vystúpenie z nej.

Debata o rovnakej kvalite produktov pod rovnakou značkou na všetkých trhoch je na začiatku a pravdepodobne sa bude vyvíjať len jedným smerom. Stredoeurópanov, ktorí budú horlivo žiadať rovnako kvalitné výrobky na všetkých trhoch, bude pribúdať a firiem, ktoré sa podľa toho budú správať, tiež.

Keď sa tu tak zídeme napríklad o desať rokov a hranice Únie, nedajbože, nebudú viesť poza Kittsee, budeme na dnešnú debatu spomínať s údivom. Rovnaká kvalita Persilu, Dacie Logan, úrazového poistenia od Unionu či Kofoly kupovanej v Snine či v Mníchove bude už vtedy rutinným etickým štandardom.

Medzitým to však bude trošku bolieť a bude to štipku hlučné. Európska komisia nebude stíhať zavádzať novú reguláciu tak rýchlo, ako ju budú požadovať stredoeurópski politici. Pretože európska byrokracia má zvyk byť presná, uvážlivá a primeraná, a z princípu tak nemôže súťažiť s tempom šírenia pocitu nespravodlivosti.

Za požiadavku na rovnakú kvalitu (čokoľvek si pod tým predstavujeme) môžeme my, stredooeurópski spotrebitelia, v mnohých prípadoch zaplatiť aj vyššími cenami. Určite to však nebude masový jav, pre ktorý by sme mali extra stresovať.

Firmy, ktoré tu vyrábajú alebo predávajú lacnejšie výrobky vďaka lacnejším postupom a lacnejšiemu zloženiu, nezvýšia ceny o toľko, o koľko im porastú náklady.

Pohnú nimi len o toľko, čo im dovolí konkurencia a záujem spotrebiteľov. Dokonca si tak možno predstaviť, že firmy menej kvalitné výrobky nahradia kvalitnejšími, no svoje vyššie náklady nepremietnu do cien, ale zmieria sa s nižším profitom.

Dlhodobo si firmy na nové požiadavky na kvalitu zvyknú, či už samy alebo pod tlakom nových regulácií. Stredooeurópski spotrebitelia na novom štandarde získajú viac, ako stratia. Napriek tomu to však nemusí byť idylický príbeh.

Ak dopustíme, aby najmä stredoeurópski politici pretláčali požiadavky svojich voličov nadmieru agresívne a egoisticky, môže to posilniť dojem, že táto časť Európy nikdy nedokáže dodať politike Únie takú kvalitu, ako staršie členské štáty. To by nás potom vyšlo drahšie ako kola s izoglukózou či jemne fejkový Persil.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie