Denník N

Maďarsko rastie, Slovensko tiež – no nie vďaka Orbánovi a Ficovi

Export, eurofondy i nebezpečné zvyšovanie zadlženosti poháňajú rast – nie majstrovské ťahy vlád v hospodárskej politike.

Autor je politológ a ekonóm.
Odborný asistent na Katedre politológie UK

V Maďarsku sa aj s masívnou (finančnou) podporou Orbánovej vlády, za jej hranicami aj bez nej, stále drží a šíri mýtus, že ekonomické úspechy krajiny vlastne dávajú za pravdu Orbánovi a jeho politikám. Sú síce kontroverzné, ale čísla ukazujú, že sa osvedčili. Maďarsko vykazuje celkom slušný ekonomický rast, tak v čom je problém?

Áno, sú príklady, keď ekonomický rast je dôsledkom hlavne dobrej ekonomickej politiky vlády. Potom sú príklady, keď táto politika je jedným z faktorov, ktoré viedli k rastu. A potom je príklad Maďarska z posledných rokov: ekonomický rast aj napriek zlej vládnej politike. Za rastom stoja totiž hlavne eurofondy a export ťahaný zahraničným dopytom.

Na Slovensku k tomu môžeme pridať aj nebezpečne rýchlo rastúcu zadlženosť. K tomu sa dajú pridať rôzne ďalšie priaznivo pôsobiace externé faktory (ako nízke úroky vo svetovej ekonomike v posledných rokoch, alebo dopyt po našich pracovníkoch na západ od nás), a ekonomické ukazovatele sa vyvíjajú pozitívne. Napriek obrovskej, systémovej korupcii v našich unesených štátoch, neefektívnemu využívaniu eurofondov i často diletantským krokom v hospodárskej politike.

Keď je netto transfer z EÚ vyšší než rast

Rok 2014 bol pre Maďarsko celkom úspešný, ekonomika rástla štvorpercentným tempom, čím predbehla aj slovenskú (2,6 percenta). Rok bol úspešný aj pre vládnu stranu Fidesz, ktorá v parlamentných voľbách získala opäť ústavnú väčšinu (o ktorú odvtedy prišla) a premiér Orbán mohol vytvoriť svoju tretiu vládu.

S úspechmi súvisí, že do Maďarska pritiekol netto transfer zo spoločného rozpočtu Európskej únie v hodnote 5,7 miliardy eur, čo predstavuje 5,6 percenta hrubého národného dôchodku (HND). Ako ukazujú údaje Európskej komisie (pozri graf) v Maďarsku tento netto transfer (rozdiel medzi príjmami zo spoločného rozpočtu EÚ a odvodmi do nej) bol, samozrejme, vždy pozitívny a od roku 2007 vyšší než samotný ekonomický rast. Inými slovami: je veľké majstrovstvo dosiahnuť štvorpercentný rast HDP, keď do ekonomiky pritečú zdroje na úrovni vyše piatich percent HND? No nie, skôr naopak: nejaký rast bude, aj keď značná časť peňazí z eurofondov sa prefláka na nezmyselné projekty (napríklad vydláždené hlavné námestia s fontánami a extra drahými lavičkami alebo sa utopí v bezodnej studni korupcie cez predražené verejné obstarávania.

A chyba nebude ani v rozdielnej metodológii výpočtov HDP a HND. Namiesto toho, aby sme vysvetľovali rozdiely, stačí to, že v prípade Maďarska a Slovenska rozdiel medzi dvoma ekonomickými ukazovateľmi nie je významný, národný dôchodok je trošku nižší od HDP, ale v posledných rokoch len o okolo 3-5 percent. Čo sa týka Slovenska, zdroje od Únie mali nižší vplyv na rast než v Maďarsku – do roku 2014, dokedy Komisia zverejnila údaje. Čerpanie u nás však kulminovalo v roku 2015, na poslednú chvíľu, a dá sa predpokladať, že ten impulz bude za rok 2015 výrazne vyšší. Presne ako za roky 2017-18 v Maďarsku, kde sa v súčasnosti snažia vyplatiť čo najväčšiu časť zdrojov z rozpočtového obdobia EÚ 2014-2020. Nie je to náhoda, že čerpanie európskych peňazí má tendenciu zintenzívniť pred parlamentnými voľbami (v Maďarsku sú najbližšie plánované na jar 2018)…

Takže zhrňme: ekonomický rast v Maďarsku a na Slovensku by bez európskych peňazí bol výrazne nižší, najmä v predvolebných obdobiach, keď nie náhodou dochádza ku kulminácii čerpania. Ekonomický rast v Maďarsku by bol dokonca negatívny! Ukázala to štúdia3 ekonomických výskumných inštitúcií GKI a KPMG, paradoxne vypracovaná na žiadosť Orbánovej vlády (doteraz visí na ich oficiálnej webstránke). Podľa štúdie maďarská ekonomika rástla v období 2006-2015 o mizerných 4,6 percenta, a bez zdrojov od Európskej únie by HDP v tomto období poklesol o 1,8 percenta.

Ešte tragickejšie je to s investíciami, ktoré rástli len o 2,8 percenta, bez európskych peňazí by však drasticky poklesli o 31,3 percenta! Samozrejme, bez týchto peňazí by sa ani deficit verejných financií nepodarilo znížiť pod trojpercentnú úroveň požadovanú Úniou. A v takejto krajine máte premiéra a vládu, ktorá robí štvavú a lživú kampaň proti Európskej únii s názvom „zastavme Brusel“. Pravda, nehovorili, že zastavme peniaze z Bruselu…

Podiel exportu na HDP v obidvoch krajinách prevyšuje 90 percent

Ďalším významným zdrojom ekonomického rastu je rastúci export. Je to už klišé, že sme malými, otvorenými a exportne orientovanými krajinami – v posledných rokoch podiel exportu na HDP v oboch krajinách prevýšil 90 percent. Exportujú väčšinou tie nadnárodné firmy, ktoré sa tu rozhodli investovať pred príchodom Ficových a Orbánových vlád. Od ich nástupu sa príliv priamych zahraničných investícií výrazne spomalil.

Hoci – najmä na Slovensku – sa aj v poslednom čase podarilo pritiahnuť pár väčších investícií, avšak často s tak významnou (priamou a nepriamou) štátnou investičnou pomocou, že ich efektivita je otázna. Typickým príkladom môže byť investícia automobilky Jaguar Land Rover pri Nitre. Od poslednej krízy sa export opäť zvyšuje dynamicky – a to nemá skoro nič spoločné s ekonomickými politikami tunajších vlád. Znamená však, že rast je krehký, ďalšie kolo krízy cez pokles zahraničného dopytu dokáže rýchlo a bolestivo udrieť, ako sa ukázalo aj v roku 2009.

Naše domácnosti sú šampiónmi v rýchlosti zadlžovania

Výrazným ťahúňom rastu – aspoň dočasne – dokáže byť aj rýchlo rastúca zadlženosť. Tomu sa hovorí neudržateľný rast – Maďarsko to predviedlo pred krízou, keď paralelne sa zadlžovala vláda aj obyvateľstvo a do výraznej miery v zahraničných menách. Od krízy žezlo prevzalo Slovensko. Najprv sa skoro zdvojnásobil verejný dlh z 28,5 % HDP (2008) na 54,7 % HDP (2013) – odvtedy verejný dlh mierne klesá. Dlh domácností však raketovo rastie naďalej. Od októbra 2010 objem úverov slovenských domácností rastie najrýchlejšie v celej EÚ, každý jeden mesiac! V medziročnom porovnaní väčšinou dvojciferným tempom.

Národná banka Slovenska vo svojich správach o finančnej stabilite v poslednom čase pravidelne upozorňuje na riziká rýchleho rastu dlhov. Podiel úverov domácnostiam na HDP sa od krízy tiež zdvojnásobil a prevýšil 36 percent HDP. A naďalej rýchlo rastie, ako konštatovala vo svojej poslednej správe NBS, „absolútny medziročný rast úverov slovenským domácnostiam dosiahol v marci 2017 nové historické maximum, keď objem vzrástol o 3,7 miliardy eur (relatívny rast 13,9 percenta).“ Slovenské domácnosti sa v tomto roku pravdepodobne stanú najzadlženejšími v regióne strednej a východnej Európy (pomer dlhu k HDP). Súvisí to najmä s rastúcim objemom úverov na bývanie a znovu sa formulujúcou realitnou bublinou. Sprievodné javy sú známe – napr. v Bratislave sa opäť predávajú projekty na papieri namiesto existujúcich nehnuteľností.

Keď spojíme verejný dlh a dlh domácností, tak vyjde, že z úrovní menej ako 50 percent HDP pred krízou sa zvýšil na skoro 90 percent v súčasnosti. Čiže opäť skoro zdvojnásobenie. Pravda, v Maďarsku to je stále viac, verejný dlh sa darí znižovať iba pomaly (na konci 2016 stále 74 percent HDP). A Orbán ešte plánuje veľké investície z veľkých úverov (Paks II. z ruského a rekonštrukciu železnice Budapešť-Belehrad z čínskeho úveru), ktoré by výrazne zvýšili zadlženosť.

Čiže Maďarsko a Slovensko rastú, rast je však buď dôsledkom externých faktorov, kde politickí lídri majú minimálny vplyv (eurofondy, rastúci exportný dopyt), alebo nebezpečných tendencií – neudržateľný rast zadlženosti na Slovensku. Kde by mohli mať vplyv – transparentné a efektívne využívanie eurofondov, a budovanie konkurencieschopnej ekonomiky, s priaznivým podnikateľským prostredím, ktoré láka investorov – tam zlyhávajú. Pre nich je tak najdôležitejšia otázka: dokedy vydržia súčasné priaznivé medzinárodné ekonomické trendy, respektíve kedy udrie nové kolo krízy.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie