Ukrajinu chcú zmeniť na Malorusko. Blud proruského separatistu alebo nový Putinov plán?
K myšlienke Maloruska sa nehlási ani Luhansk, ani Kremeľ, ktorý tvrdí, že to nie je jeho nápad. „Nepomáha to hľadaniu riešenia konfliktu,“ hovorí slovenská diplomacia.
Predstavte si, že by sa Ukrajina zmenila na Malorusko (Malé Rusko), tak ako sa kedysi za cárskej Rusi hovorilo západnej časti impéria. Z Kyjeva by sa stalo len kultúrne centrum a hlavným mestom novej federatívnej krajiny by sa stala metropola Donbasu – Doneck.
S takým prekvapivým nápadom prišiel líder proruských separatistov a samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DNR) Alexandr Zacharčenko.
Vyhlásenie, ktoré vyvolalo veľkú pozornosť, sa vysvetľuje väčšinou dvomi verziami – buď ide o fantazmagóriu doneckého lídra separatistov, alebo nový plán Kremľa, ktorému už raz projekt vychádzajúci rovnako z historického názvu časti Ukrajiny – Novorusko – nevyšiel.
My nič, to Zacharčenko
Situácia na Donbase
- Po ruskej anexii Krymu v apríli 2014 proruskí separatisti pod vedením ruských občanov, ako napríklad Igor Strelkov, začali okupovať mestá na Donbase.
- V Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásili samozvané ľudové republiky DNR a LNR, ktoré neuznáva nikto (s výnimkou spriaznených separatistov), ani Slovensko. Separatisti však majú kontrolu nad väčšinou územia, kde ešte v ten istý rok usporiadali nikým neuznané referendum o nezávislosti.
- Vojna na Donbase si vyžiadala vyše 10-tisíc obetí.
- Obe separatistické oblasti uvažovali, že by sa spojili do útvaru Novorusko, ktoré nadväzuje na historické územie na sever od Čierneho mora. Myšlienka však veľmi rýchlo skolabovala a prestal o nej hovoriť aj ruský prezident Putin.
- Moskva začala oficiálne uznávať doklady DNR a LNR, čo je považované za polcestu k ich uznaniu.
- Ako mena sa tam používa prevažne ruský rubeľ.
Kremeľ tvrdí, že s tým nič nemá. „Dozvedeli sme sa o tom ráno z médií,“ tvrdí hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Podľa neho ide o osobnú iniciatívu Zacharčenka.
A proti Malorusku sa vyjadrili aj separatisti zo susedného Luhanska, kde sídli tiež samozvaná Luhanská ľudová republika (LNR).
Ako DNR, tak ani LNR neuznáva žiadna krajina sveta (iba gruzínske separatistické Južné Osetsko). Vojensky, diplomaticky a politicky ich však podporuje Moskva od roku 2014, keď pomohla vyprovokovať vojnu na východe Ukrajiny, hoci dodnes popiera, že by na ukrajinskom území mala svojich vojakov.
Podľa ruskej televízie Dožď jednou z verzií by mohla byť aj príprava na prezidentské voľby v Rusku, ktoré sú naplánované na budúci rok v marci a mohli by potvrdiť to, k čomu už časť Donbasu pod kontrolou separatistov smeruje. K abcházskemu variantu – a teda priznaniu samozvaných separatistických republík zo strany Moskvy.
Rovnako môže ísť aj len o nový tanček okolo minských dohovorov (prebiehajú za prítomnosti predstaviteľov Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka), kde sa objavil nový hráč – mladý francúzsky prezident Emmanuel Macron. A do procesu sa snaží zamontovať aj nový americký prezident Donald Trump, ktorého rodina aj volebný tím sú namočení do prepojenia na Rusko.
Politici Európskej únie, Ukrajina, ale aj Rusko po Zacharčenkovom vyhlásení stále tvrdia, že minské rozhovory nemajú alternatívu.
Znepokojený Kurz
Rakúsky minister zahraničných vecí a nádejný kandidát na kancelára v tohtoročných voľbách Sebastian Kurz je vyhlásením o Malorusku „znepokojený“. Podľa politika z predsedajúcej krajiny OBSE sa musí predísť ohrozeniu implementácie minských dohovorov. Tie predpokladajú decentralizáciu na Ukrajine aj plnú kontrolu hraníc na ukrajinskom teritóriu a odchod cudzích vojsk z Donbasu.
Concerned about developments in #Ukraine – “declaration” on “Malorossiya”; must avoid acts jeopardizing implementation of Minsk agreements
— Sebastian Kurz (@sebastiankurz) July 18, 2017
„To, čo Ukrajina v tejto chvíli potrebuje, sú udržateľné zmysluplné riešenia nástojčivých problémov, ktoré pred Ukrajinou stoja, vrátane konfliktu na juhovýchode krajiny a takých potrebných reforiem v spoločnosti. Tieto riešenia musia vychádzať z ústavy Ukrajiny a opierať sa o základné princípy, ako sú teritoriálna integrita a nezávislosť štátu. Separatistické snahy o vytváranie samozvaných územných entít nijako nepomáhajú hľadaniu takýchto zmysluplných riešení, a preto ich je potrebné jednoznačne odmietnuť,“ povedal hovorca slovenskej diplomacie Peter Susko Denníku N.
České ministerstvo zahraničných vecí už vydalo vyhlásenie, v ktorom zopakovalo, že takzvané ľudové republiky nepovažuje za legitímne a rovnako sa stavia aj k ich vyhláseniam.
„Plne rešpektujeme územnú celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny. Ruskú anexiu Krymu a pokračujúcu prítomnosť niekoľko tisíc príslušníkov ozbrojených síl Ruskej federácie na východe Ukrajiny považujeme za hrubé porušenie medzinárodného práva a vážne ohrozenie mieru a stability v Európe.“
Ukrajinský prezident Petro Porošenko na myšlienku o Malorusku reagoval slovami, že „projekt Novorusko bol pochovaný a Ukrajina obnoví svoju zvrchovanosť nad Donbasom aj Krymom“.
„Od začiatku vojenskej agresie proti môjmu národu je cieľom Ruskej federácie rozdeliť Ukrajinu na časti,“ povedal Porošenko počas návštevy Tbilisi.
Polostrov Krym v Čiernom mori je po ruskej anexii v roku 2014, na rozdiel od separatistami ovládanej časti Donbasu, súčasťou Ruskej federácie, čo si dali ruskí poslanci zakotviť aj v ústave. Medzinárodné spoločenstvo, vrátane slovenskej diplomacie, však okupáciu Krymu považuje za porušenie medzinárodného práva. Aj preto platia proti Rusku už tretí rok stále rozširujúce sa sankcie.
Zacharčenkov nový sen
„Je to blud alebo zúfalstvo zo strany Zacharčenka. Je to, ako keby sa stretli v bratislavskej krčme Staromešťania a Karlovovešťania s obyvateľmi Rače a vyhlásili by Bratislavskú republiku,“ komentuje nápad s Maloruskom šéf Slovenského inštitútu pre zahraničnú politiku (SFPA) Alexander Duleba.
Vzhľadom na neprofesionalitu návrhu a absenciu akejkoľvek legitimity sa Dulebovi nezdá, že by išlo o novú stratégiu Kremľa.
Naopak, Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky si nemyslí, že by sa to odohralo bez vedomia Moskvy.
„Všetci separatistickí lídri na Donbase sú kreatúrami Kremľa, a čokoľvek vypustia, konzultujú so svojimi operatívcami v Moskve. Je to zrejme reakcia na legislatívne návrhy na reintegráciu Donbasu späť do Ukrajiny a ďalší krok, ako tieto oblasti odpútať od Ukrajiny,“ hovorí Mesežnikov.
Ukrajinská spisovateľka Oksana Zabužko hovorí, že o tom ani nemá zmysel debatovať. „Sú to vymyslené správy, určené na to, aby upútali pozornosť. Mojou stratégiou v tejto vojne je, že, keď Kremeľ chce byť tak veľmi v správach, ignorujem ho,“ povedala Zabužko Denníku N.
O čo vlastne Zacharčenkovi ide?
Súčasná Ukrajina je podľa Zacharčenka nelegitímna, a preto ju treba nahradiť novým štátnym útvarom, v ktorom by sa okrem Luhanskej a Doneckej oblasti nachádzalo ďalších 17 z 24 ukrajinských regiónov. Navrhuje tiež vyhlásenie výnimočného stavu, ktoré by platilo tri roky, keď by bola zakázaná aj činnosť politických strán.
Predstavili aj vlajku jeho vymysleného štátneho útvaru – kozácky prápor Bohdana Chmeľnického. Malorusko je pritom pre mnohých Ukrajincov, ako historická časť ruského cárskeho impéria, veľmi urážlivý termín.
After declaring new state of "Malorossiya," Donetsk separatists unveil new flag & maps. Yes, that's all of Ukraine (minus Crimea) you see. pic.twitter.com/Mi6izETLHe
— Christopher Miller (@ChristopherJM) July 18, 2017
O Malorusku v minulosti hovoril aj nacionalistický ruský politik Vladimir Žirinovskij. Malorusko, respektíve Malá Rus, je historický termín pre časť Ukrajiny, ktorý bol analógiou k dnešnému Rusku – Veľkej Rusi.
Myšlienka si však nenašla podporu ani v regióne okupovanom proruskými separatistami. „V tejto chvíli o zmysluplnosti podobného kroku veľmi pochybujeme,“ povedal luhanský separatista Vladimir Degťarenko. O Malorusku vraj s nimi nikto nehovoril.
„Je to skôr literatúra než politika,“ povedal pre ruskú štátnu agentúru TASS politológ Alexej Česnakov, ktorý má blízko ku Kremľu. Podľa neho ide o dielo spisovateľov a blogerov blízkych DNR, na ktoré sa už za mesiac zabudne a netreba ho brať vážne.
A aj Boris Gryzlov, ktorého Kremeľ poveril rokovaním na mierových rozhovoroch, hovorí, že ten nápad nezapadá do minského procesu.
„To, čo hovorí Zacharčenko, komentovať ťažko. Ak Zacharčenko považuje toto za spôsob ukončenia konfliktu, treba sa zaoberať jeho psychickým zdravím. Ako možno zastaviť eskaláciu ozbrojeného konfliktu fakticky vyhlásením vojny štátu, z ktorého vyšli? S takou otázkou je lepšie obrátiť sa ani nie tak na Zacharčenka, ale na tých, čo za ním stoja,“ povedal ruský historik Viktor Mironenko ruskému serveru TheQuestion.ru.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
