Denník N

Železnice idú za 37 miliónov renovovať vagóny, ktoré už raz renovovali

Železničná spoločnosť Slovenska sa rozhodla modernizovať rýchlikové vozne druhej triedy, ktoré už pred desiatimi rokmi prešli renováciou interiéru. Foto – Pavel Dvořák/Vagonweb.cz
Železničná spoločnosť Slovenska sa rozhodla modernizovať rýchlikové vozne druhej triedy, ktoré už pred desiatimi rokmi prešli renováciou interiéru. Foto – Pavel Dvořák/Vagonweb.cz

Favoritom súťaže sú firmy veľkopodnikateľa Vladimíra Poóra. ZSSK po nástupe nového vedenia vypisuje veľký tender v priemere každý mesiac.

Nie dlho po vstupe SNS do vlády a po vymenovaní nových manažérov do vedenia Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) sa rozbehlo skutočné „eldorádo“ v železničných zákazkách. V priemere každý mesiac vypisuje firma tender na obnovu vlakov za milióny až desiatky miliónov eur.

Jedným z posledných príkladov je súťaž na modernizáciu 50 rýchlikových vozňov, ktorá môže vyjsť až na 37,5 milióna eur. „Modernizácia sa týka vozňov druhej triedy radu Bmeer, ktoré boli vyrobené v rokoch 1986 a 1987,“ píše sa v oznámení o zákazke.

Železnice chcú prerobiť interiér, vybaviť vagóny novými sedačkami a predovšetkým vymeniť dvere. Tie súčasné bývajú totiž nespoľahlivé. Denník N nedávno informoval o pasažierke, ktorá si pri vystupovaní rozbila hlavu, keď sa dvere na jednom z vozňov začali samovoľne zatvárať.

„Hlavným prínosom modernizácie je zvýšenie bezpečnosti, čo bude zabezpečené výmenou nástupných a medzivozňových dverí,“ spresňuje hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Vozne série Bmeer (pôvodná séria Amee a Bmee) boli v svojom čase prevratné v tom, že ich dvere sa už neotvárali dovnútra po sklopení nástupnej plošiny, ale sa vysúvali do strany. Vinou nedokonalej konštrukcie a zlej údržby však tento systém nebol spoľahlivý. Foto N – Tomáš Benedikovič

Poór sa hlási

Favorit tendra je jasný. Na slovenskej železnici to už dlhšie funguje tak, že objednávky na nové vozne získava ŽOS Vrútky, ktorú vlastní rodina bývalého politika SNS Víťazoslava Morica, a objednávky na rekonštrukciu starších dostávajú firmy Vladimíra Poóra.

Bývalý mečiarovský privatizér a donedávna muž blízky Smeru spoluvlastní vagónky ŽOS Trnava a ŽOS Zvolen. Server Aktuality.sk tento týždeň informoval, že Poór rokuje o predaji svojho podielu čínskym investorom – prípadné víťazstvo v aktuálnom tendri by zlepšilo jeho vyjednávaciu pozíciu.

ŽOS Trnava Denníku N potvrdila, že sa do súťaže prihlásila. „Máme záujem podieľať sa na tomto projekte. V termíne sme predložili ponuku so všetkými potrebnými náležitosťami,“ uviedli zástupcovia firmy.

Kto ďalší sa prihlásil, nechce ZSSK povedať– vraj by to ohrozilo férovosť súťaže. Zákon o verejnom obstarávaní pritom železniciam nezakazuje takéto informácie zverejniť.

Už raz rekonštruované

Modernizácia je špecifická hlavne v tom, že všetky vozne už ŽOS Trnava raz modernizovala. V rokoch 2007 až 2009 sa rekonštruovalo viac než 70 vagónov tohto typu. Už vtedy platili železnice za každý z nich státisíce eur.

„Cena vozňov modernizovaných v rokoch 2007 – 2009 bola podľa rozsahu urobených úprav v priemere 374-tisíc eur,“ spresnil Kováč.

Už pri prvej modernizácii sa vo vozňoch menil interiér, pribudli zásuvky aj klimatizácia. Foto – Pavel Dvořák/Vagonweb.cz

Teraz národný dopravca plánuje druhú modernizáciu, pri ktorej cena za vozeň vychádza na ďalších 750-tisíc eur.

Na porovnanie: úplne nový vozeň stojí na trhu do 1,7 milióna eur, ak ho nakupujú zahraniční dopravcovia, a do dvoch miliónov eur, pokiaľ ho kupuje ZSSK.

Súkromný RegioJet dokonca tvrdí, že on dokáže nový vagón obstarať za milión eur.

Klíma už je, ale chceme lepšiu

Prečo je nutné modernizovať už raz modernizované vozne?

Prvá modernizácia bola pomerne úsporná, ak nie laxná. „Vo všeobecnosti ju hodnotili ako nie veľmi vydarenú,“ hovorí bývalý riaditeľ sekcie železníc na ministerstve dopravy Jiří Kubáček.

Napríklad už pri prvej modernizácii vybavili vozne klimatizáciou. Teraz však ZSSK žiada, aby sa klimatizácii zvýšil výkon.

Už pri prvej modernizácii pribudli cestujúcim elektrické zásuvky. Do každého kupé však dali iba dve a teraz dopravca žiada, aby zásuviek bolo viac a navyše mali aj USB prípojku. „Do vozňa sa dosadia ďalšie zásuvky s USB portom na nabíjanie mobilných zariadení, zabuduje sa systém na šírenie WiFi signálu alebo vizuálny informačný systém obrazovkami,“ dodáva ZSSK.

Otázku dverí pred desiatimi rokmi neriešili vôbec. Hoci už v tom čase bolo známe, že sa môžu samovoľne zatvárať, tieto nedostatky sa železnice rozhodli odstrániť až teraz. „Modernizácia je potrebná na zvýšenie bezpečnosti, ako aj zvýšenie komfortu cestovania,“ zhrňuje Kováč.

Privatizér Nafty Gbely i železničných opravárenských podnikov Vladimír Poór a zároveň majiteľ Spartaka Trnava vraj uvažuje o predaji železničných opravovaní. Získaním zákazky na modernizáciu vozňov však môže zvýšiť cenu svojich aktív. Foto N – Tomáš Benedikovič

Tradične najdrahšie riešenie

Či to však budú rozumne vynaložené peniaze, je neisté. Železnice totiž dostanú vozne, ktorých cena po zarátaní prvej renovácie bude vychádzať na viac než 1,1 milióna eur za kus.

Podľa kritikov by pritom stačilo, keby sa vymenili nespoľahlivé dvere a napravili sa niektoré nedostatky z prvej modernizácie. „Cena modernizácie týchto vozňov je podľa mojich odhadov nadhodnotená zhruba o dvadsať percent,“ odhaduje Kubáček.

Napríklad České dráhy si pred dvoma rokmi objednali modernizáciu 62 rýchlikových vagónov, ktorú zadali domácej Škode Transportation. Vo vagónoch vyrobených začiatkom 90. rokov majú pribudnúť nové okná, dvere, klimatizácia, moderné WC, nové obloženie interiéru či čalúnenie sedačiek.

Výsledok má byť teda porovnateľný s tým, čo získa ZSSK pri svojej aktuálnej modernizácii. Cena za jeden vagón vyšla Čechov na 650-tisíc eur.

Okrem toho existuje ešte ďalšie riešenie, ktoré si v posledných rokoch vyskúšali České dráhy aj súkromný RegioJet – nákup nepotrebných, ale pomerne moderných vozňov od rakúskych železníc.

Repasované rakúske vozne dlhodobo využíva súkromný RegioJet. Väčšina cestujúcich pri nich ani netuší, že môžu pochádzať ešte z konca 70. rokov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Napríklad České dráhy kúpili tento rok 47 rakúskych vozňov, ktorých cena podľa servera Idnes.cz vychádzala iba na 365-tisíc eur za kus. Vyrobené boli v 80. rokoch, no viaceré z nich prešli komplexnou modernizáciou.

Vozne sú napríklad vybavené klimatizáciou, elektrickými zásuvkami aj centrálnym zatváraním dverí. „Veľká časť z nich mohla ísť prakticky ihneď do prevádzky. Vo všeobecnosti išlo o dobrý nákup,“ poznamenal český novinár Jan Sůra, ktorý sa dlhodobo venuje doprave.

Pri takomto riešení by vyšli nakrátko iba slovenské „ŽOS“, ktoré by na vagónoch mohli odviesť len menej významné práce.

Železničné hody

Práve domáce vagónky si zrejme rozdelia aj z väčšinu z ďalších mnohomiliónových zákaziek, ktoré po nástupe tretej Ficovej vlády vypísala ZSSK. Každá z nich pritom vzbudzuje podobné otázky.

Začiatkom roka napríklad železnice dokončili obstarávanie 35 nových rýchlikových vozňov za 68 miliónov, ktoré vyhrala ŽOS Vrútky. Za tento projekt sa osobne prihováral aj predseda SNS Andrej Danko.

Analytici ministerstva financií z útvaru Hodnota za peniaze túto objednávku preskúmali a konštatovali, že keby železnice zlepšili obeh svojich vlakov, stačil by im menší počet vagónov. „Napríklad zvýšenie denného počtu odjazdených hodín každého vozňa na úroveň Českej republiky by znížilo potrebu o 42 vozňov,“ napísali analytici.

Ďalšie čerešničky pre Trnavu

Iný príklad: na jar vyhlásila Železničná spoločnosť tender na prenájom 36 lôžkových vozňov, ktorý môže vyjsť na 47 miliónov. Kubáček vypočítal, že štátnemu dopravcovi by pri súčasnej vyťaženosti stačilo 20 takýchto vozňov.

ZSSK nastavila podmienky tak, že víťaz tendra môže ponúknuť aj vozne vyrobené v 90. rokoch. Výsledkom pravdepodobne bude, že dopravca získa vagóny nedávno vyradené nemeckými železnicami, ktoré plošne zrušili nočné spoje. Takých vagónov je totiž na trhu plno a dajú sa získať za nižšie ceny než novo vyrobené vozne.

Pred uvedením do prevádzky by však najprv museli prejsť modernizáciou a na tej by sa zrejme znovu podieľala ŽOS Trnava alebo ŽOS Vrútky.

Ako reálny vyzerá prenájom vozňov série WLABm171, ktoré predtým využívali nemecké železnice. Nočné vlaky v Nemecku zrušili, lebo boli dlhodobo stratové – pri dlhších vzdialenostiach im konkurovali nízkonákladové aerolínie. Foto – Wikipédia

Vôbec najväčším obchodom však má byť nákup elektrických osobných vlakov za 160 miliónov z eurofondov, ktorý plánovalo už bývalé vedenie železníc.

Opakovaný tender vyhlásili v apríli tohto roku, týždenník Trend následne upozornil, že ZSSK si zadefinovala také rozmery vlakov, do ktorých sa nemusia vojsť niektorí západoeurópski výrobcovia.

To by zvýhodňovalo českú Škodu Transportation, od ktorej ZSSK už v minulosti kupovala elektrické súpravy. „Škoda sa o svoje slovenské zákazky zvykne deliť s Poórovou ŽOS,“ poznamenal Trend.

Pýcha socialistických železníc

Rýchlikové vozne, ktorých renováciu chystá ZSSK, pochádzajú zo série Amee a Bmee. Pre Československé dráhy ich pred tridsiatimi rokmi vyrobila východonemecká vagónka Wagonbau Bautzen, a to vo verzii pre prvú a druhú triedu.

Na vtedajšie pomery priniesli viaceré novinky. Napríklad sedačky boli polohovateľné, neboli už potiahnuté nepopulárnou koženkou, ale textilom.

Inovatívne bolo aj riešenie vonkajších dverí. Tie sa už neotvárali dovnútra „zlomením“ nástupnej plošiny, ale posunom dverí do strany. Mechanizmus bol poloautomatický – cestujúci nemusel vyvinúť takú silu ako pri dovtedajších rýchlikových vozňoch, zatvárali sa automaticky.

Tento systém však bol pomerne neodskúšaný a zanedbávaním údržby sa stal nespoľahlivým. Dvere sa tak bežne otvárali či zatvárali samovoľne.

Československé železnice tieto vozne nasadzovali na svoje najvýznamnejšie expresné vlaky ako bol Tatran, Košičan, Ostravan, Thermal či Brniansky drak (charakteristické boli výrazným žltým pásom na zelenom podklade). V porovnaní so Západom však boli už vtedy zaostalé – napríklad 1. trieda v nich zodpovedala 2. triede na Západe.

Železničná spoločnosť Slovensko zdedila viac než 70 týchto vozňov, ktoré v rokoch 2007 – 2009 prešli modernizáciou v ŽOS Trnava. Ich označenie sa vtedy zmenilo na Bmeer. Táto rekonštrukcia spočívala predovšetkým v úpravách interiéru, náhrade polospúšťacích okien, inštalácii klimatizácie, vákuového WC a elektrických zásuviek.

Zdroj: Pavel Dvořák (Vagonweb), Jiří Kubáček

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie