Denník N

Čo sa deje v Poľsku a Maďarsku a čo to znamená pre naše miesto v EÚ? Odpovedá Sulík, Krajniak či Šebej

Bilbordová kampaň proti Georgeovi Sorosovi v Maďarsku. „Nedovoľme, aby sa nakoniec smial Soros!“ Foto – TASR
Bilbordová kampaň proti Georgeovi Sorosovi v Maďarsku. „Nedovoľme, aby sa nakoniec smial Soros!“ Foto – TASR

Naša účasť v jadre EÚ je dôležitejšia ako spojenectvo v rámci V4, vraví František Šebej. Krajniak hovorí o snahe Bruselu rozbiť V4.

Poľsko a Maďarsko, leto 2017. Vo Varšave tisíce ľudí so sviečkami v rukách protestujú proti poľskej vláde, ktorá v júli, počas dovoleniek, v parlamente pretláča zákony, ktoré menia pomery v súdnictve a podľa opozície aj výrazne znižujú jeho nezávislosť. Najvýraznejšiu zmenu prijali vo štvrtok: prakticky likvidujú najvyšší súd a podriaďujú ho ministerstvu spravodlivosti.

V Budapešti zasa pomaly dávajú dole plagáty vládnej protiimigračnej kampane s heslom „Nedovoľme, aby sa Soros smial ako posledný“, na ktoré Maďari dokresľovali nápisy ako „smradľavý Žid“.

Nové poľské zákony aj maďarská kampaň sú len vyvrcholením toho, čo sa v týchto krajinách udialo za posledné mesiace – respektíve v Maďarsku za posledné roky. Poľská vláda dostala pod kontrolu ústavný súd, prokuratúru aj verejnoprávne médiá, maďarský premiér Viktor Orbán zasa vyhlásil liberálnu demokraciu za prekonanú.

Čo si o udalostiach v susedných krajinách myslia naši politici a čo by mali znamenať pre výber našich spojencov?

Šebej: Radšej jadro Únie ako V4

Šéf zahraničného výboru parlamentu František Šebej z Mosta-Híd vraví, že by sme si mali všímať, čo sa v Budapešti a Varšave odohráva.

„Veci, ktoré sa dejú v Maďarsku, ale najmä v Poľsku, prebiehajú s deklarovaným odporom k takzvanému mýtickému Bruselu, s ignorovaním námietok, ktoré majú európske orgány voči zmenám v poľskom právnom systéme,“ vraví.

„Naša účasť v tesnejšej integrácii a v jadre EÚ je oveľa dôležitejšia ako spojenectvo v rámci Vyšehradskej štvorky (V4). Pokiaľ by nás Maďarsko a Poľsko mali ťahať odstredivo preč od Únie, smerom k neliberálnej spoločnosti, mali by sme sa od nich dištancovať. Za to nám V4 nestojí.“

František Šebej. Foto N – Tomáš Benedikovič

Podľa Šebeja by Slovensko malo ísť svojou cestou. „Nemalo by pre nás byť akceptovateľné to, čo sa v Poľsku či Maďarsku deje. Maďarská vládna kampaň s bilbordmi so Sorosovou tvárou nie je kritikou finančníka Sorosa. To je antisemitská kampaň a každý, kto to chápe inak, nerozumie svetu.“

Predseda SaS Richard Sulík pohľad na udalosti v Poľsku či Maďarsku priamo nespája s debatou, či Slovensko má byť v jadre EÚ. „To, čo sa deje v Poľsku, je povážlivé, najmä skutočnosť, že vláda má menovať sudcov. To považujeme za silný zásah do trojdeľby moci,“ povedal.

„Slovenská republika má plniť svoje záväzky v rámci EÚ, ale robiť len to, čo je v záujme občanov. Preto by mala diskusia o jadre prebiehať zásadne vo vecnej rovine – čo je jadro, a nie, s kým áno a s kým nie.“

Tlačový odbor premiéra Roberta Fica (Smer) vývoj v Maďarsku a Poľsku hodnotiť nechcel. „Vo všeobecnosti nekomentujeme vnútropolitický vývoj v iných krajinách,“ odpísali z úradu vlády.

Premiér Fico sa s predstaviteľmi V4 stretol v stredu, venoval sa však najmä dvojakej kvalite potravín v západnej a strednej Európe.

S lídrom SaS Sulíkom už niekoľko týždňov vedie spor, či Slovensko má, alebo nemá patriť do jadra EÚ. Keď Sulík povedal, že jadro EÚ nie je prvá liga, ale okresný spolok, Fico ho tvrdo kritizoval.

„Keby to nebola vážna téma, asi by som prešiel vyjadrenia pána Sulíka iba mávnutím ruky a by som asi povedal, že ako obyčajne bol zhúlený, ale toto je vážna vec,“ povedal premiér.

„To mám brať ako vtip, keď niekto označí Francúzsko a Nemecko za krajiny, ktoré akože nefungujú? Čo je dokonalejší ekonomický motor v EÚ, ako je Nemecko?“

Krajniak: Brusel chce rozbiť V4

Poslanec hnutia Sme rodina Milan Krajniak v súvislosti s Poľskom a Maďarskom hovorí o účelovej kritike zo strany európskych elít. „Je to reakcia na Orbánovu a Kaczyńského politiku suverenity národných štátov a ich odmietanie ďalšej európskej centralizácie,“ povedal.

Otázku údajného nedemokratického vývoja v Poľsku a Maďarsku považuje iba za zámienku. „Tusk rovnako účelovo ovládol ústavný sud v Poľsku, ale nikomu v Bruseli ani v Berlíne to neprekážalo.“

Milan Krajniak. Foto N – Tomáš Benedikovič

Krajniak tvrdí, že V4 sa snažia rozbiť politici v Bruseli, Paríži a Berlíne. „Stredná Európa totiž preukázala pri migračnej kríze silu a povinné kvóty na prisťahovalcov sú momentálne mŕtve – ani Rakúsko už neprijme nikoho. Stratégiou európskych elít je rozdelenie V4 na dobrých – to má byť Slovensko; potenciálne dobrých – Česko; a zlé Poľsko a Maďarsko. Nemali by sme sa dať zneužiť na túto hru.“

Miroslav Beblavý zo skupiny siedmich nezaradených poslancov hovorí, že keďže Slovensko, na rozdiel od zvyšku V4, patrí do eurozóny, je automaticky členom európskeho jadra, ak sa z neho samo nevylúči.

„To, čo sa dnes deje v Poľsku a Maďarsku, je na hranici a niekedy aj za hranicou parlamentnej demokracie – a treba sa vždy jasne stavať za princípy parlamentnej demokracie a ochrany ľudských práv,“ vraví Beblavý.

„Aktuálnu vládu však nemožno stotožňovať s celou krajinou, osobitne v prípade Poľska, ktoré má silnú parlamentnú opozíciu aj občiansku spoločnosť s úplne inými názormi, než má Kaczyńského režim.“

Remišová: V jadre dávno sme

Veronika Remišová z OĽaNO vraví, že poľská a maďarská vláda používajú EÚ ako obetného baránka, na ktorého môžu zvaliť vlastné problémy.

„Maďarsko má podobné problémy ako Slovensko, s korupciou alebo so zdravotníctvom, a maďarský premiér, podobne ako niektorí naši politici, sa snaží odviesť pozornosť na zástupné témy – krásnym príkladom je Stredoeurópska univerzita,“ myslí si Remišová.

Spolupráca v rámci V4 by podľa nej mala pokračovať aj napriek vnútorným problémom, ktoré tieto dve krajiny majú.

„Stredoeurópsky región má spoločné záujmy, ktoré by sme mali presadzovať. A nemyslím tým kvalitu potravín, ale hlavne infraštruktúru, energetiku, dopravu.“

Veronika Remišová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Remišová považuje debatu o jadre EÚ za dymovú clonu, ktorá má slúžiť ako zásterka na dôležité problémy. „Slovensko v jadre EÚ už desať rokov je, keďže sme v dvoch najdôležitejších iniciatívach, ktorými sú schengen a eurozóna,“ vraví líderka OĽaNO.

„Ak by naozaj v EÚ nejaké ligy vznikli, je zrejmé, že jadrom bude Nemecko. Keďže Nemecko je náš najvýznamnejší obchodný partner a do krajín EÚ smeruje až 83 % vývozu slovenských firiem, je pochopiteľné, že naše miesto je historicky a ekonomicky v úzkom spoločenstve s krajinami EÚ. To však neznamená, že na všetko musíme kývnuť hlavou.“

Paška: Nie sú len dva smery

Jaroslav Paška zo SNS vníma udalosti v Poľsku a Maďarsku najmä ako vnútropolitický zápas. „Orbán aj Kaczyński sa snažia prispôsobiť si politickú scénu, ale aj pomery v krajine tomu, aby mali istejšiu pozíciu – aj keď sa dostávajú na hranu vnútorných pravidiel fungovania v Európskej únii.“

Orbánova politika je podľa Pašku výsledkom dlhodobej skúsenosti v politike, že ovplyvňovanie verejnej mienky prichádza aj prostredníctvom mimovládnych organizácií. Poslanec SNS však nesúhlasí s tým, že by pred Slovenskom boli len dva smery – byť v jadre EÚ, alebo ísť maďarskou či poľskou cestou.

„Vyhol by som sa takémuto zjednodušenému rozdeľovaniu Európy. Keď vynecháme vypuklé udalosti v Poľsku a Maďarsku, kde ide najmä o súboj medzi koalíciou a opozíciou, je v mnohých otázkach náš postoj k EÚ podobný,“ hovorí Paška a menuje migráciu, ekonomické politiky či aktuálnu debatu o dvojitej kvalite potravín.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie