Sú najžiadanejšie na Slovensku, aj tak im potenciálni študenti utekajú do Česka
Na Fakulte informatiky Masarykovej univerzity v Brne študuje viac slovenských ako českých študentov, hoci si naše vysoké školy nemyslia, že sú horšie ako české.
Ak si absolvent Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave dá životopis na portál Profesia.sk, pozrie si ho viac ako 11 zamestnávateľov, to je najviac zo všetkých fakúlt. Pre porovnanie – životopis absolventa 20. najžiadanejšej fakulty si pozrie šesť firiem.
V rebríčku najžiadanejších fakúlt podľa firiem dominujú fakulty informatiky. Z prvých šiestich je päť fakúlt informatických.
Aj napriek tomu týmto fakultám potenciálni študenti odchádzajú na české vysoké školy. Český rozhlas zverejnil štatistiky o Slovákoch v Česku, podľa nich práve české fakulty informatiky majú najvyšší podiel študentov zo Slovenska.
Na Fakulte informatiky Masarykovej univerzity v Brne je dokonca viac Slovákov ako domácich študentov. Celkovo na tejto brnianskej fakulte študuje viac ako 49 percent študentov zo Slovenska.
„Okrem 982 Slovákov tu vlani študovalo 943 Čechov, 30 Indov a 11 Ukrajincov,“ uviedol Český rozhlas.
Rektor Masarykovej univerzity v Brne Mikuláš Bek si vysoký počet slovenských študentov pochvaľoval: „Sme presvedčení, že zo Slovenska k nám prichádza tá časť populácie, ktorá má nielen predpoklady, ale je aj motivovaná. Keď už sa rozhodnú neostať doma, ale ísť na Moravu, majú silnejšiu motiváciu na štúdium. To je rovnako dôležité ako intelektuálne predpoklady, ktoré majú tiež,“ povedal vlani v rozhovore pre Denník N.
Druhá fakulta v Česku s najvyšším podielom študentov zo Slovenska je Fakulta informačných technológií Vysokého učení technického. Tu bola vlani takmer tretina študentov zo Slovenska.
Univerzity: Nie sme horšie
Odliv študentov do Českej republiky je však problém pre naše univerzity, ktoré často prichádzajú o najlepších študentov.
„Študenti odchádzajú za lepšou perspektívou, do atraktívnejších miest. Genius loci Prahy a Brna hrá určite svoju úlohu, ale asi podstatné je, že mladí ľudia odchodom riešia budúci život. Brno momentálne disponuje atraktívnym vedeckým a tvorivým prostredím, čo láka mladých, tvorivo orientovaných, ľudí,“ hovorí rektor Technickej univerzity v Košiciach Stanislav Kmeť.
Technická univerzita v Košiciach je treťou najžiadanejšou školou podľa firiem. Kvalita výučby informatiky na jej fakulte elektrotechniky a informatiky je podľa Kmeťa plne porovnateľná s kvalitou na iných európskych univerzitách. Má to dosvedčiť napríklad dobrá spolupráca s IT firmami, ktoré v Košiciach pôsobia.
Ani Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave si nemyslí, že by bola horšia informatika u nich ako napríklad v Brne. „Sme presvedčení, že sme rovnako kvalitná škola,“ hovorí rektor Robert Redhammer.
Redhammer vymenúva, že študentov vzdelávajú výskumom a cvičeniami, obnovujú laboratóriá, rekonštruujú internáty či športoviská. Ak študenti chcú, môžu ísť do zahraničia alebo na stáž vo firme.
„Absolventi STU majú najvyššie nástupné platy a podľa portálov ponúkajúcich zamestnanie patria medzi najvyhľadávanejších,“ dodáva Redhammer.
„Rozdiel je vo finančnom ohodnotení učiteľov informatiky u nás a v iných rozvinutých krajinách Európy,“ tvrdí Kmeť. Ani napriek tomu, že do Česka odchádza mnoho študentov, na košickej technike necítia, že by mali menej záujemcov. Viac ich chcú prilákať napríklad budovaním univerzitného technického vedeckého parku.
Lebo v zahraničí je všetko lepšie
Dekan Fakulty riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline Emil Kršák si nemyslí, že by Masarykova univerzita alebo České vysoké učení technické boli lepšie ako fakulta, ktorú riadi.
„Pravidelne sa stretávame s vedeniami slovenských a českých informatických fakúlt a vymieňame si skúsenosti pri riešení problémov. Žiaľ, na Slovensku existuje fenomén – v zahraničí je všetko lepšie,“ hovorí dekan.
Žilinská univerzita je štvrtá najžiadanejšia medzi firmami.
Mladí ľudia podľa dekana odchádzajú na české školy nielen preto, že tam chcú študovať, ale hľadajú si miesto, kde budú niekoľko rokov a možno aj natrvalo žiť. „Prečo mladí ľudia s najvyšším potenciálom intelektuálneho rastu odchádzajú zo Slovenska? Čo robí Slovensko pre to, aby tu zostali?“ pýta sa dekan.
Problémom sú podľa neho aj peniaze. Česká republika investuje do vzdelania a do vysokých škôl neporovnateľne väčšie prostriedky ako Slovensko. „Prišli na to, že stačí málo – príspevok na ubytovanie a prospechové štipendium, aby získali slovenských maturantov. Často tých najlepších,“ dodáva.
Skutočný problém na našich vysokých školách podľa neho ešte len príde. „Zamestnanci na vysokých školách, a určite aj na ostatných stupňoch vzdelávania, musia sami pred sebou a pred vlastnými rodinami odôvodňovať, prečo sú na škole,“ hovorí dekan zo Žilinskej univerzity.
Zamestnanci na univerzitách zarábajú málo, ešte vypuklejšie je to na informatike, lebo v komerčnej sfére by dostali oveľa viac peňazí, lebo ich platy patria k najvyšším a stále rastú. To sa na fakultách informatiky nedeje.
„Mladý talentovaný absolvent vysokej školy s odborom informatika, ktorý má chuť aj potenciál venovať sa vede a najvyššej forme vzdelávania, má obrovskú dilemu: buď ostane na škole a bude sa venovať vede za nízky plat, alebo odíde do firmy, či si založí vlastnú, kde to síce bude ďaleko od skutočnej vedy, ale finančne bude na tom neporovnateľne lepšie,“ hovorí Kršák.
Študovať v zahraničí je prestížnejšie
Ministerstvo školstva vidí za odchodom študentov napríklad väčšiu prestíž štúdia v zahraničí alebo zdokonaľovanie sa v cudzom jazyku. „V prípade Českej republiky je to napríklad preto, že štúdium je prakticky bez jazykových bariér, výdavky na štúdium sú porovnateľné s výdavkami na slovenských školách a aj dobrá dostupnosť,“ tvrdí ministerstvo.
Ministerstvo, ktoré vedie Peter Plavčan (nominant SNS), sľubuje na vysokých školách zmeny. Už predložilo aj dva zákony, ale ich schválenie mešká a univerzity aj úrad vlády žiadajú, aby minister zákony stiahol, lebo nie sú v súlade s tým, čo navrhuje ministrov reformný tím v dokumente Učiace sa Slovensko.
„Medzi kľúčové reformné návrhy na najbližších 10 rokov patrí okrem iného zásadná zmena zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania, ako aj väčšie otvorenie vysokých škôl smerom k zahraničiu, čo by mohlo znamenať viac študentov z iných krajín,“ tvrdí ministerstvo.
Rovnako chce zabezpečiť lepšie podmienky pre viac odborníkov z praxe a zo zahraničia. „Zámerom ministerstva je zatraktívniť slovenské vysokoškolské prostredie, v strednodobom horizonte chceme zvýšiť jeho propagáciu v zahraničí,“ tvrdí hovorkyňa Ivana Skokanová.
Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].