Denník N

Do Česka nám utekajú študenti, manažéri aj umelci. Ako sa im tam darí a prečo sa nevrátia

Slováci, ktorí v Česku žijú, študujú alebo pracujú. Zdroj – Český rozhlas
Slováci, ktorí v Česku žijú, študujú alebo pracujú. Zdroj – Český rozhlas

Počet slovenských robotníkov v Česku klesá, kvalifikovaní ľudia a študenti zostávajú.

Do Prahy prišla, keď mala šestnásť rokov. Vyštudovala tam réžiu a dnes neuvažuje o tom, že by z Prahy v blízkom čase odišla.

„Nikdy som sa na Slovensko nechcela vrátiť. Ale nie preto, že by som si hovorila, aké je Slovensko strašné, ale už tu mám nejakú komunitu, priateľov, svoj život,“ hovorí režisérka Tereza Nvotová.

Iná krajina jej vyhovuje aj preto, že jej rodičia sú známi slovenskí herci. „Keď je človek anonymnejší, má väčšiu slobodu,“ hovorí Nvotová.

Na Slovensko dnes kvôli práci cestuje približne každý mesiac. Doma sa cíti v Prahe aj v Bratislave. Hovorí, že je príjemné mať dva domovy.

„Veľa filmov pre financie stále vzniká československých. A sú témy, ktoré zaujímajú oba národy. Väčšinou točím na Slovensku, v Česku to postprodukujem,“ hovorí Nvotová. „Slovensko ma viac inšpiruje, Česko mi zasa dáva zázemie na tvorbu.“

Kvôli vzťahu častejšie cestuje aj do New Yorku. „Doba sa naozaj zmenila a veľa mojich kamarátov takto osciluje medzi viacerými mestami kvôli práci a vzťahom. Vďaka možnosti lacno cestovať máme možno širší rozhľad, na druhej strane však strácame pocit domova.“

Tereza Nvotová patrí k viac ako stotisícovej slovenskej menšine, ktorá dnes žije v Česku. Zvyčajne tam odchádzajú za prácou a vysokými školami.

Mnohí si tam však na život zvyknú a späť na Slovensko sa už neplánujú vrátiť.

Väčšinou sú slobodní, muži a majú do 40 rokov

V roku 1999 odišiel študovať do Česka. Dnes žije v Prahe a je riaditeľom českého Inštitútu pre európsku politiku Europeum.

Vladimír Bartovic je typickým príkladom Slováka žijúceho v Česku. Podľa štatistík sú väčšina z nich muži od 20 do 40 rokov, žijú v Prahe, Brne alebo Plzni a viac ako polovica z nich je slobodných.

Takmer pätina Slovákov v Česku má vysokoškolské vzdelanie. Sú teda vzdelanejší ako Česi, z ktorých má vysokú školu len každý ôsmy.

Slováci v Česku navyše zarábajú viac než naši susedia.

Podľa Českého štatistického úradu bola v roku 2015 hrubá mesačná mzda Čecha priemerne 27,5 tisíca korún (asi 1050 eur). Slováci v Česku pritom zarábali o vyše 5000 korún viac (33,2 tisíca, teda zhruba 1250 eur).

Podobne početnou skupinou sú v Česku Ukrajinci, ale ich priemerná mzda je len čosi vyše 20-tisíc korún.

Jedným z dôvodov, prečo Slováci v Česku zarobili viac, bol ten, že slovenský priemer zvyšuje odchod našich robotníkov. Tí tam zarábajú pomerne málo, z Česka pomaly odchádzajú, lebo si dokážu podobné peniaze zarobiť doma. Slovákom totiž doma platy stúpajú a nezamestnanosť klesá. A veľkú časť našej komunity tak tvoria mladí úspešní ľudia s vysokou školou, ktorí majú lepšie platené zamestnanie.

Zdroj – Statistika & My, údaje sú za rok 2014

Podľa údajov Odborového zväzu KOVO robilo v roku 2007 až sedemdesiat percent Slovákov zo všetkých pracujúcich v zahraničí práve v Česku. Dnes už je ich len štyridsať percent.

Zdroj – Odborový zväz KOVO

„Napríklad situácia vo fabrike Continental v Brandýse nad Labem je taká, že viac ako polovica robotníkov tam pred pár rokmi bolo Slovákov a dnes už tam skoro žiadni Slováci nie sú. Nahradili ich Rumuni, Bulhari, Srbi,“ hovorí Bartovic.

Časť slovenských robotníkov sa vracia domov a časť z nich sa posunula do krajín, kde si môžu zarobiť viac.

Česi u nás z čias prvej republiky a federácie

Česká komunita na Slovensku je oveľa menšia. Podľa Českého rozhlasu u náš žije len asi sedemtisíc Čechov. Na Slovensko väčšinou neprichádzajú za prácou alebo kvôli vysokým školám.

„Sú to zvyčajne potomkovia Čechov, ktorí na Slovensko prišli za prvej republiky, alebo sú to typické príklady zmiešaných manželstiev, keď mladí chlapci chodili na vojnu na Slovensko a aj tu zostali. Prišli teda ešte za trvania federácie,“ hovorí Bartovic.

Českú komunitu na Slovensku navyše ani tak nevidno ako tú slovenskú v Česku.

„Čechov do 40 rokov je na Slovensku tak málo, že nemajú potrebu sa nejako organizovať,“ hovorí Bartovic.

Čo by sa muselo stať, aby začali Česi na Slovensko cestovať v takom množstve ako Slováci k nim?

Bartovic hovorí, že by u nás museli byť vyššie platy alebo lepšie školy.

„Ale môže nastať lokálna migrácia. Napríklad za automobilovým priemyslom na Záhorí alebo do oblastí na sever od Bratislavy smerom k Považskej Bystrici. Tam už sú dnes platy vyššie ako na druhej strane hranice v Zlínskom alebo Moravsko-sliezskom kraji,“ hovorí Bartovic.

„Mohlo by sa však stať niečo podobné, čo sa stalo medzi Írskom a Veľkou Britániou. Tradične vždy Íri chodili do Veľkej Británie. Ale tým, že Írsko ekonomicky veľmi silne rástlo, ponúkalo viaceré možnosti a nebola tam jazyková bariéra, v určitom momente začalo byť atraktívne aj pre Britov,“ vysvetľuje Bartovic.

Mladí do Prahy sťahujú aj svoje mamy

Najviac Slovákov v Česku žije v Prahe. Na slovenskom fóre SomVPrahe.sk je dnes zaregistrovaných viac ako 37-tisíc ľudí.

Na stránke sa dá zistiť, kam v Prahe zájsť za slovenskou kultúrou, môžete si tam nájsť slovenských spolubývajúcich, spolucestujúcich, priateľov. Alebo rady, ako a čo vybaviť a kde si nájsť prácu.

„Slováci v Prahe veľmi často vyhľadávajú komunity Slovákov. Najčastejšie to robia, keď sa chcú zoznámiť a nájsť si priateľa alebo priateľku,“ hovorí šéf fóra SomVPrahe.sk Igor Kruták.

Za mesiac pre Slovákov zorganizujú desať až tridsať akcií. „Mnohí ich vyhľadávajú preto, lebo tu ľahšie zapadnú, prídu akoby medzi svojich,“ hovorí Kruták.

Niektorí Slováci však svojich krajanov nemajú potrebu vyhľadávať. „Pripadá mi to trocha nezmyselné, lebo veď nie sme v Grónsku. Tu si všetci rozumieme,“ hovorí Tereza Nvotová.

V Prahe žije dva roky aj speváčka Katarína Kubošiová (Katarzia). Ani ona Slovákov primárne nevyhľadáva. „V Prahe nerozlišujem Slovákov od Čechov. Keď si to tak zrátam, stretávam sa s Čechmi a Slovákmi v podobnom pomere.“

V súčasnosti každý týždeň cestuje na koncerty po celom Česku aj Slovensku. „Ale ak by som nemusela, odchádzam z Prahy menej často. Žijem tam, pretože je tam podľa mňa trošku iný typ myslenia a správania. Praha je samostatná planéta, mekka umelcov pred Berlínom,“ hovorí Kubošiová.

Igor Kruták si myslí, že Slovákom je v Prahe lepšie ako na Slovensku. A aj tí, čo sú na začiatku odhodlaní vrátiť sa na Slovensko, si to po čase rozmyslia a chcú zostať.

„V Česku sa do vedy investujú obrovské peniaze, školstvo je tu o niekoľko kategórií lepšie, nehovoriac o nemocniciach. Aj v Česku sú rôzni doktori, ale nejaká základná úroveň zdravotníctva tu je,“ vymenúva Kruták dôvody, prečo sa na Slovensko nechce vrátiť.

„Posledné dva roky sledujem taký trend u tridsaťročných a starších, že si do Prahy sťahujú svoje mamy. Život je tu lepší a jednoduchší. Ak rodič vidí, že jeho dieťaťu sa v Prahe darí a má tu dobrú prácu, skôr sa vie prispôsobiť,“ opisuje Kruták.

Česi Slovákov potrebujú

Nezamestnanosť v Česku je dnes pod hranicou štyroch percent. V Česku pracuje takmer pol milióna cudzincov. Viac ako štvrtinu z nich tvoria Slováci.

„Český priemysel, služby aj zdravotníctvo potrebujú zahraničných pracovníkov, lebo by inak skolabovali,“ hovorí Bartovic.

Okrem robotníkov a študentov je v Česku aj veľa Slovákov pracujúcich v zdravotníctve.

Rozdiely v platoch medzi Českom a Slovenskom v tejto oblasti nie sú také vysoké, ale podľa Bartovica slovenských zdravotníkov do Česka nelákajú len peniaze. „U špecialistov lekárov je atraktivita českého prostredia vyššia. Napríklad aj z dôvodu možností a kvality.“

Česká fakulta, kde je viac Slovákov než Čechov

Pred časom sa viedli diskusie o tom, či sú pre Česko slovenskí študenti prínosom.

Štúdia Masarykovej univerzity tvrdí, že slovenskí študenti Česku neškodia. „Ekonomický prínos jedného absolventa predstavuje takmer 189-tisíc korún ročne (7-tisíc eur),“ tvrdí štúdia.

„Navyše, v Česku nastal jeden veľký problém s vysokými školami. Majú oveľa väčšiu kapacitu, než je dopyt zo strany študentov. Vysoké školy sú preto zúfalé a predháňajú sa v tom, ako získať viac študentov,“ hovorí Bartovic.

„V čase prijímacích skúšok máte celú Prahu oblepenú bilbordmi a plagátmi, ktoré propagujú vysoké školy. Študenti sú pre mnohé české školy akousi formou záchrany, lebo nimi môžu naplniť stavy,“ tvrdí Bartovic.

Keď v roku 1999 prichádzal študovať do Prahy, českí študenti vraj mali pocit, že im Slováci berú miesta na univerzitách a na internátoch. Dnes už je v Česku slovenských študentov viac a nepriateľské nálady sa takmer vytratili.

Množstvo slovenských študentov v Česku zostáva aj žiť, čo je pre našich susedov podľa Bartovica veľmi výhodné. „Česko do nich investuje len na poslednom vysokoškolskom stupni. Nemusí platiť základné, stredoškolské vzdelanie, nemusí platiť žiadne dávky, ktoré ľudia dostávali, keď vyrastali.“

Z dotazníka Masarykovej univerzity vyplýva, že čím dlhšie slovenskí študenti v Česku študujú, tým viac ich chce v Česku zostať. Takmer polovica slovenských študentov plánovala po ukončení štúdia zostať u našich susedov.

Z prieskumu v diplomovej práci z roku 2014 vyplýva, že v Česku môže po škole zostávať až 60 percent Slovákov.

Štatistiky Českého rozhlasu dokonca ukázali, že na Masarykovej univerzite je jedna fakulta, na ktorej študuje viac Slovákov ako Čechov. Na fakulte informatiky minulý rok študovalo 982 Slovákov, 943 Čechov, 30 Indov a 11 Ukrajincov.

Český rozhlas tvrdí, že slovenskí muži v Česku najčastejšie študujú informatiku a Slovenky študujú medicínu alebo farmáciu.

Sociológ Michal Vašečka učí na Masarykovej univerzite v Brne aj na Univerzite Komenského v Bratislave. Vie teda porovnať obe školy.

Pre český fakultný časopis Halas povedal, že úroveň výučby sociológie je v Brne vyššia. „Na Slovensku sú rovnako nadaní ľudia, ale, žiaľ, nepracuje sa s nimi tak dobre ako na našej fakulte.“

Slovákov študujúcich v Brne Vašečka rozdeľuje do troch skupín.

„Prví sú z Považia, tí to majú do Brna rovnako ďaleko ako do Bratislavy. Vedia, že tu nie je tak draho a aj služby sú kvalitnejšie. Druhí sú z väčších miest, tí sú veľmi kvalitní a niekedy aj lepší než českí študenti. Tretia skupina je maličká, väčšinou ide o deti slovenských elít, ktoré sem idú zámerne a majú veľký sociálny i kultúrny kapitál. Tí viditeľne prevyšujú ostatných,“ opisuje Vašečka.

Masarykova univerzita však prekvapivo nie je jednotkou v podiele študujúcich Slovákov. Tou je Janáčkova akademie múzických umění v Brne, kde študuje viac ako sedemnásť percent slovenských študentov.

Teraz najčítanejšie