Denník N

Brusel hrozí Poľsku stratou hlasovacích práv, Orbán to však nedovolí

Protest pred sídlom poľského prezidenta. Hrozí nám diktatúra, ozýva sa v Poľsku stále častejšie. Foto – AP
Protest pred sídlom poľského prezidenta. Hrozí nám diktatúra, ozýva sa v Poľsku stále častejšie. Foto – AP

Spustenie sankcií podľa článku 7 je komplikované a bez súhlasu všetkých krajín to nepôjde. EÚ ho ešte nikdy nevyskúšala.

Reforma poľského súdnictva, ktorú kritici označujú za de facto stratu jeho nezávislosti, spôsobila, že trpezlivosť Európskej únie s krokmi konzervatívnej poľskej vlády je na konci.

Podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans ešte v stredu vyhlásil, že Únia je veľmi blízko k aktivácii článku 7 Zmluvy o Európskej únii. Ide o procedúru, ktorej výsledkom môže byť aj odobratie hlasovacích práv Varšave. Zároveň povedal, že to závisí od toho, či bude Poľsko ochotné „odstúpiť od reforiem, ktoré podrývajú nezávislosť súdnictva“.

Článok 7 sa považuje za krajnú možnosť sankcionovania členskej krajiny nerešpektujúcej spoločné hodnoty Únie. Ešte nikdy ho nepoužili.

Napriek hrozbám dolná komora poľského parlamentu o deň neskôr, vo štvrtok, sporný zákon o reorganizácii najvyššieho súdu schválila. Za jeho prijatie hlasovalo v 460-člennom sejme 235 poslancov. Na rade je teraz ešte horná komora, senát, v ktorom však má vládnuca strana PiS takisto väčšinu.

Súčasná poľská vláda, ktorá je s Bruselom v konflikte prakticky od svojho vzniku v rok 2015, výhrady Bruselu považuje za politicky motivované. Situáciu sa snažil zachraňovať aspoň prezident Andrzej Duda. Sľúbil, že zákon o najvyššom súde, jednu z troch kontroverzných noviel, nepodpíše, ak ďalší problematický zákon neprejde úpravami. Timmermans ich však považuje za nedostatočné.

Nové zákony, ktoré teraz cez prázdniny vláda pretláča cez parlament, znamenajú podriadenie súdnej moci výkonnej, ohrozenie nezávislosti súdnej rady menujúcej sudcov, prisudzujú ministrovi spravodlivosti právo vyberať predsedov súdov a de facto znamenajú rozpustenie terajšieho najvyššieho súdu a situáciu, keď bude minister spravodlivosti vyberať, ktorý z terajších sudcov môže pokračovať vo funkcii.

EK už na budúci týždeň spustí súdne konanie o poľských zákonoch a pripraví aj sériu odporúčaní pre tamojšiu vládu. To všetko smeruje k diskusii o spustení článku 7, aj keď samotný Timmermans podľa Reuters pripúšťa, že sa tak nestane už na budúci týždeň.

Čo je článok 7

Hoci v médiách sa píše, že Poľsku hrozí od Únie „najvyšší trest“, nebude to také jednoduché. Ide o minimálne dvojkrokovú procedúru. Najprv „na základe odôvodneného návrhu jednej tretiny členských štátov, Európskeho parlamentu alebo Európskej komisie môže Rada (hlavy štátov členských krajín, predseda EK a predseda Európskej rady) štvorpätinovou väčšinou svojich členov po získaní súhlasu Európskeho parlamentu rozhodnúť, že existuje jasné riziko vážneho porušenia európskych hodnôt“.

Pred tým, ako sa dospeje k takémuto stanovisku, sa musí vypočuť dotknutá krajina a adresujú sa jej odporúčania. Ich implementácia sa sleduje.

Ak je nedostatočná, po výzve, aby členský štát k tomu dal stanovisko, môže Európska rada dospieť k rozhodnutiu o „existencii závažného alebo pretrvávajúceho porušenia hodnôt“. Toto rozhodnutie však musí byť jednomyseľné, a až na základe neho potom Rada môže kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť o strate hlasovacích práv.

Už dnes je napríklad známe, že maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého vláda je tiež s Bruselom vo viacerých sporoch, bude vetovať akékoľvek sankcie voči Poľsku.

Čo to znamená

Aj keby už rovno neprišlo k spusteniu článku 7, spory a konania, ktoré sa vedú proti Poľsku, môžu vyústiť do pokút a zhoršovania vzťahov medzi vládou vo Varšave a Bruselom, a k posilňovaniu hlasov, že bývalé komunistické krajiny ako Poľsko či Maďarsko, v menšej miere aj Česko a Slovensko, z Únie len berú, hoci majú zdieľať hodnoty alebo byť solidárni, ich ochota sa zmenšuje.

Existujú aj obavy, či takéto spory, ktoré nacionalistická vláda vysvetľuje ako útok na poľskú nezávislosť, nepovedú k odchodu Varšavy z Únie. Platí však, že Poliaci sú proeurópski, zotrvanie v EÚ podporuje 75 percent obyvateľov.

Nedá sa však nevidieť, že Poľsko sa presúva na perifériu EÚ.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie