Denník N

Prekliatie technologického pokroku

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Našťastie, bude to trvať ešte veľmi dlho, kým sa vďaka technológiám dopracujeme k bezchybnému bezstarostnému životu.

Prvé v rade sú vesmírne rakety, zbrojný priemysel a Formula 1. Ďalším motorom technologického pokroku je masa pre biznis zaujímavých ľudí, ktorá chce jedno: aby bol život ľahší a príjemnejší. Vďaka tomu máme automatické práčky, navigáciu v mobile a HD televízor v cene minimálnej mzdy.

Ak by sme životu plnému utrpenia, prekážok a nepredvídateľných nástrah prisúdili hodnotu 0 a ten súčasný má v podmienkach západnej civilizácie povedzme hodnotu 6, čo so sebou prinesie expedícia na vrchol škály, na 10? Napríklad toto: spoločnosť sa začne deliť na „čistých užívateľov“ moderných technológií, ktorých bude veľký počet. A na menšinu „tvorcov“, ktorí moderné technológie budú nielen používať, ale dokážu ich aj ďalej rozvíjať, či aspoň s nimi narábať spôsobom, vďaka ktorému porastie pridaná hodnota – ich firmy, osobného majetku či projektov zameraných na nevyriešené problémy civilizácie.

Tento scenár budúcnosti neviem ničím podložiť a bol by som radšej, keby som sa mýlil. Nie preto, že čistí užívatelia budú patriť k najslabším príjmovým skupinám. Síce sa pre subjektívny pocit chudoby budú občas búriť, to však tvorcov prinúti, aby im neustále vymýšľali nové sedatíva – univerzálnym príjmom počnúc, legálnym, no regulovaným a dobre monitorovaným užívaním drog končiac. Dôvodom na obavy je, že v dôsledku bezstarostného, sladkého života ľuďom zakrpatejú rôzne pre život dôležité vlastnosti a zručnosti. Vytrvalosť. Psychická a fyzická odolnosť. Sústredenosť. Kreativita. Rozhodnosť. Bez nich sa vymotať z pasce chudoby nebolo, ani nebude možné. To by však neprekážalo, lebo aj život v chudobe môže byť šťastný. Kedy? V prípade, že je postavený na pevných, úprimných a hlbokých medziľudských vzťahoch. Otázka za milión znie, či vyššie vymenované schopnosti sú pre takéto vzťahy nevyhnutné. Ak sú, a technologický pokrok naozaj povedie k ich ochabnutiu, potom sme, s prepáčením, v riti.

V závere najnovšej knihy Emila Hakla sa humanoid Uma zamýšľa na svojimi chybami takto: „Právě ony mi dovolili začít rozlišovat a srovnávat. Vytvářet náhled, bez přestání ho doplňovat, měnit, fixovat a znovu rozpojovat, kombinovat, hrát si. Vyrábět emoce. Všímat si detailů. Blízkost – čistá rozkoš. Něco, čeho si homo sapiens přestal dávno vážit, a řekla bych, že na to dojede.“

Našťastie, bude to trvať ešte veľmi dlho, kým sa vďaka technológiám dopracujeme k bezchybnému bezstarostnému životu. A aj vtedy si každý bude môcť založiť komunitnú záhradku v hlave a pestovať si v nej zručnosti, vďaka ktorým naše životy nebudú ľahšie ani príjemnejšie, ale plnšie.

Komentáre

Teraz najčítanejšie