V lesoch sa premnožili myši, zbehli aj do dedín

Ľudia nakupujú pasce a hlasové odpudzovače, no nestačí to. Ani mačky nemôžu pochytať toľko myší. Sú všade, na lúkach, pri cestách, tlačia sa aj do murovaných domov. Chalupári nachádzajú ich stopy v potravinách, do ktorých sa prehryzú aj cez rôzne obaly na nedostupnejších miestach.

Problém s premnožením hlodavcov majú viaceré obce v okolí Malej Fatry a na východe Slovenska. Príroda tento rok po zime ožila viac ako v predchádzajúcich rokoch. Bukové lesy boli na jeseň oveľa plodnejšie, a tak v lesoch zostalo viac potravy. Pri relatívne miernej zime tak vznikli ideálne podmienky pre hlodavce.

Hnedosivý hrdziak lesný je hlodavec pripomínajúci vzhľadom niečo medzi potkanom, škrečkom a myšou. Nezvyčajne sa začal množiť už počas zimy. Lesné hlodavce prebytok potravy okamžite využili, vrhajú viac mláďat a pokračovať v tom budú bez väčších prestávok až do príchodu zimy. Energiu z potravy dokážu lepšie spracovať a dožijú sa aj vyššieho veku.

Veľkosť populácie sa meria odchytom hlodavcov (živých alebo mŕtvych).

Premnožia sa pravidelne

Podobný jav sa opakuje raz za tri až šesť rokov a dá sa tak podľa zoológa Ladislava Hlôšku predvídať aj do budúcnosti. Povedať vopred, ako veľmi sa hlodavce rozmnožia, je už náročnejšie.
Hlôška tvrdí, že podľa overenej hypotézy má na veľkosť populácie hlodavcov vplyv napríklad slnečný cyklus. Počas v priemere 11-ročného intervalu pravidelne kolíše slnečná aktivita, objavujú sa slnečné škvrny a výbuchy majú rôznu intenzitu.

„Ak prevažujú slnečné erupcie a je väčšie množstvo slnečnej energie, odrazí sa to na produkcii potravy.” Tento ani minulý rok však neboli výbuchy na Slnku veľmi intenzívne, na populáciu hlodavcov majú väčší vplyv bukové stromy v semennom roku.

„Po semenných rokoch môže početnosť väčšiny lesných hlodavcov ako sú ryšavka žltohrdlá a hrdziak lesný na jar narásť až stonásobne,” hovorí zoológ Hlôška, ktorý dlhodobo skúma lesné hlodavce.

Cykly majú vplyv na celý ekosystém, v lese je viac potravy aj pre predátorov. Sovy začali v zime hniezdiť skôr než zvyčajne a odchovajú viac mláďat, v okolí Malej Fatry pribudlo tiež viac líšok. „Je to len jeden z mnohých rokov v rade, pre prírodu je to plus. Hlodavce v truse roznášajú spóry mykoríznych húb, ktoré vyživujú les. Sú tiež potravou pre lasice, kuny či líšky až po medveďa. Pre ekosystém to nie je nič zlé,” hovorí Hlôška.

Ak to teda dedinčania v okolí bukových lesov do zimy už s hlodavcami pretrpia, budú mať od nich zasa na pár rokov pokoj.

 

Hraboš sa ukáže o rok

Poľnohospodári sa môžu tešiť, tento rok je hraboš, ktorý na poli narobí najviac škôd skôr vzácnosť. Budúci rok sa to má zmeniť, ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že podľa doterajších skúseností čakajú výraznejšie premnoženie hrabošov.

Filip Tulis z Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre hovorí, že naposledy spôsobil hraboš obrovské škody v roku 2014 a pri 3- až 5-ročnom cykle by sa mohol opäť ukázať vo väčšom počte už na budúcu sezónu. Pri hrabošovi je však ťažšie predvídať jeho počty ako pri lesných druhoch, ktoré sú viazané na plodnosť lesa.

V Trnavskom kraji podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory hraboš pred tromi rokmi spôsobil v regióne miliónovú stratu, keď požral úrodu a znehodnotil polia.

Regionálna komora v spolupráci s UKF skúma vývoj populácie škodcu, aby sa poľnohospodári mohli pripraviť.

Poľnohospodári proti nemu môžu bojovať chémiou, no ak ju chcú použiť plošne, musia si vybaviť povolenie a vtedy už môže byť neskoro. „Ak hraboše odhalia skoro, šanca na úspešné opatrenia je vysoká. Keď už veľkosť populácie prekročí prah účinnosti regulácie, nedá sa veľmi zasiahnuť,“ hovorí Tulis.

Poľnohospodári môžu ešte použiť hlbokú orbu, ktorá zničí ich prostredie, a to populáciu výrazne zredukuje. Pomôcť môžu prirodzení predátori ako sokol myšiar či myšiarka ušatá, ktoré sa živia najmä lovom hraboša poľného.

Tento rok dostali výnimku na plošné použitie chemického prípravku v Trnave, Senici a Dunajskej Strede. Farmárov ešte môže zachrániť zima, ak bude krutá a mokrá, hrabošov môže byť menej.

Tak ako sa hraboš rýchlo premnoží, rýchlo aj odíde. Keď im už príroda nestačí a už sa vedľa seba nepomestia, začnú postupne odchádzať. „Drasticky im klesne hladina cukru, majú permanentný silný stres z malého priestoru, sú agresívnejšie a vyčerpajú sa, skolabujú a zahynú,” hovorí Hlôška.