Denník N

Bol som na psychedelickom kongrese, jedol som hubové rizoto a počúval debatovať Poliačika o šamanoch

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

V Pezinku sa uskutočnilo doteraz nevídané podujatie. Nenechajte sa pomýliť psychedéliou v názve, v skutočnosti ide o vážne veci a väčšinou ich tak chápali aj účastníci kongresu.

„Ty si tiež psychonaut?“

„Nie, ja som materialista. Ale aj vnútro je zaujímavé… keď žiješ vonku. Chápeš, ako to myslím?“ letí ku mne debata od vedľajšieho stola.

Poludňajšie slnko pečie cez mreže do pavilónu psychiatrie v Pezinku. Dav ľudí sa potrebuje po prednáške naobedovať. Niektorí sa rozhodujú pre hubové rizoto a vtipkujú, že bude mať psychotropné účinky, aj keď bolo pripravené z obyčajných šampiňónov. Zďaleka nie všetci sú tu psychiatri, lekári či vedci.

Je tu grafický dizajnér, prog­ra­mátor, moderátorka. Študenti psychológie, ktorí majú za prednášky kredity do indexov. Postarší alternatívci zo Zaježovej. Mladý párik hipisákov, ona so stužkami a farebnými flitrami na tvári, on v košeli a vyšívanej veste, štýl Haight – Ashbury 1966.

Zamračený šesťdesiatnik s igelitkou, ktorého zaujíma, kedy bude liečenie psychedelickými látkami hradené zdravotnými poisťovňami. Aj poslanec Martin Poliačik debatujúci nad hovädzím gulášom o amazonských šamanoch.

Títo všetci zaplatili dvadsať eur za možnosť vidieť konferenciu, ktorú v Psychiatrickej klinike Philippa Pinela v Pezinku pripravila Slovenská psychedelická spoločnosť, a teraz si cez prestávku vymieňajú dojmy.

V ošarpanom vestibule s kresbičkami pacientov a nástenkou „Desatoro duševného zdravia“.

Faktom je, že donedávna by takéto podujatie spadalo do kategórie sci-fi, prípadne by do pezinskej nemocnice prilákalo pozornosť protidrogovej polície. Časy sa však menia. Pod tlakom výskumov v posledných rokoch vyspelý svet mení názor medicíny na lekárske využitie látok, ktoré mali dlho stigmu zakázaných drog. Strmo rastie počet štúdií, podľa ktorých okrem rizík poskytujú liečebný potenciál.

V zámorí má najbližšie k použitiu na liečenie úzkostí a depresie látka ketamín. Do tretieho, posledného kola schvaľovania na podpornú substanciu v USA pri terapii post-traumatickej stresovej poruchy sa dostala MDMA, látka známa rekreačným užívateľom drog ako extáza.

Slovenská psychedelická spoločnosť, čiže SAPAS, vznikla pred pol rokom. „Je reakciou profesionálov z rôznych odborov na opätovný celosvetový záujem odbornej aj laickej verejnosti o psychedeliká,“ informuje bulletin, v ktorom ďalej môžem čítať, že „jej cieľom „je sprostredkovať informácie a podporovať vedeckú činnosť o tejto téme“.

Otázka Martina Poliačika z SaS: Je možné zážitok s amazonským halucinogénom ayahuasca preniesť do našej civilizácie? Foto – Samuel Moško

Najväčší zážitok v živote

Českí vedci predstavia výskum s chemickou látkou psilocybín zodpovednou za účinky halucinogénnych húb. Zo Švajčiarska prišiel zaspomínať na domáce pokusy s LSD v 60. rokoch psychiater Juraj Styk, odborníkom na psychoterapiu je jeho nemecký kolega Milan Scheidegger.

Zázemie konferencii poskytol riaditeľ kliniky Pavel Černák, ktorý ju otvára. Príhovor je opatrný, ako keby rečník váhal, či urobil dobrú vec, keď na niečo také pristúpil. „Dúfam, že ste tu všetci odborníci a že v takomto duchu budete prednášky počúvať,“ apeluje na publikum, ktoré sálu zaplnilo do poslednej stoličky.

Niečo iné cítiť z hlavného organizátora a zakladajúceho člena SAPAS Jána Kohúta. Ten sa netají: „Áno, sme advokátmi týchto látok. Chceme s nimi pracovať a liečiť ľudí. Znie to ako paradox, no chceme sa k nim stavať triezvo. Neodmietať ich bezhlavo ako drogy.“

Cítim pnutie, zvedavý, čo prevládne. Ako zvládne podujatie balansovať medzi vedou, psychedéliou a drogovým folklórom? Neosobnou informáciou a osobným zážitkom?

Nesklame ma, hrá na rôzne strany, alebo skôr protiklady stiera. Padajú výrazy typu „glutamátová teória stimulácie AMPA receptorov“ a na to sa cituje z textov spisovateľa Aldousa Huxleyho. Možno je to motiváciou rečníkov, ktorá je špeciálna. Väčšina sa ani netají tým, že substancie vyskúšala na sebe. A že je to nevyhnutné, ak im majú rozumieť.

„Dlho som váhal priznať sa kolegom, že som si dal nejakú drogu,“ hovorí profesor psychiatrie a neurovedec z českého Národného ústavu duševného zdravia Jiří Horáček. Všetko sa to preňho

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie