Denník N

Bol som na psychedelickom kongrese, jedol som hubové rizoto a počúval debatovať Poliačika o šamanoch

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

V Pezinku sa uskutočnilo doteraz nevídané podujatie. Nenechajte sa pomýliť psychedéliou v názve, v skutočnosti ide o vážne veci a väčšinou ich tak chápali aj účastníci kongresu.

„Ty si tiež psychonaut?“

„Nie, ja som materialista. Ale aj vnútro je zaujímavé… keď žiješ vonku. Chápeš, ako to myslím?“ letí ku mne debata od vedľajšieho stola.

Poludňajšie slnko pečie cez mreže do pavilónu psychiatrie v Pezinku. Dav ľudí sa potrebuje po prednáške naobedovať. Niektorí sa rozhodujú pre hubové rizoto a vtipkujú, že bude mať psychotropné účinky, aj keď bolo pripravené z obyčajných šampiňónov. Zďaleka nie všetci sú tu psychiatri, lekári či vedci.

Je tu grafický dizajnér, prog­ra­mátor, moderátorka. Študenti psychológie, ktorí majú za prednášky kredity do indexov. Postarší alternatívci zo Zaježovej. Mladý párik hipisákov, ona so stužkami a farebnými flitrami na tvári, on v košeli a vyšívanej veste, štýl Haight – Ashbury 1966.

Zamračený šesťdesiatnik s igelitkou, ktorého zaujíma, kedy bude liečenie psychedelickými látkami hradené zdravotnými poisťovňami. Aj poslanec Martin Poliačik debatujúci nad hovädzím gulášom o amazonských šamanoch.

Títo všetci zaplatili dvadsať eur za možnosť vidieť konferenciu, ktorú v Psychiatrickej klinike Philippa Pinela v Pezinku pripravila Slovenská psychedelická spoločnosť, a teraz si cez prestávku vymieňajú dojmy.

V ošarpanom vestibule s kresbičkami pacientov a nástenkou „Desatoro duševného zdravia“.

Faktom je, že donedávna by takéto podujatie spadalo do kategórie sci-fi, prípadne by do pezinskej nemocnice prilákalo pozornosť protidrogovej polície. Časy sa však menia. Pod tlakom výskumov v posledných rokoch vyspelý svet mení názor medicíny na lekárske využitie látok, ktoré mali dlho stigmu zakázaných drog. Strmo rastie počet štúdií, podľa ktorých okrem rizík poskytujú liečebný potenciál.

V zámorí má najbližšie k použitiu na liečenie úzkostí a depresie látka ketamín. Do tretieho, posledného kola schvaľovania na podpornú substanciu v USA pri terapii post-traumatickej stresovej poruchy sa dostala MDMA, látka známa rekreačným užívateľom drog ako extáza.

Slovenská psychedelická spoločnosť, čiže SAPAS, vznikla pred pol rokom. „Je reakciou profesionálov z rôznych odborov na opätovný celosvetový záujem odbornej aj laickej verejnosti o psychedeliká,“ informuje bulletin, v ktorom ďalej môžem čítať, že „jej cieľom „je sprostredkovať informácie a podporovať vedeckú činnosť o tejto téme“.

Otázka Martina Poliačika z SaS: Je možné zážitok s amazonským halucinogénom ayahuasca preniesť do našej civilizácie? Foto – Samuel Moško

Najväčší zážitok v živote

Českí vedci predstavia výskum s chemickou látkou psilocybín zodpovednou za účinky halucinogénnych húb. Zo Švajčiarska prišiel zaspomínať na domáce pokusy s LSD v 60. rokoch psychiater Juraj Styk, odborníkom na psychoterapiu je jeho nemecký kolega Milan Scheidegger.

Zázemie konferencii poskytol riaditeľ kliniky Pavel Černák, ktorý ju otvára. Príhovor je opatrný, ako keby rečník váhal, či urobil dobrú vec, keď na niečo také pristúpil. „Dúfam, že ste tu všetci odborníci a že v takomto duchu budete prednášky počúvať,“ apeluje na publikum, ktoré sálu zaplnilo do poslednej stoličky.

Niečo iné cítiť z hlavného organizátora a zakladajúceho člena SAPAS Jána Kohúta. Ten sa netají: „Áno, sme advokátmi týchto látok. Chceme s nimi pracovať a liečiť ľudí. Znie to ako paradox, no chceme sa k nim stavať triezvo. Neodmietať ich bezhlavo ako drogy.“

Cítim pnutie, zvedavý, čo prevládne. Ako zvládne podujatie balansovať medzi vedou, psychedéliou a drogovým folklórom? Neosobnou informáciou a osobným zážitkom?

Nesklame ma, hrá na rôzne strany, alebo skôr protiklady stiera. Padajú výrazy typu „glutamátová teória stimulácie AMPA receptorov“ a na to sa cituje z textov spisovateľa Aldousa Huxleyho. Možno je to motiváciou rečníkov, ktorá je špeciálna. Väčšina sa ani netají tým, že substancie vyskúšala na sebe. A že je to nevyhnutné, ak im majú rozumieť.

„Dlho som váhal priznať sa kolegom, že som si dal nejakú drogu,“ hovorí profesor psychiatrie a neurovedec z českého Národného ústavu duševného zdravia Jiří Horáček. Všetko sa to preňho začalo, keď raz na oddelení, kam čerstvo nastúpil, natrafil na leták konferencie transpersonálnej psychológie v Prahe.

Prihlásil sa a pestrá zmes účastníkov, ktorú stretol, ho príjemne prekvapila. Natrafil tam aj na ďalší leták. Informoval o liečení alkoholizmu ketamínom.

„Tak som si napísal recept na ketamín, zašiel som do lekárne a vyskúšal to na sebe,“ spomína. „Bol to úžasný zážitok, možno, že najdôležitejší v živote. Prežil som vlastnú smrť a vrátil sa späť.“ Nikomu však nechcel o tom hovoriť, a to ani na psychoterapeutickom výcviku, ktorým prechádzal. Bál sa, že ho odsúdia.

„Samozrejme, že som sa bál zbytočne. Keď som to kolegom prezradil, zistil som, že dobre vedia, o čo ide. Že účinky psychedelík sami dobre poznajú.“

Končí sa blok a o slovo sa hlási Martin Poliačik. Poslanec sa pýta, či je možné zážitok s amazonským halucinogénom ayahuasca preniesť do našej civilizácie. Otázka je košatá a trochu mimo témy, odpoveď poslanca neuspokojí.

To sa však už prúd publika derie von za občerstvením. Kofeín sa im zíde, prednášky sa líšia stupňom odbornosti. Nie každý vie totiž skĺbiť vedu s prístupnosťou výkladu, tak ako sa to podarilo českým vedcom a ich projektu.

Vnútorná pohoda

O skúmanie psilocybínu sa usilovali odborníci z Národného ústavu duševného zdravia dlho, zohnať všetky povolenia trvalo tri roky.

Halucinogén podobný LSD z niektorých druhov psychotropných húb vo väčšine krajín spadá mimo zákona, hoci podľa nových štúdií môže mať priaznivý účinok na pacientov s depresiou.

Českí vedci však skúmali zdravých ľudí. S pomocou moderných zobrazovacích technológií ako je EEG a skener magnetickej rezonancie, chceli zistiť, čo sa v deje v ich mozgoch pri intoxikácii.

Kontrolovanej dvojitej slepej štúdie sa zúčastnilo dvadsať ľudí, desať mužov a rovnaký počet žien vo veku 28-65 rokov. Žiaden z nich nemal mať psychické problémy a to ani v rodine.

Dávku 18,7 miligramov užili v príjemnom prostredí, ktoré pomocou batikovaných látok a orientálnej výzdoby vyčaroval tím výskumníkov v nemocničnom prostredí. Jedna žena nemala na látku žiadnu reakciu, je záhadou prečo. Bolo aj pár prípadov, keď si subjekty „užívali“ účinky, ale vysvitlo, že užili placebo.

Väčšina ľudí reagovala podľa očakávania.

Psychedelický kongres namiešal zmes filozofie, nadšenectva a vedy. Foto – Samuel Moško

Dobrovoľníkom merali tep, pulz a ďalšie telesné parametre, zároveň sa pýtali na ich subjektívne pocity a halucinácie („Teraz vyzeráte ako Džingischán“ opísal výskumníka jeden z nich). Zmeny myslenia testovali slovnými úlohami, účastníkov psilocybínového tripu napríklad žiadali doplniť príslovia („Aj jedna lastovička môže byť veľmi dôležitá,“ interpretoval jeden intoxikovaný subjekt príslovie „Jedna lastovička leto nerobí“).

Ďalej chceli vedci vedieť, či sa pod vplyvom látky mení vnímanie hudby. Ukážky najrôznejších žánrov od punku, electro po klasiku mali ľudia hodnotiť na bodovej škále mínus až plus tri. Výsledky ich zaujali.

„Pri všetkých okrem Sex Pistols – možno preto, že už sú za zenitom – sme zaznamenali zintenzívnenie prežívania hudby. Najviac sa páčila klasika s repetitívnymi vzorcami,“ referuje za tím vedcov psychiater Tomáš Páleníček.

V dotazníkoch chceli vedieť, ako a či psychedelický zážitok ovplyvňuje dlhodobé prežívanie človeka. U väčšiny  zaznamenali pozitívny dopad na žvot pretrvávajúci ešte týždne po experimente.

„Najviac sa skloňoval pocit vnútornej pohody a lepšie zvládanie stresu. Viacerí respondenti sa zhodli na tom, že sa prestali malicherné problémy, ktoré ich predtým trápili, vnímať ako problémy.“

Brána do vedomia

Ešte zaujímavejší český pokus začína byť vďaka dátam zo zariadenia na meranie elektrických impulzov mozgu (EEG) a skeneru magnetickej rezonancie.

Porozumieť mozgu pri psychedelickom zážitku by mohlo pomôcť porozumieť fungovaniu mysle vôbec a azda poodhaliť i obrovskú záhadu, ktorou je pre vedu a filozofiu fenomén vedomia.

„Ak to môže nejaký nástroj rozlúsknuť, tak sú to psychedeliká. V tomto sú kľúčové,“ tvrdí Jiří Horáček.

Základom tohto výskumu je poznanie, že ľudský mozog realitu pasívne neodráža. Čo bežne vnímame a nazývame skutočnosťou, je obrazom skutočnosti aktívne vytvorenej mozgom. Psychedeliká, alebo niektoré duševnej poruchy tento proces narúšajú. Mozog tvorí iný obraz reality a „chyba v systéme“ je šancou nazrieť za oponu vedomia.

Čo sa vtedy deje?

Nie je priestor vysvetľovať mechanizmus účinku a hovoriť o antagonistovi s5HT2 receptorov. Podstatné je, že psilocybín, presnejšie psilocín, na ktorý sa táto látka v tele rozkladá, zvyšuje citlivosť prednej kôry mozgovej a pritom narúša fungovanie thalamusu.

Thalamus je štruktúra predmozgu niekedy nazývaná „bránou do vedomia“, za úlohu má filtrovať informácie prichádzajúce do vedomia. Pod vplyvom halucinogénu prepúšťa iné informácie, výsledkom je iný podiel signálu a šumu a odlišné spracovanie reality mozgom.

Ďalšie zmeny v intoxikovanom mozgu vidno v jeho konektivite. Tak sa nazýva funkčné prepojenie štruktúr mozgu do neuronálnych sietí. Poznáme tri takzvané veľké neuronálne siete zodpovedné za to, ako človek vníma seba a vonkajší svet.

Prvá konštruuje predstavu sveta, druhá tvorí obraz nás samých. To je takzvaná Default Mode Network, ktorá sa zapína napríklad vtedy, keď nič konkrétne nerobíme a myseľ sa voľne túla myšlienkami. Sieť číslo tri je akýmsi prepínačom medzi tými dvoma. Hlási mozgu, kedy vníma svet a kedy vnútro.

Tieto siete za normálnych okolností medzi sebou súperia a vytvárajú vyvážené napätie. Psilocybín vyváženie ruší, napätie sa oslabuje, človek prestáva rozlišovať medzi svetom vonku a svojím vnútrom. Výsledný stav mozgu by sa dal prirovnať k stavu krátkodobého chaosu, vedecky: entropie.

Dôležité slovo je: krátkodobý. Na rozdiel od duševnej poruchy tento stav je dočasný a keď sa siete spamätajú, vyladia sa ešte lepšie ako predtým, čo by mohlo vysvetľovať dlhodobý pozitívny efekt na účastníkov pokusu. Preto je možné psychedelický zážitok prirovnať k búrke v mysli, ktorá neuronálne spojenia rozpája, aby sa spojili naspäť.

Po prednáške nasleduje diskusia. S otázkou o šamanoch sa hlási Martin Poliačik. S odpoveďou opäť nie je spokojný.

Nová, férová debata

Pomaly sa zvečerieva, poslednú prednášku má Nemec Henrik Jungaberle. Ako by mi čítal myšlienky, sociológ z organizácie MIND – European Foundation for Psychedelic Science hovorí presne o tom, na čo myslím po celý čas konferencie. Ako o tom všetkom, čo sa dnes okolo psychedelík deje, hovoriť a písať aktuálnym slovníkom. Teda pojmami z 21. a nie minulého storočia

Podľa neho dnes okolo týchto látok vládne zmätok. Užíva ich množstvo ľudí , zväčša nekontrolovane a z rozličných dôvodov – duchovných, liečebných, relaxačných, bohémskych. Pribúdajú prípady extrémneho zneužívania drog.

Príkladom je boom okolo ayhuascy, psychotropný nálev z Južnej Ameriky, ktorý sa teší pozornosti vedcov, počet citácií za posledných 12 rokov vzrástol o 900 percent. Zároveň ju masívne užívajú turisti v Amazónii aj inde. Len v nemeckom Berlíne prebehne viac než stovka workshopov s ayahuascou len za jeden víkend.

Čo podľa Jugaberleho chýba, je spoločný jazyk, ktorým o psychedelikách hovoriť, aby to bolo realisticky a triezvo, na základe vedy a nie okultizmu. Hovoriť o zlých a nebezpečných drogách či, na druhej strane o všelieku, debatu zbytočne polarizuje a spôsobuje, že médiá reagujú stereotypne, teda hystericky. Lenže je rok 2017 a jazyk kontrakultúry či na druhej starne protidrogovej kampane zo 60. rokov nezodpovedá realite, zastaral sa.

„Potrebujeme novú férovú debatu,“ apeluje sociológ. „Nesmieme strašiť, ale ani zľahčovať problémy s užívaním psychedelík. Potrebujeme prevenciu a terénnu prácu na hudobných festivaloch a v kluboch, kde ich ľudia rekreačne užívajú. Potrebujeme spôsob, ako o tom komunikovať v médiách.“

Vonku slnko zapadá za pezinský kopec. Nasleduje debata. O slovo sa hlási Martin Poliačik…

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie