Denník N

Problém s bralom pri Strečne môže ohroziť aj časť hradu. Odborník hovorí, čo s tým má dážď

Foto – tasr
Foto – tasr

Všetci čakali, že sa postaví tunel, ale pritom vedeli, že problém s nestabilným bralom bude kulminovať skôr. Preto tie odstávky cesty pri Strečne.

Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej tvrdí, že problémom pod Strečnom, ktoré je momentálne uzavreté, sa dalo predísť. Patril k tým, ktorí už dlhšie upozorňovali, že situácia pod bralom sa zhoršuje. Okrem toho, že je špecialistom na dopravu, pracoval ako šéf železníc, či manažér stavebnej firmy Bögl a Krýsl, je aktívny horolezec a pozná sa s ľuďmi, ktorí sa sanáciám a monitorovaniu masívov roky venovali.  V rozhovore vysvetľuje aj to: 

  • Ako často bude teraz podľa neho cesta odstavená a ako to ovplyvnia župné voľby. 
  • Prečo si myslí, že problém s bralom môže ohroziť aj časť samotného hradu Strečno.
  • Prečo v Alpách vedia podobné problémy riešiť bez väčších zaváhaní.

Pri Strečne sa minulý týždeň zrútil 100-tonový skalný masív na odstavenú cestu. Je to prekvapenie?

Ani nie, my sme už dávnejšie upozorňovali, že situácia pod hradom Strečno sa bude čoraz viac zhoršovať. Dávno sa vedelo, že sa doprava bude musieť zastavovať, aby sa odstraňoval nebezpečný masív. Ibaže, na slovenský spôsob, namiesto toho, aby sme povedali ľuďom pravdu,  tak si vymyslíme, že prišla neočakávaná situácia.

Čo sa dialo celé tie roky, keď autá popod Strečno chodili a bralo bolo istené železnými zábranami až doteraz, keď ohlásili havarijný stav, odstavili cestu a počas odstraňovania masívu sa tento zrútil celý naraz?

Stále sa čakalo, že dokončíme diaľnicu pri Strečne (úsek D1 s tunelom Višňové). Ibaže neriešiť samotné bralo, ale zvlášť aj cestu, ktorá bola čoraz viac v horšom stave, je nepríjemná a nebezpečná situácia. Momentálne sa to potvrdzuje.

Ondrej Matej šéfuje Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, v minulosti pracoval v štátnych železniciach, v stavebnej firme Bögl & Krýsl a poradcoval v oblasti dopravy premiérke Ivete Radičovej.  Foto – Tasr

Chápem to tak, že nikto poriadne neriešil situáciu pod Strečnom, pretože sa čakalo, že bude tunel, teda alternatívna trasa.

Áno, stále boli také informácie, že sa tunel predsa nejakým spôsobom dokončí, potom odstavíme cestu pod Strečnom hoci aj na rok a zasanujeme všetok masív, ktorý treba. Bohužiaľ, nestalo sa to.

Roky hrozilo, že problém s bralom bude kulminovať skôr, než postavíme tunel. Nemal už štát dávno robiť vopred avizované častejšie odstávky a riešiť havarijnú situáciu?

Postupná sanácia sa aj robila, iba sa malo pristúpiť k menším čiastočným uzávierkam skôr. Ale to by sme museli začať roky dozadu.

Odstávok bolo primálo a počas krátkeho obdobia?

Nechalo sa to vyhniť až do situácie, kde sa už problém s bralom nedá riešiť postupnými prácami. Všetko to súvisí so zmenou klímy, geológie. Všade máme ten problém, že voda sa objavuje tam, kde nikdy nebola.

Ako presne s tým súvisí zmena klímy?

Urýchľuje praskanie. V Európe došlo v posledných rokoch k prudkým zmenám teplôt. Tepelné výkyvy sú také, že za 24 hodín dokáže byť rozdiel 15 až 20 stupňov. Napríklad: Keď pred 30 rokmi napadol sneh, tak bol na brale primrznutý celú zimu. Teraz sa deje to, že sneh napadne, prudko sa oteplí, on sa roztopí, zatečie do špár, zase o 48 hodín zamrzne a potom je expanzný. Do toho vstupujú aj otrasy z vozovky či drobné otrasy podložia tak nízko na škále Richterovej stupnice, že o nich ani neviete. To sa všetko dá monitorovať tým, že tam osadíte snímače.  Napríklad v Alpách majú na kľúčových úsekoch s problematickou geológiou už dávno osadené meracie zariadenia.

Čo si mám pod tým predstaviť?

Keď viete, že máte v nejakom masíve problém, lebo bralo sa podmýva, je náchylnejšie na zosuvy, osadíte do kľúčových štrbín permanentné senzory. Tie dennodenne online vyhodnocujú situáciu. Snímajú pohyb. Keď v masíve niečo pukne, snímač vám dá informáciu, že došlo k posunu.

Zdroj: Waze

Štát predsa robil geológiu brala.  

Geológia sa robila, snažili sa zisťovať, čo sa deje, ale nenasadzovali 24-hodinový monitorovací systém.

Problém je v tom, že u nás odstavíme cestu a až potom zisťujeme detailne, ako na tom bralo je? 

Áno, v Alpách alebo kdekoľvek inde najprv osadíte takéto merače, aby vám presne hlásili pohyb skalných masívov. Používa sa to hlavne tam, kde sú lanovky, aby nedošlo k následnému uvoľneniu skaly a aby sa nestrhla celá lanovka aj s ľuďmi. Osádza sa to aj v tuneloch.

Bolo zodpovedné, že sme celý čas púšťali autá pod masív bez snímačov, chránený len železnými sieťovými zábranami? 

Samozrejme, že to nie je zodpovedné. Na Slovensku všetko len hasíme a nevieme vo výstavbe diaľnic nastaviť riadny systém. Bohužiaľ, súvisí to aj s mediálnym tlakom. Kompetentní sa pomaly boja o niečom rozhodnúť, iba na to upozorňujú. Potom, bohužiaľ, čelíme tomu, čo sa deje, a podľa mojich informácií nebude cesta popod Strečno sprejazdnená ani 30. júla, ako to kompetentní sľubujú.

Čo sa bude postupne teraz diať?

Postupne sa bude zisťovať, že v brale sú ďalšie havarijné miesta a bude sa priznávať farba, že to bralo treba celé asanovať.  Obávam sa ešte toho, že nebodaj ešte bude ohrozená aj kultúrna pamiatka, samotný hrad Strečno, vstúpia do toho pamiatkari.  Môže dôjsť aj k tomu, že bude musieť dôjsť aj k sanácii časti tejto kultúrnej pamiatky.

Nateraz predpokladáte opakujúce sa dlhšie odstávky, až kým nebude tunel Višňové. 

Čo viem povedať určite, že si budeme musieť zvykať na pravidelné odstávky, pokiaľ nebudeme mať náhradnú trasu a neodstavíme cestu pod Strečnom na celú stavebnú sezónu. Ak cestu 30. júla otvoria, skôr by som to pripisoval župným voľbám, potom sa to bude odstavovať cez víkend, potom prídu župné voľby a opäť sa cesta to odstaví na dva týždne alebo aj na mesiac.

Keby boli v brale dopredu spomínané snímače, bola by dnes pravdepodobnosť ohrozenia hradu Strečno menšia? Mohol sa eliminovať pohyb brala? 

Určite, ak máte online informáciu, že sa vám pohla v brale jedna štrbina, vy v tom mieste môžete urobiť okamžité zásahy. Možno by sa ani nemusela odstavovať cesta, ani by sme nevedeli o tom, že je nejaký problém.

A nebol by ohrozený ani hrad?

Tak, pretože ak máte online informácie, dá sa masív priebežne, takpovediac lepiť. Lepenie je bezpečnejšia metóda. Ťažko povedať, či sa to dnes dá ešte zalepiť, pretože veľké trhliny už nezalepíte.  Ak lepíte masív postupne od samého začiatku, čiže už keď je malá puklina, nebude sa rozširovať. Ak ste v štádiu, že sú v brale obrovské pukliny, je to niečo iné. Aj puklina, ktorá vyzerá zvonka na 5 centimetrov, sa rozširuje dovnútra brala až do veľkosti jaskyne.

Aj keď bude hotový tunel Višňové, ktorý je určený hlavne na tranzit, čo s ľuďmi, ktorí prechádzajú napríklad z okolia Martina do regiónu Žiliny?

Tam je na zváženie, či dáte miestnym výnimku, aby bezplatne používali diaľnicu, aby sa mohla cesta prvej triedy odstaviť a problém s bralom vyriešiť. Teraz si skôr myslím, že do brala treba dať snímače a dva mesiace vyhodnocovať, či je to celé v stave, že sa to dá ešte zachrániť, alebo to treba celé zasanovať. Otázka je, či na pohyby masívu nepôsobia aj odstrely v samotnom tuneli Višňové. Asi viete, že stavbári si na razenie namiesto postupného razenia vybrali metódu odstrelov. Strečnu veľmi nepomáhala ani masívna nákladná doprava pod hradom.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie