Prečo Poliaci nechali Ficovi potraviny a čo s tým má izraelský premiér

Téma nerovnakej kvality výrobkov v Únii je presne taká, akú potrebujú politici, čo sú s ňou na nože. Keď si dajú záležať, vedia ňou medzi svojimi voličmi šíriť nenávisť k Západu. To je presne to, čo robia Orbán v Maďarsku a Kaczyński v Poľsku. Obaja však tento týždeň prenechali hlavné slovo slovenskému premiérovi, ktorý má kauzu Persil za V4 riešiť v Bruseli. Pritom práve on je tým z vyšehradských lídrov, kto má v súčasnosti s Úniou najlepšie vzťahy.

Možných vysvetlení je viac a najpresnejšia odpoveď asi bude ich kombináciou. Orbán s Kaczyńským si v prvom scenári potenciál témy uvedomujú, ale s Úniou práve vedú také veľké vojny, že na túto malú im už nezostáva kapacita. Alebo tušia, že oni už v Bruseli nevybavia nič. A potom je tu aj možnosť, že majú dôvod prenechať slávu nášmu premiérovi.

Tým dôvodom je nevyhnutnosť mať spojencov a tejto dvojici v Únii už takmer nikto nezostal, takže aspoň takto nadbiehajú Slovensku. Náš predseda vlády je im zároveň nanešťastie v niečom až príliš podobný, aby im dokázal povedať, že s takou bandou autokratov nechce mať nič spoločné. Dôležitejšie preňho je, že práve on bude štyri krajiny zastupovať v sexy spore s Nemeckom a spol.

Drobná indícia, prečo s Orbánom a Kaczińským Slovensko nemá spolupracovať na ničom nevyhnutnom, pritom prišla aj tento týždeň. Premiéri V4 sa stretli s Benjaminom Netanjahuom a neplánovane odtiaľ unikol ich rozhovor, v ktorom sa on sťažoval, že Únia kladie Izraelu nejaké podmienky, čo si nik iný (konkrétne Čína) nedovolí.

Na to Orbán odpovedal: „Pán Netanjahu, Únia je ešte výnimočnejšia. Dáva podmienky aj krajinám, ktoré v nej už sú…“ Naozaj, Orbán a Kaczyński majú k Číne bližšie preto, lebo tá kašle na nejaké ľudské práva, demokraciu a stredoeurópskych korupčníkov. Nejaký Persil preto nestojí za to, aby si nás k sebe pripútali viac, než je zdravé.