Denník N

7 dobrých správ: zákaz kožušinových fariem, prírodou ku šťastiu a komunitná záhrada v rómskej osade

Česko je o ďalší krok ďalej v ochrane zvierat. Psychológ založil farmu a pomáha Rómom pracovať. Vďaka hudbe ruiny ožívajú. V uliciach Viedne pribúdajú zelené oázy. Potterovská mánia bude mať pokračovanie.

Český senát schválil zákaz kožušinových fariem

Českí senátori a senátorky v stredu v neskorých nočných hodinách hlasovali o zákaze kožušinových fariem v krajine. Schválili novelu zákona o ochrane zvierat proti týraniu, vďaka ktorej by mal zákaz kožušinových fariem v Českej republike začať platiť od januára roku 2019.

„Ďakujeme senátorom a senátorkám, že nás priblížili ďalej k zákazu chovu tzv. kožušinových zvierat. Sme radi, že rovnako ako verejnosť, i oni považujú zabíjanie zvierat len pre módne doplnky za neetické a zastarané. Veríme, že je to výsledkom vývoja hodnôt v celej Európe, že sa spoločnosť stáva viac uvedomelou a ohľaduplnou k tým, ktorí sa sami nemôžu brániť,“ znie vyjadrenie Lucie Moravcovej z českej Slobody zvierat.

Zákaz sa týka deviatich fariem, na ktorých sa chová pre vzácny kožuch asi 20-tisíc líšok a noriek. Senát nakoniec v hlasovaní chovateľom nepredĺžil ani likvidáciu a nezvýšil im ani kompenzácie, čo časť senátorov pôvodne požadovala.

Spolok českých obrancov zvierat OBRAZ sa usiluje o legislatívne zmeny v ochrane práv zvierat. Vo svojej kampani vyzývali senátorov a senátorky na podporenie návrhu zákona o úplnom zákaze kožušinových fariem, ktorý v júni schválili drvivou väčšinou poslanci a poslankyne v parlamente.

Podpisovanie petícií, účasť na pochodoch a protestoch proti kožušinám či písanie výziev poslancov a senátorom, všetky tieto akcie podľa Mareka Voršilku, predsedu organizácie OBRAZ, nakoniec pomohli k podpore návrhu zákona v českom senáte.

Od úplného zákazu kožušinových fariem delí Českú republiku ešte podpis prezidenta Miloša Zemana.

Foto: OBRAZ

Ako sa stal psychológ farmárom, čo pomáha Rómom pracovať

Z Hanušoviec, mestečka pri Prešove, pochádza vyštudovaný psychológ Štefan Straka, ktorý ordináciu vymenil za polia na farme a na rodnej hrude sa po štyroch rokoch cestovania po Európe nakoniec usadil, píšu Aktuality.

Pomáha tu k integrácii Rómov do spoločnosti, ktorí vďaka komunitnej záhrade Svatobor spoznávajú nielen všemožné druhy zeleniny, ale predovšetkým dostávajú šancu, ako tráviť čas zmysluplne.

Obľúbenou plodinou je na farme aj tekvica hokkaido. Foto: Facebook/Svatobor

Komunitnej záhrade ide predovšetkým o podporu medzietnického dialógu, ktorý ak má byť úspešný, potrebuje vzájomnú spoluprácu. Takto vznikla ekozáhrada, ktorá využíva princípy zelenej ekonomiky a stojí na zásadách ohľaduplného využívania obnoviteľných zdrojov energie.

Pre Rómov to neznamená priučiť sa len remeslu, Straka im s kolegami z farmy takto pomáha nielen v oblasti zamestnanosti, ale rovnako sa spolu podieľajú na ochrane a kultivácii životného prostredia.

Keď hudba lieči: projekt Ruiny

Skupina študentov z centra Novohradu organizuje už tretí koncert v schátraných budovách regiónu. Skupina mladých študentov spája hudbu a umenie. Do inak prašných ruín vniesli muziku.

Ako prvý si vybrali schátraný Prónayov kaštieľ v Lučenci a pokračovali v rovnakom meste v Rakottayovej secesnej vile, kde odohrali muzikanti druhý koncert.

Za projektom Ruiny stoja dvaja dramaturgovia, David Petráš a Štefan Szabó, a producentka Alexandra Galambová, ktorí si na ďalšie podujatie vybrali nie honosnú budovu, ale socialistickú koncertnú sálu v budove bývalého internátu v Rimavskej Sobote.

Bývalý školský internát je už niekoľko rokov opustený a chátra a tretí cyklus koncertov sa bude niesť v netradičnejšom duchu, informuje novohradské SME.

„V tomto prípade pôjde o slovenskú a moravskú ľudovú hudbu. Umiestnenie účinkujúcich medzi divákmi bude slúžiť ako symbol, rituál na očistenie hudby od zneužívania minulým režimom. Súčasťou podujatia bude aj diskusia s hosťami z akademickej obce,“ ozrejmila Galambová. Nebudú však výstavy či literatúra, ktoré sú pravidelnou súčasťou projektu.

Viedenčania menia ulice na zelené oázy

Mnoho áut v uliciach pri bytových domoch nahradia vo Viedni tzv. parklety, teda malé zelené oázy priamo v uliciach hlavného mesta. Ľudia môžu parkovacie miesto zmeniť na miesto, kde budú tráviť čas so susedmi či priateľmi v blízkosti svojich domovov, informuje o tom Zahraničná kancelária mesta Viedne.

Myšlienku zmeny parkovacieho miesta na odpočinkovú zónu začal umelecký kolektív Rebar z amerického San Francisca v roku 2005. Namiesto toho, aby si po zaplatení parkovného umelci zaparkovali svoje auto na kúsku betónu, začali okoloidúcich pozývať na spoločné posedenie na uvoľnenom priestore v ulici mesta.

Foto: Vienna Inside

Na túto iniciatívu začali nadväzovať ľudia z ďalších miest sveta a teraz sa k nim pridáva aj rakúska metropola, ktorá vďaka parkletom navýši zeleň v centre a svojim obyvateľom umožní vytvoriť komunitné miesta. Aj keď niektoré parklety môžu pripomínať reštauračné či kaviarenské predzáhradky, všetky sú z princípu nekomerčné a verejne prístupné všetkým bez rozdielu.

Už minulý rok vyrástlo v uliciach Viedne pätnásť parkletov a oživili spoločný priestor v centre mesta, dnes ich už možno nájsť dvojnásobne viac, pričom mesto podporuje vznik ďalších. Stačí vyplniť formulár a obrátiť sa na magistrát mesta, kde sa povolenia vystavujú na jeden rok.

Chcete byť skutočne šťastní? Tak si pozrite toto

Svet môže byť pre ľudí stresujúcim miestom s obmedzeným časom chodenia do prírody. Britská televízia BBC myslí na každého, kto by si rád doprial kúsok divokej prírody pokojne aj v kancelárii, pretože verí, že práve dokumenty o prírode robia ľudí šťastnejšími.

Projekt „skutočného šťastia“ prichádza s desaťhodinovou nahrávkou zvukov prírody doplnenou o nádherné zábery rozmanitých prírodných miest.

Zatiaľ tvorcovia zverejnili zábery pralesov, ostrovov, púští a hôr, sľubujú však ešte dve ďalšie videá.

„Človeku je intuitívne známe, že pozorovanie prírody a pobyt v nej prospievajú duchu i telu,“ píše sa v štúdii BBC Earth a kalifornskej univerzity Berkley.

Štúdia ukázala, že dokument Planet Earth prináša zlepšenie pocitov blaha a opisuje povahu „skutočného šťastia“, zloženého z emócií, ktoré prispievajú k pozitívnym vplyvom na jednotlivcov, a ktoré sú spôsobené práve prírodným žánrom.

Šakaly majú v Česku trvalý pobyt

V Českej republike výskyt šakala obecného sledovali ekológovia z Karlovej univerzity posledné dva roky a teraz sa vďaka záberom z fotopasce potvrdilo, že šelma sa definitívne usadila práve u našich susedov.

Pôvodným domovom šakalov je juhovýchodná Európa, predovšetkým oblasť Balkánu. Prispôsobivý druh šelmy však migruje pre vzrastajúce teplo a klimatické zmeny ďalej na sever. V Česku prvýkrát fotopasce zaznamenali šakala v roku 2015, teraz však prvýkrát potvrdili jeho usadenie v oblasti Milovice na severe krajiny.

„To, že sa šakal na lokalite stále objavuje, potvrdzuje naše závery, že nejde iba o migrujúceho jedinca, ale o zviera, ktoré sa u nás natrvalo usadilo,“ povedala pre Českú televíziu Klára Pyšková z Katedry ekológie Karlovej univerzity.

Foto: flickr/Peter Glenday

Podľa ochranárskej spoločnosti ide o prvé rozmnožovanie sa tejto šelmy na území Českej republiky, pretože fotopasca po prvýkrát zobrazuje aj fotky dojčiacej feny. Pár, či rodinná svorka šakalov, obýva územie s rozlohou 2 až 20 štvorcových kilometrov.

Šakaly sa živia prevažne rastlinnou potravou, príležitostne mrcinami, zajacmi či na zemi žijúcimi vtákmi. Pre vysokú zver preto nepredstavujú priame nebezpečenstvo.

Ich prirodzeným predátorom je vlk a medveď, a pravdepodobne človekom spôsobená absencia vlka v lokalite umožnila usadenie šakala.

Dobré správy pre fanúšikov Harryho Pottera

Oprášiť prach zo svojich plášťov či kúzelných prútikov môžu fanúšikovia asi najznámejšieho čarodejníka z Rokfortu. Vyjdú totiž dve nové knihy zo sveta kúziel. Nepôjde však o knihy z pera J. K. Rowlingovej.

Ako informovala agentúra AP, pri príležitosti 20. výročia vydania prvej knihy autorky J. K. Rowlingovej organizuje Britská knižnica v Londýne výstavu na jej počesť s názvom „Dejiny mágie“.

Okrem vzácnych vydaní kníh, rukopisov, kresieb či prvotných ilustrácií ku knihám čakajú fanúšikov a fanúšičky aj novinky z Rowlingovej vydavateľstva Bloomsbury.

Foto: TASR/AP

Už tento október tak vyjdú ďalšie dve knihy z potterovskej série. Prvá z publikácií s názvom „Harry Potter: Dejiny mágie – Kniha o výstave“ predstaví bližšie predmety vyučované na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej. Tomuto dielu sa obzvlášť poteší „šprtka“ Hermiona, driemajúca v nejednom fanúšikovi či fanúšičke.

Druhé dielo nazvané „Harry Potter – Cesta dejinami mágie“ zase ozrejmí alchýmiu, magické jednorožce či starodávne kúzla.

Súčasťou výstavy v londýnskej knižnici bude aj množstvo magických predmetov, ktoré aj v našom svete dokážu zhmotniť predstavy a postavy z kúzelného sveta.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

7 dobrých správ

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie