7 dobrých správ: zákaz kožušinových fariem, prírodou ku šťastiu a komunitná záhrada v rómskej osade
Česko je o ďalší krok ďalej v ochrane zvierat. Psychológ založil farmu a pomáha Rómom pracovať. Vďaka hudbe ruiny ožívajú. V uliciach Viedne pribúdajú zelené oázy. Potterovská mánia bude mať pokračovanie.
Český senát schválil zákaz kožušinových fariem
Českí senátori a senátorky v stredu v neskorých nočných hodinách hlasovali o zákaze kožušinových fariem v krajine. Schválili novelu zákona o ochrane zvierat proti týraniu, vďaka ktorej by mal zákaz kožušinových fariem v Českej republike začať platiť od januára roku 2019.
„Ďakujeme senátorom a senátorkám, že nás priblížili ďalej k zákazu chovu tzv. kožušinových zvierat. Sme radi, že rovnako ako verejnosť, i oni považujú zabíjanie zvierat len pre módne doplnky za neetické a zastarané. Veríme, že je to výsledkom vývoja hodnôt v celej Európe, že sa spoločnosť stáva viac uvedomelou a ohľaduplnou k tým, ktorí sa sami nemôžu brániť,“ znie vyjadrenie Lucie Moravcovej z českej Slobody zvierat.
Zákaz sa týka deviatich fariem, na ktorých sa chová pre vzácny kožuch asi 20-tisíc líšok a noriek. Senát nakoniec v hlasovaní chovateľom nepredĺžil ani likvidáciu a nezvýšil im ani kompenzácie, čo časť senátorov pôvodne požadovala.
Spolok českých obrancov zvierat OBRAZ sa usiluje o legislatívne zmeny v ochrane práv zvierat. Vo svojej kampani vyzývali senátorov a senátorky na podporenie návrhu zákona o úplnom zákaze kožušinových fariem, ktorý v júni schválili drvivou väčšinou poslanci a poslankyne v parlamente.
Podpisovanie petícií, účasť na pochodoch a protestoch proti kožušinám či písanie výziev poslancov a senátorom, všetky tieto akcie podľa Mareka Voršilku, predsedu organizácie OBRAZ, nakoniec pomohli k podpore návrhu zákona v českom senáte.
Od úplného zákazu kožušinových fariem delí Českú republiku ešte podpis prezidenta Miloša Zemana.
Ako sa stal psychológ farmárom, čo pomáha Rómom pracovať
Z Hanušoviec, mestečka pri Prešove, pochádza vyštudovaný psychológ Štefan Straka, ktorý ordináciu vymenil za polia na farme a na rodnej hrude sa po štyroch rokoch cestovania po Európe nakoniec usadil, píšu Aktuality.
Pomáha tu k integrácii Rómov do spoločnosti, ktorí vďaka komunitnej záhrade Svatobor spoznávajú nielen všemožné druhy zeleniny, ale predovšetkým dostávajú šancu, ako tráviť čas zmysluplne.
Komunitnej záhrade ide predovšetkým o podporu medzietnického dialógu, ktorý ak má byť úspešný, potrebuje vzájomnú spoluprácu. Takto vznikla ekozáhrada, ktorá využíva princípy zelenej ekonomiky a stojí na zásadách ohľaduplného využívania obnoviteľných zdrojov energie.
Pre Rómov to neznamená priučiť sa len remeslu, Straka im s kolegami z farmy takto pomáha nielen v oblasti zamestnanosti, ale rovnako sa spolu podieľajú na ochrane a kultivácii životného prostredia.
Keď hudba lieči: projekt Ruiny
Skupina študentov z centra Novohradu organizuje už tretí koncert v schátraných budovách regiónu. Skupina mladých študentov spája hudbu a umenie. Do inak prašných ruín vniesli muziku.
Ako prvý si vybrali schátraný Prónayov kaštieľ v Lučenci a pokračovali v rovnakom meste v Rakottayovej secesnej vile, kde odohrali muzikanti druhý koncert.
Za projektom Ruiny stoja dvaja dramaturgovia, David Petráš a Štefan Szabó, a producentka Alexandra Galambová, ktorí si na ďalšie podujatie vybrali nie honosnú budovu, ale socialistickú koncertnú sálu v budove bývalého internátu v Rimavskej Sobote.
Bývalý školský internát je už niekoľko rokov opustený a chátra a tretí cyklus koncertov sa bude niesť v netradičnejšom duchu, informuje novohradské SME.
„V tomto prípade pôjde o slovenskú a moravskú ľudovú hudbu. Umiestnenie účinkujúcich medzi divákmi bude slúžiť ako symbol, rituál na očistenie hudby od zneužívania minulým režimom. Súčasťou podujatia bude aj diskusia s hosťami z akademickej obce,“ ozrejmila Galambová. Nebudú však výstavy či literatúra, ktoré sú pravidelnou súčasťou projektu.
Viedenčania menia ulice na zelené oázy
Mnoho áut v uliciach pri bytových domoch nahradia vo Viedni tzv. parklety, teda malé zelené oázy priamo v uliciach hlavného mesta. Ľudia môžu parkovacie miesto zmeniť na miesto, kde budú tráviť čas so susedmi či priateľmi v blízkosti svojich domovov, informuje o tom Zahraničná kancelária mesta Viedne.
Myšlienku zmeny parkovacieho miesta na odpočinkovú zónu začal umelecký kolektív Rebar z amerického San Francisca v roku 2005. Namiesto toho, aby si po zaplatení parkovného umelci zaparkovali svoje auto na kúsku betónu, začali okoloidúcich pozývať na spoločné posedenie na uvoľnenom priestore v ulici mesta.
Na túto iniciatívu začali nadväzovať ľudia z ďalších miest sveta a teraz sa k nim pridáva aj rakúska metropola, ktorá vďaka parkletom navýši zeleň v centre a svojim obyvateľom umožní vytvoriť komunitné miesta. Aj keď niektoré parklety môžu pripomínať reštauračné či kaviarenské predzáhradky, všetky sú z princípu nekomerčné a verejne prístupné všetkým bez rozdielu.
Už minulý rok vyrástlo v uliciach Viedne pätnásť parkletov a oživili spoločný priestor v centre mesta, dnes ich už možno nájsť dvojnásobne viac, pričom mesto podporuje vznik ďalších. Stačí vyplniť formulár a obrátiť sa na magistrát mesta, kde sa povolenia vystavujú na jeden rok.
Chcete byť skutočne šťastní? Tak si pozrite toto
Svet môže byť pre ľudí stresujúcim miestom s obmedzeným časom chodenia do prírody. Britská televízia BBC myslí na každého, kto by si rád doprial kúsok divokej prírody pokojne aj v kancelárii, pretože verí, že práve dokumenty o prírode robia ľudí šťastnejšími.
Projekt „skutočného šťastia“ prichádza s desaťhodinovou nahrávkou zvukov prírody doplnenou o nádherné zábery rozmanitých prírodných miest.
Zatiaľ tvorcovia zverejnili zábery pralesov, ostrovov, púští a hôr, sľubujú však ešte dve ďalšie videá.
„Človeku je intuitívne známe, že pozorovanie prírody a pobyt v nej prospievajú duchu i telu,“ píše sa v štúdii BBC Earth a kalifornskej univerzity Berkley.
Štúdia ukázala, že dokument Planet Earth prináša zlepšenie pocitov blaha a opisuje povahu „skutočného šťastia“, zloženého z emócií, ktoré prispievajú k pozitívnym vplyvom na jednotlivcov, a ktoré sú spôsobené práve prírodným žánrom.
Šakaly majú v Česku trvalý pobyt
V Českej republike výskyt šakala obecného sledovali ekológovia z Karlovej univerzity posledné dva roky a teraz sa vďaka záberom z fotopasce potvrdilo, že šelma sa definitívne usadila práve u našich susedov.
Pôvodným domovom šakalov je juhovýchodná Európa, predovšetkým oblasť Balkánu. Prispôsobivý druh šelmy však migruje pre vzrastajúce teplo a klimatické zmeny ďalej na sever. V Česku prvýkrát fotopasce zaznamenali šakala v roku 2015, teraz však prvýkrát potvrdili jeho usadenie v oblasti Milovice na severe krajiny.
„To, že sa šakal na lokalite stále objavuje, potvrdzuje naše závery, že nejde iba o migrujúceho jedinca, ale o zviera, ktoré sa u nás natrvalo usadilo,“ povedala pre Českú televíziu Klára Pyšková z Katedry ekológie Karlovej univerzity.
Podľa ochranárskej spoločnosti ide o prvé rozmnožovanie sa tejto šelmy na území Českej republiky, pretože fotopasca po prvýkrát zobrazuje aj fotky dojčiacej feny. Pár, či rodinná svorka šakalov, obýva územie s rozlohou 2 až 20 štvorcových kilometrov.
Šakaly sa živia prevažne rastlinnou potravou, príležitostne mrcinami, zajacmi či na zemi žijúcimi vtákmi. Pre vysokú zver preto nepredstavujú priame nebezpečenstvo.
Ich prirodzeným predátorom je vlk a medveď, a pravdepodobne človekom spôsobená absencia vlka v lokalite umožnila usadenie šakala.
Dobré správy pre fanúšikov Harryho Pottera
Oprášiť prach zo svojich plášťov či kúzelných prútikov môžu fanúšikovia asi najznámejšieho čarodejníka z Rokfortu. Vyjdú totiž dve nové knihy zo sveta kúziel. Nepôjde však o knihy z pera J. K. Rowlingovej.
Ako informovala agentúra AP, pri príležitosti 20. výročia vydania prvej knihy autorky J. K. Rowlingovej organizuje Britská knižnica v Londýne výstavu na jej počesť s názvom „Dejiny mágie“.
Okrem vzácnych vydaní kníh, rukopisov, kresieb či prvotných ilustrácií ku knihám čakajú fanúšikov a fanúšičky aj novinky z Rowlingovej vydavateľstva Bloomsbury.
Už tento október tak vyjdú ďalšie dve knihy z potterovskej série. Prvá z publikácií s názvom „Harry Potter: Dejiny mágie – Kniha o výstave“ predstaví bližšie predmety vyučované na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej. Tomuto dielu sa obzvlášť poteší „šprtka“ Hermiona, driemajúca v nejednom fanúšikovi či fanúšičke.
Druhé dielo nazvané „Harry Potter – Cesta dejinami mágie“ zase ozrejmí alchýmiu, magické jednorožce či starodávne kúzla.
Súčasťou výstavy v londýnskej knižnici bude aj množstvo magických predmetov, ktoré aj v našom svete dokážu zhmotniť predstavy a postavy z kúzelného sveta.
🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].