Donald Trump premárnil za pol roka príležitosť byť dobrým prezidentom

Autor je americký analytik

Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Pri príležitosti šiestich mesiacov vo funkcii by sa Trumpovo pôsobenie dalo zhodnotiť rôzne. Čo ma najviac zaráža, je stratená príležitosť – cesta, ktorou sa nevydal. Donald Trump má množstvo slabosti, ale počas kampane pomenoval súbor skutočných problémov, ktorým čelí Amerika, a tiež hlbokú frustráciu z existujúceho politického systému. Navyše, chopil sa a vyjadril – i keď akosi nekonzistentne – populizmus, ktorý prekračuje tradičné ľavo-pravé delenie. Ako by vyzerali veci v situácii, ak by prezident vládol spôsobom pragmatického reformátora orientovaného na pracovné miesta, ktorý sa neúnavne zameriava na „zabudnutých“ Američanov a ku ktorým sa často prihovára?

Pomohlo by to zabudnutým

Našej predstavivosti môže pomôcť zaujímavý príklad. Po Trumpovom zvolení sa malá skupina protrumpovských intelektuálov – či už z ľavice, alebo z pravice – dala dokopy s cieľom vydávania časopisu American Affairs, ktorý sľuboval „diskusiu o novej politike, ktorá bude mimo konvenčných dogiem“. Je to najlepšie fórum na vyjadrenie ideológie, ktorá stála za Trumpovým vzostupom, a o názory žurnálu na rôzne veci bol vo verejnosti taký veľký záujem, že jeho editori uviedli druhé vydanie krátkym zhrnutím svojho redakčného postoja.

Čo sa týka obchodu, imigrácie a zahraničnej politiky, vedenie redakcie podporuje mierne zmeny štandardnej americkej politiky a o niektoré z nich sa usiluje aj táto vláda. Ale čo sa týka ústredných otázok domácej ekonomickej politiky, zdá sa, že časopis je pozoruhodné odlišný a úprimne populistický. Zoberme si tému, ktorá je v centre republikánskej ideológie, teda dane. Redakcia tvrdí, že je „dosť skeptická ku konzervatívnej ortodoxii, ktorá reflexívne predpisuje daňové škrty a považuje ich za všeliek na každú chorobu“. Kým reforma podnikovej dane sa dá ospravedlniť, „znižovať dane ľudí s vysokými príjmami je len sotva riešením základných ekonomických výziev v mnohých oblastiach“. Namiesto toho redaktori odporúčajú eliminovať mechanizmy, vďaka ktorým sa bohatí vyhýbajú daniam. Časopis navyše odsudzuje finančnú dereguláciu a volá po vyšších daniach pre špekulatívne investičné fondy a manažérov súkromných podnikov. Časopis tiež podporuje veľké a priame vládne výdaje do infraštruktúry a varuje pred absolútnym spoliehaním sa na súkromný sektor. Čo sa týka zdravotnej starostlivosti, autori sa otvorene vyjadrujú v prospech univerzálneho poistenia a navrhujú dve možnosti: štátne financovanie zdravotnej starostlivosti prostredníctvom daní alebo nejakú verziu švajčiarskeho systému, čo je v zásade Obamacare so skutočnou povinnosťou prihlásiť sa do systému.

Treba povedať, že toto nebola prezidentova agenda. Ale pri čítaní týchto inteligentných myšlienok sa sami seba spýtame: a prečo nie? Všetky z navrhovaných opatrení by predsa „zabudnutým“ ľuďom, ktorých Trump vyzdvihuje, pomohli.

Tradičný, ale nekompetentný

Zatiaľ sme boli svedkami dvoch zásadných prejavov Trumpovho prezidentstva. Prvým je, že hoci prerazil s populizmom, v zásade presadzuje tradičnú republikánsku agendu – teda odstránenie Obamacare, oslabenie regulácie finančného sektora, daňové škrty a dereguláciu priemyslu. Trumpov bezvýrazný infraštruktúrny plán je len o málo viac než súborom daňových úľav pre súkromných investorov. Jediné, v čom sa rozchádza s republikánskou tradíciou, je zahraničná politika, kde prezident presadzuje skutočne bizarnú a nestálu agendu, inšpirovanú, zdá sa, jeho vlastnými vášňami a hnevom – to sa týka zákazu vstupu občanov niektorých moslimských krajín, žiadostí, aby spojenci platili viac, i podpory autokratov, ktorí lichotia jemu a jeho rodine.

Druhým definujúcim znakom jeho vlády je nekompetentnosť. Ako poukázali už mnohí, keby sa Trump rozhodol začať svoje úradovanie veľkým infraštruktúrnym zákonom, dostal by demokratov do hroznej situácie. Museli by ho podporovať, hoci by to rozzúrilo stranícku základňu. No namiesto toho si Trump vybral zdravotnú starostlivosť, komplikovanú a náročnú tému, pri ktorej je isté, že zjednotí svojich protivníkov a rozdelí republikánov. Preto je pochopiteľné, že dokázal tak málo. Obamov systém zdravotnej starostlivosti stále funguje, na múr s Mexikom stále neboli vyčlenené peniaze, Severoamerická dohoda o voľnom obchode je stále živá, nedočkali sme sa zákona o daňovej reforme a rovnako ani dohody o zvýšení rozpočtového stropu. Dokonca aj v oblasti deregulácie, kde má prezident veľké právomoci, toho dosiahol len veľmi málo. Mnohé z Trumpových rozhodnutí boli len „preskúmaním“ rôznych opatrení. Jeden aktivista v oblasti životného prostredia mi povedal, že veľmi oceňuje Trumpov tím, pretože po slovách, ktoré zaznievajú z Trumpovej vlády, len málokedy nasledujú úspešné činy.

Len chcel byť prezident

Donald Trump mohol rýchlo začať meniť americkú politiku. Počúval hlasy, ktoré ostatní nepočuli, rozumel tomu, čo títo ľudia chcú počuť, a veľa z toho aj artikuloval. Ale keď prišiel čas, aby to splnil, ukázalo sa, že nemá žiadne seriózne myšlienky, opatrenia, a dokonca ani túžbu ich hľadať. On len chcel byť prezident, chcel sa stretávať so svetovými lídrami, lietať v Air Force One a dávať na Deň vďakyvzdania milosť moriakovi, kým skutočnú verejnú politiku chcel delegovať na predsedu snemovne reprezentantov Paula Ryana, na viceprezidenta Mika Pencea či na kohokoľvek iného. Zatiaľ sa ukazuje, že Donald Trump je oveľa menej revolučným prezidentom, ako sa očakávalo. Je to vlastne človek so štandardnými republikánskymi témami a má rád veľké firmy, no je pritom nekompetentný a oblieka sa do populistických šiat.