piatok

Žitňanská poskytla verejnosti odsunutím Istanbulského dohovoru čas na autentický dialóg

Bez ochoty poctivo čeliť výzvam sa v očiach verejnosti cirkevné kresťanstvo dostalo aj pri Istanbulskom dohovore do polohy tichej podpory politiky deštrukcie civilizačných úspechov európskeho priestoru.

Ilustrácia – Vizár

Rozhodnutie odložiť ratifikáciu Istanbulského dohovoru bolo interpretované ako príležitosť na hľadanie vzájomného porozumenia medzi významnými aktérmi dialógu. Občianske združenia vystupujúce za rovnoprávnosť žien a ich dôstojnosť boli z tohto kroku ministerky Žitňanskej sklamané. Kresťanské spolky sa tešili z odkladu ratifikácie v medzičase ako z výhry.

To, či ide o významný alebo bezvýznamný krok, je však možné posúdiť len z hľadiska toho, aká významná je časť spoločnosti, ktorá sa dialógu naozaj efektívne následne zúčastní. Ak sa pozrieme na doterajších protagonistov zástancov urýchlenej ratifikácie dohovoru a na jeho odporcov, zistíme, že proti sebe stoja dve skupiny, ktoré predstavujú dve krajné a momentálne nezmieriteľné pozície názorového spektra.

Archetypálne porozumenie

Hlavnou výhradou odporcov Istanbulského dohovoru sú vážne pochybnosti o filozofii tohto dokumentu. To, že dohovor vychádza zo všeobecne platných zásad rovnosti, dôstojnosti a ľudských práv, sa dostáva do zásadného protirečenia s úzko konfesionálnymi interpretáciami. Tieto protirečenia sú v dohovore aj artikulované.

Významným krokom k pokračovaniu dialógu názorovo vyhranených skupín by bolo otvorené chápanie toho, o čom sa v dokumente hovorí. Je to však pri konfesionálne limitovanom pohľade na úlohu ženy tak, ako ju chápe napríklad väčšinové slovenské kresťanstvo, možné? Je také prekvapivé, že ak sa žena v katolicizme musí uspokojiť so svojou vznešenou úlohou panny, trpiteľky a matky, tak sa katolícke organizácie nevedia preniesť ponad tento stereotyp a nevedia prijať niečo, čo by mohlo narušiť tento model cirkevnej intepretácie? Je to také prekvapivé, ak vieme, že v rímskom katolicizme žena nesmie byť v prístupe k cirkevnej službe rovnocenná mužovi a že chápanie sexuality je významne formované pocitom viny a hriechu rajskej Evy?

Toto porozumenie je takpovediac archetypálne a bez zásadnej redefinície sa prekonáva len ťažko.

Kde sa rodí nepochopenie

Prvým predpokladom pre začiatok dialógu je vzájomné pochopenie. K tomuto pochopeniu však nielenže nedochádza, ale začína sa vzďaľovať na pozadí snahy politizovať Istanbulský dohovor ako taký. Aký je však širší kontext tohto ideologického zápasu, môžeme pochopiť, ak identifikujeme jednotlivé míľniky tejto debaty alebo aspoň keď sa pozastavíme pri tom, čo vnímame bezprostredne.

Po kontroverznom referende, ústavnej definícii manželstva a rodiny, ako aj po debatách ohľadom Národnej stratégie ľudských práv je Istanbulský dohovor ďalším kontrolným bodom toho, kde sa slovenská spoločnosť civilizačne nachádza. Otázka dôstojnosti, rovnosti a ľudských práv z hľadiska rodovej rovnosti a postavenia žien v spoločnosti je v ňom zadefinovaná veľmi otvorene ako téma, ktorá nemôže podliehať národným či náboženským špecifikám. Toto v očiach katolíckych odporcov Dohovoru priamo ohrozuje momentálne výnimky z antidiskriminačného zákona či výhradu vo svedomí ako výdobytkov vatikánskych zmlúv.

Od Dohovoru môžu jednotlivé krajiny síce kedykoľvek odstúpiť, no dokument z roku 2011 nepripúšťa príliš veľa alternatív. Demokratické spoločenstvo európskych krajín sa zhodlo na tom, že diskriminácia žien a lipnutie na tzv. národných či konfesionálnych špecifikách, v duchu ktorých sa pripustia nejaké kompromisy, nie sú cestou, ktorá by mala európsku demokratickú civilizáciu viesť k svetu a spoločnosti zajtrajška. Niekde tu sa rodí nezmieriteľné nedorozumenie a hlboké vzájomné nepochopenie.

Je to jasná polarizácia

V deklaráciách sa k dedičstvu solúnskych bratov hlásia mocným hlasom premiér aj cirkevná hierarchia. Politické aj cirkevné deklarácie ostali v rovine snáh privlastniť si to, čo v konečnom dôsledku prináša politické body. V zápase o emocionálny svet svojho poslucháča sa preto jednoznačne musí vynoriť v mysli adresáta aj dimenzia identifikácie s tým, čo počuje a vidí. My a oni je polarizácia, ktorá je každému zrozumiteľná a jasná. My sme tu s vami a tí, ktorí tu nie sú, s vami nie sú. Znamená to, že sú proti nám.

Ako to súvisí s Istanbulským dohovorom?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 102151 z vás dostáva správy e-mailom