Príliš veľa Američanov žije v mentálnej hmle. Pomôcť musí vláda

Keď sa povie ekonomika, väčšinou myslíme na to, ako vytvoriť lepšie spôsoby organizácie ľudskej činnosti. To je hlavný cieľ debát o minimálnej mzde, všeobecnej zdravotnej starostlivosti, deregulácii, daniach a iných bežných ekonomických opatreniach. Ale stojí za to pripomenúť aj to, že rovnako záleží aj na podmienkach, v ktorých ľudia žijú. Ani tie najlepšie opatrenia na svete totiž negarantujú prosperitu, ak je veľa občanov daného štátu chorých, negramotných alebo neschopných.

Nový svet premýšľania

V dvadsiatom storočí sa v každej rozvinutej krajine stali štandardom všeobecné verejné vzdelanie i verejné zdravotníctvo. To zvýšilo schopnosti pracovnej sily – ekonómovia to nazývajú ľudským kapitálom – nesmiernym spôsobom. Robotníci v továrňach si mohli prečítať inštrukcie, pracovníci v úradoch vedeli spočítať náklady a zisky, celá spoločnosť ťažila z toho, že sa zbavila chorôb ako osýpky, čierny kašeľ a tuberkulóza. Pre rozvinuté národy a kvalitu ľudského života to bolo veľké víťazstvo.

Lenže v 21. storočí závisia ekonomiky bohatých štátov stále viac a viac od oblastí, ktoré si vyžadujú väčšie vedomosti, napríklad od technológií, financií a iných služieb. Dokonca aj mimo týchto oblastí musí takmer každý pracovník vedieť, ako používať softvér zvyšujúci efektivitu, prichádza do styku s internetovými stránkami a plní iné komplexné úlohy. V tomto novom svete sa od ľudí vyžaduje, aby celý čas premýšľali.

Drogy a olovo

To znamená, že aj americkí politici a úradníci sa musia obzerať po lepších možnostiach, ako zlepšiť mentálne schopnosti pracovnej sily. Nanešťastie, do americkej schopnosti jasne premýšľať vstupuje množstvo vecí

Najväčšou hrozbou pre čistú hlavu predstavujú drogy. Dvojitá epidémia závislosti od analgetík na báze opioidov a užívania heroínu ničia ľudské životy a poškodzujú produktivitu. Existuje silná korelácia medzi užívaním opiátov a nezamestnanosťou a nedá veľkú prácu dospieť k záveru, že to prvé pomáha vytvárať druhé. Nedávna správa spoločnosti Goldman Sachs došla k záveru, že užívanie drog vedie k veľkej strate produktivity v celej ekonomike. Dokonca aj keď užívatelia opioidov a opiátov zostávajú v pracovnom pomere, je pravdepodobné, že sú menej produktívni ako ich kolegovia.

Druhým veľmi diskutovaným problémom je znečistenie životného prostredia olovom. Už veľa výskumov došlo k záveru, že dokonca aj vystavenie malému množstvu olova v detstve môže viesť tak k horším študijným výsledkom v neskoršom živote, ako aj k väčšej pravdepodobnosti páchať zločin. Navyše, čerstvé dôkazy naznačujú, že americké deti sú olovu vystavené oveľa viac, ako si väčšina ľudí uvedomuje. Nátery obsahujúce olovo znečisťujú pôdu, olovené rúry kontaminujú pitnú vodu a stopy olova obsahuje aj množstvo tovarov kozmetikou počnúc, elektronikou končiac. USA dovoľujú, aby sa jej ľudia otravovali ťažkými kovmi, čo znižuje ich inteligenciu i sebakontrolu.

Chudoba a násilie

Ale drogy a olovo nie sú jedinými silami, ktoré zabraňujú Američanom, aby premýšľali s jasnou hlavou. Ďalšou je chudoba. Každý vie, že Spojené štáty sú veľmi nerovnou krajinou, ale len málokto premýšľa o tom, aké škody to zanecháva v amerických hlavách. Stále viac výskumov ukazuje, že chudobní ľudia majú inú štruktúru mozgu ako iní. Samozrejme, chudobu môžu spôsobovať a aj ju spôsobujú mentálne problémy. Lenže aj chudoba vystavuje ľudí mnohým silám, ktoré sú známe tým, že spôsobujú posttraumatickú stresovú poruchu – napríklad násiliu a nestabilným rodinným situáciám –, nehovoriac o podvýžive spôsobujúcej poškodenie mozgu. Dúfajme, že nové štúdie vyjasnia, nakoľko chudoba poškodzuje mozog, hoci mechanizmus je dostatočne známy už dnes.

Násilie vo všeobecnosti zanecháva na mysliach amerických detí dlhodobé následky. Spojené štáty ako celok majú vzhľadom na to, o akú bohatú krajinu ide, vysoký počet vrážd. Miera 4,2 vraždy na 100-tisíc obyvateľov je asi trikrát vyššia ako vo Francúzsku či v Spojenom kráľovstve. Lenže v niektorých amerických mestách – v St. Louis, Baltimore, New Orleans či v Detroite – je táto miera ešte desaťkrát vyššia ako národný priemer. Z dôvodu, že vyrastajú v takýchto mestách, zrejme trpia nejakou formou posttraumatickej stresovej poruchy milióny amerických detí.

Vláda musí pomôcť

Keď spočítame všetky tieto faktory, spolu predstavujú vážnu hrozbu nielen pre kvalitu amerického života, ale aj pre produktivitu americkej pracovnej sily. Politici, ekonómovia a iní intelektuáli by mali začať viac myslieť na to, ako odraziť tento viacnásobný útok na čisté hlavy. Predpisovanie opioidov by sa malo obmedziť a lepšie monitorovať. Aby sme zatlačili prízrak heroínu, mali by sme skopírovať politiky krajín ako Holandsko. Zníženie množstva olova by mohlo vyčistiť americkú pôdu, vodu a rôzne tovary od nebezpečných kovov. Aby sme znížili stres a depriváciu spôsobené chudobou, mali by sme zaviesť robustnejšiu sociálnu sieť. Na to, aby sa znížila zločinnosť a aby sa vytvorila dôvera medzi políciou a komunitami, treba zaviesť stratégie susedských hliadok. Okrem opatrení krízového manažmentu by mali školy experimentovať s mediáciou a inými programami, aby boli deti pokojnejšie a mali čistejšie hlavy. Na národnej úrovni by sa mala tiež výrazne zlepšiť starostlivosť o duševné zdravie.

Spolu by tieto snahy mohli mať dramatický a pozitívny vplyv na americkú myseľ. V dvadsiatom storočí nás vláda zachránila pred chorobami a negramotnosťou. V tomto storočí nám musí pomôcť vyčistiť si hlavy.

© Bloomberg