Denník N

Ako mať za tie isté peniaze viac rokov života a peknú prírodu

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Emisie aj znečistenie vôd postupne klesá, v dosahovaní klimatických cieľov máme veľmi dobré výsledky a chránime viac ľudí pred povodňami ako kedysi. Existujú však oblasti, ktoré potrebujú výrazné zlepšenie.

Štefan Kišš je riaditeľ útvaru Hodnota za peniaze,
Martin Haluš je riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky

Na západe vnímané často ako jedno z najdôležitejších, na Slovensku stále nedocenené. Ministerstvo životného prostredia zodpovedá za oblasť so zásadným vplyvom na zdravie a kvalitu života. Na veľkosť ekonomiky ročne prerozdeľuje približne toľko ako iné krajiny. Dve tretiny z približne 500 miliónov eur ročne pochádzajú zo zdrojov Európskej únie.

Najviac míňame na investície do vodovodov, čistiarní odpadových vôd či budovania protipovodňových opatrení. Podľa nedávneho prieskumu však viac ako polovica Slovákov považuje prostriedky vynaložené na ochranu životného prostredia za vyhodené peniaze.

V revízií výdavkov sme analyticky skúmali, čo je na tom pravdy. V niektorých ukazovateľoch sme na tom celkom dobre – emisie aj znečistenie vôd postupne klesá, zvyšujeme počet obyvateľov pripojených na čistiarne a vodovody, v dosahovaní klimatických cieľov máme veľmi dobré výsledky a chránime vyšší počet ľudí pred povodňami ako kedysi. Existujú však oblasti, ktoré potrebujú výrazné zlepšenie. Pozrime sa na tri príklady.

Znečistené ovzdušie skracuje životy

Jedna z najväčších slabín slovenského životného prostredia je znečistené ovzdušie. Pripomenula nám to smogová situácia zo začiatku tohto roka, keď zamorenie dosahovalo rekordné hodnoty. Podľa Európskej environmentálnej agentúry každý rok približne 5620 ľudí na Slovensku umiera predčasne z dôvodu zvýšených koncentrácií prachových častíc. Malé čiastočky prachu sa usadzujú hlboko do pľúc a môžu viesť až k infarktu alebo mozgovej mŕtvici.

Lokálne by pomohol napríklad postupný útlm výroby elektriny z málo kvalitného hnedého uhlia, ktoré nás ročne stojí 600 miliónov eur na stratených rokoch života, zdravotných benefitoch a vyšších cenách elektriny.

Väčšinu znečistenia prachovými časticami však produkujú domácnosti, ktoré kúria lacným drevom a odpadom. Dotácie na nákup novších a čistejších kotlov by sa na zdravotných benefitoch vrátili niekoľkonásobne už v prvom roku. Kotly na biomasu môžu síce znižovať emisie skleníkových plynov, no z pohľadu kvality ovzdušia je ich podpora otázna, keďže produkujú podobné množstvo prachových častíc ako kotly na drevo či uhlie.

Tretina obyvateľstva nie je pripojená na kanalizáciu

Aj váš sused má deravú žumpu? Alebo vás z času na čas ovanie nepríjemný zápach, keď ju vypúšťa na pole? S cieľom ochrániť kvalitu vôd a pôd a zamedziť podobnému konaniu investoval štát od roku 2010 1,2 miliardy eur do kanalizácií, čistiarní odpadových vôd a vodovodov. To je viac ako ročné výdavky na lieky alebo štvornásobok ceny Univerzitnej nemocnice v Bratislave.

Z veľkej časti však táto investícia ostáva nevyužitá. Na Slovensku je približne 240-tisíc obyvateľov, ktorým bola vybudovaná kanalizácia, ale aj napriek zákonnej povinnosti sa nepripojili. Na finálnu prípojku je totiž potrebná finančná spoluúčasť občana. Tu systém zlyháva. Pri chýbajúcej kontrole je preto pre obyvateľov často jednoduchšie tento problém vyriešiť dierou v žumpe. Potrebujeme zlepšiť evidenciu a vedieť, kto má vlastnú čističku, kto žumpu a ako často ju vyváža. Potom môže prísť aj represia.

Nevyužitý odpad

Na Slovensku odpad radi zakopávame do zeme. Až 69 percent komunálneho odpadu končí na skládkach. Už na prvé počutie to neznie ako dobrá správa. Skládky takzvaným skládkovým plynom ohrozujú ľudí v okolí a po estetickej stránke ich dokáže oceniť snáď len fanúšik najbizarnejších umeleckých smerov. Okrem toho hrozia priesaky do pôd a unikajúci metán a oxid uhličitý negatívne prispievajú ku klimatickej zmene. Cieľom by preto malo byť motivovať občanov viac triediť a následne recyklovať.

To by sa dalo dosiahnuť napríklad vytvorením systému, v ktorom budeme odmeňovať ľudí za vyššiu mieru triedenia nižším poplatkom za odpad. V krajinách, ktoré viac recyklujú, sú poplatky za skládkovanie podstatne vyššie. Kým na Slovensku sa k cene skládkovania pripočítava poplatok približne sedem eur za tonu, v Rakúsku je to 87 eur a vo Švédsku 55 eur. Ešte aj Česká republika je s 20 eurami za tonu niekoľko rokov pred nami.

Na to, aby odpad neskončil v „najlacnejšej diere“, preto potrebujeme razantne zvýšiť poplatky za skládkovanie a odkloniť tak využiteľný odpad na opätovné spracovanie. Bude to však znamenať aj problém, s ktorým sa budeme musieť cielene riešiť – silnejšiu motiváciu na zakladanie čiernych skládok.

Podľa OECD je naša legislatíva v oblasti životného prostredia podobne prísna ako inde v Európe. Prečo teda dosahujeme vo viacerých oblastiach podpriemerné výsledky? Jedna vec sú legislatívne pravidlá, druhá ich vynucovanie. Na to treba kvalitné inštitúcie a účinnú kontrolu. Bez nej ostávajú zákony len na papieri. Zakladanie nelegálnych skládok, vypúšťanie odpadových vôd, nelegálny výrub či spaľovanie odpadov v domácnostiach sú málokedy trestané prehrešky. V krajine, kde ľuďom záleží na čistom vzduchu a vode, sú aj kontrolné inštitúcie silnejšie.

Teraz najčítanejšie