Denník N

Pri tvorbe posledného albumu nenávidel svet a smrť kamaráta Chrisa Cornella ho veľmi zobrala

Bennington na pohrebe Chrisa Cornella v máji. Foto – TASR/AP
Bennington na pohrebe Chrisa Cornella v máji. Foto – TASR/AP

Spevák americkej skupiny Linkin Park Chester Bennington sa obesil, mal iba 41 rokov.

Stalo sa to na nedožité narodeniny jeho kamaráta Chrisa Cornella zo skupiny Soundgarden, ktorý si rovnakým spôsobom vzal život pred dvomi mesiacmi. Chester Bennington bol krstným otcom Cornellovho syna a teraz je tiež mŕtvy. Svet prišiel v krátkom čase o druhý výrazný hlas, Bennington mal iba 41 rokov.

„Sme šokovaní a zlomení,“ reagoval Benningtonov spoluhráč z Linkin Park Mike Shinoda, ktorý nedávno priznal, že Cornellova smrť Benningtona v máji tohto roka veľmi vzala. Na pohrebe mu zaspieval Halellujah od Leonarda Cohena.

V deň Cornellovej smrti Linkin Park vystupovali v šou Jimmyho Kimmela, kde mu venovali titulnú skladbu zo svojho posledného albumu One More Light. „Počas zvukovej skúšky to Chester nezvládol ani do polovice skladby,“ opisoval Shinoda pre Radio.com. „Keď sme už hrali naostro, ku koncu už tiež prestal a vynechal posledné verše.“

https://www.youtube.com/watch?v=CgwL14IDDJY

Na diskusii s fanúšikmi v apríli tohto roku spevák priznal, že pri tvorbe ich poslednej nahrávky „nenávidel svet“. „Väčšinu utrpenia som si spôsoboval sám,“ hovoril podľa Telegraphu. „Všetky tie myšlienky mi uviazli v hlave, bolo to nezdravé. Pamätám si, ako som myslel na to, že chcem, aby ma všetci nechali na pokoji.“

Album One More Light od Linkin Park vyšiel 19. mája a zožal zmiešané reakcie od fanúšikov a rovnako od kritikov. Skupina sa na ňom rozhodla opustiť gitarový zvuk, ktorým sa preslávila, a priklonila sa k popu. V rozhovore pre Musicweek Bennington odkázal všetkým, ktorí skupinu obvinili z toho, že sa zapredali, aby sa „dobodali do tváre“ a aby už vyrástli z toho, ako skupina znela v minulosti. V rozhovore pre Kerrang sa zase Bennington neprajníkom vyhrážal, že im dá päsťou do úst. Kritici albumu nevyčítali príklon ku komerčnému zvuku, ale to, že forma prevážila obsah a že z nich cítiť snahu znieť napríklad ako Twenty One Pilots.

„Práve teraz nemám rád moju myseľ/kopia sa mi tam problémy, ktoré vôbec nie sú nutné/želám si, aby som vedel veci spomaliť/chcem s tým prestať, ale v panike sa cítim príjemne,“ spieva Bennington v singli Heavy.

Na jeho smrť reagovalo mnoho jeho hudobných kolegov. „Akú správu toto vyšle do sveta deťom a fanúšikom? Tieto samovraždy ma už unavujú! Sám som bojoval s depresiami a psychickou chorobou a snažím sa byť empatický, ale je to naozaj ťažké. Takto nechať napospas svoje deti, fanúšikov a život je zbabelý únik,“ rozpísal sa na svojom Facebooku gitarista skupiny Korn Brian „Head“ Welch, ktorý si tiež podľa vlastných slov v jeden večer skoro siahol na život.

Bennington po sebe zanechal manželku a šesť detí z viacerých vzťahov.

Roky driny sa vyplatili

Chester Charles Bennington sa narodil v meste Phoenix v roku 1976, jeho matka pracovala ako zdravotná sestra, otec vyšetroval sexuálne zneužívania mladistvých. Rodičia sa v jeho jedenástich rokoch rozviedli a bol zverený do starostlivosti otcovi. V škole bol za čudáka a nevyhol sa šikane, pričom bol štyri roky aj sexuálne zneužívaný.

Útechu hľadal v umení, ale aj v drogách. Ako spevák začínal v post-grungeovej kapele Grey Daze, neskôr sa rozhodol uchádzať o miesto v Linkin Park (vtedy fungovali pod názvom Xero) a presťahoval sa do Los Angeles. V kapele zafungovala chémia, zmluva s vydavateľstvom však bola aj po rokoch v nedohľadne. Pomohli konexie Jeffa Bluea, u ktorého stážoval gitarista Brad Delson. Bluea kapela zaujala hneď svojím prvým koncertom. Členovia pozvali všetkých svojich kamarátov na sobotňajšiu párty s tým, že sa na ňu dostanú len so vstupenkou na koncert, ktorý jej predchádzal. „Prišiel teda do úplne naprataného klubu a povedal si, že táto kapela má oddaných fanúšikov,“ spomína v nedávnom rozhovore s youtuberom Boyinaband raper a gitarista Mike Shinoda. „V skutočnosti to boli všetko len naši kamaráti,“ dodal so smiechom.

Blue potom zobral kapelu na 42 predvádzacích vystúpení pre ľudí z hudobného biznisu, dohodil im Benningtona a pomáhal im nájsť si vlastnú hudobnú tvár. Kapelu nakoniec pretlačil do Warner Bros., kde v roku 1999 nastúpil ako viceprezident.

Hlas generácie

Linkin Park potom prišli v roku 2000 s albumom Hybrid Theory, ktorý sa stal komerčne najúspešnejším hudobným debutom 21. storočia – predalo sa z neho na celom svete viac ako 30 miliónov kusov. Skupina vtedy skladbami ako One Step Closer, Crawling alebo In The End reprezentovala takzvaný nu-metal, kombináciu tvrdých gitár, rapu, kriku a dídžejského scratchovania. Tento žáner už pred nimi spopularizovali Korn alebo Limp Bizkit, ktorí v čase vydania Hybrid Theory predávali milióny albumov a vypredávali koncerty, ale práve Linkin Park dokázali osloviť aj ľudí, ktorí inak podobnú hudbu nepočúvali.

Čím to bolo? Linkin Park nikdy neboli mačovia ako Limp Bizkit, a aj keď Benningtonove verše boli ozvenou jeho temnej minulosti, neboli až také nihilistické ako tie od Korn. Zároveň kapelu tvorili silné osobnosti, ktoré (v neposlednom rade) dobre vyzerali.

Kapela zažila skutočne raketový vzostup. Bennington sa teda zo sklopených zadných sedadiel svojej Toyoty presunul do luxusného domu, pred ktorým stanovali fanúšikovia a jedna žena dokonca spôsobila dopravnú nehodu, keď ho na vlastné oči uvidela na ulici. Postupne sa mu rozpadlo jeho prvé manželstvo z obdobia, „keď som bol taký chudobný, že som jej nemohol kúpiť ani len snubný prsteň“, a únikom boli pre neho opäť drogy.

Tlak a stres

Na stresujúcich turné sa podľa Shinodu „buď pilo, alebo fetovalo“ a v štúdiu bola skupina pod veľkým tlakom, aby nadviazali na úspech debutu. Album Meteora vyšiel v roku 2003 a skupina na ňom prišla s hitmi Somewhere I Belong alebo Numb.

Nu-metalovú kapitolu skupiny uzatvorilo EP s raperom Jay-Z Collision Course, na ktorom zaujímavým spôsobom pozliepali svoje a jeho skladby. Nasledovalo obdobie hľadania. „Chceli sme vytvoriť niečo, čím by sme si udržali našu integritu, ale čo by zároveň posunulo naše hranice,“ píše kapela v booklete albumu Minutes to Midnight z roku 2007. Rozhodli sa spolupracovať so známym producentským guru Rickom Rubinom (Beastie Boys, Slayer, Red Hot Chili Peppers), ktorý ich podľa vlastných slov tlačil do toho, „že žiadne hranice neexistujú“.

Minutes to Midnight je teda exkurziou do sveta alternatívneho rocku, no reakcie fanúšikov a aj kritiky boli zmiešané. Skupina s Rubinom spolupracovala aj na ďalšom albume, A Thousand Suns, ktorý je ešte väčším odklonom od tvrdého gitarového zvuku. Kapela stvorila koncepčnú nahrávku o strachu z nukleárnej vojny, hudobne prevláda elektronika a komorná atmosféra.

https://www.youtube.com/watch?v=TKmPRpEXmxU

Neskôr sa opäť viac vrátili ku gitarám na albumoch Living Things (2012) a najmä Hunting Party (2014). Bennington si v roku 2013 splnil detský sen a stal sa frontmanom vplyvnej grungeovej skupiny Stone Temple Pilots, kde nahradil pôvodného speváka Scotta Weilanda, ktorého celú kariéru poznačili problémy s drogami, ktorým v roku 2015 aj podľahol. Tesne pred Weilandovou smrťou a po jednom EP skupinu Bennington opustil, aby sa mohol viac venovať Linkin Park a rodine.

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto - Paddy O’Sullivan/Unsplash