Denník N

Aké je byť antifašistom v Spišskej Belej, kde kotlebovci získali 16 percent

Spišská Belá je mestečkom v Kežmarskom okrese, kde sústreďujú kotlebovské hliadky, a kde ĽSNS získala napriemernú podporu. Sedemnásťročný Ján Vojtaššák sa s tým nechce zmieriť. Foto N – Vladimír Šimíček
Spišská Belá je mestečkom v Kežmarskom okrese, kde sústreďujú kotlebovské hliadky, a kde ĽSNS získala napriemernú podporu. Sedemnásťročný Ján Vojtaššák sa s tým nechce zmieriť. Foto N – Vladimír Šimíček

Bývalý člen kotlebových hliadok sa vyhrážal študentovi, ktorý sa vysmieval extrémistom pri zdieľaní blogu bojovníka proti fašistom Jána Benčíka. ĽSNS sa od člena hliadok dištancovala.

Sedemnásťročný Ján Vojtaššák pred dvoma týždňami napísal na Facebook status, na ktorý asi nikdy nezabudne. Bolo to v deň, keď bloger Ján Benčík zverejnil článok o členovi kotlebovských vlakových hliadok zo Spišskej Belej.

Muž pod prezývkou Pep Ko si na Facebook dával fotky, na ktorých jazdí s terénnym autom po národnom parku alebo vychvaľuje šňupanie kokaínu. Vojtaššák blog na Facebooku okomentoval bez servítky: „Po Mazurekovi ďalší imbecil v Belej.“

Či bol takýto komentár primeraný, hodnotiť nechce. „Je pravda, že mi niektorí radili, aby som bojoval radšej argumentmi, než osočovaním,“ hovorí dnes. Isté je, že keby vedel, čo bude nasledovať, takýto status by si odpustil.

O niekoľko hodín neskôr mu „Pep Ko“, vlastným menom Peter Slodičák, poslal cez Facebook stručnú správu: „Vidíme sa.“ Vojtaššák status zmazal a dúfal, že tým sa to skončilo.

Neskončilo, Slodičák si zistil jeho číslo a v nasledujúci deň mu zavolal. Vojtaššák hovorí, že v telefóne už bol konkrétnejší. „Pýtal sa ma, kde sa momentálne nachádzam, a povedal mi, že keď ma stretne, tak mi odreže hlavu.“

Jedna zo Slodičákových fotiek na jeho facebookovom profile, ktorý neskôr zmazal.

Proti plánu

Ako vážne to Slodičák myslel, vie len on. Denník N sa mu pokúšal volať, ale telefón nezdvihol. Keď sme ho požiadali o vyjadrenie cez SMS, najprv prišla správa plná nadávok, potom ponuka na osobné stretnutie a následne správa, v ktorej píše, že sa ho dotklo, keď ho Vojtaššák nazval imbecilom. Vyhrážanie sa, že mu odreže hlavu, poprel.

Keď sme sa ho spýtali, čo chce uviesť ako svoje vyjadrenie do článku, odpísal: „Môžete pozdraviť všetkých, čo mali v tom palce, že ich pomaly postupne navštívim všetkých.“

ĽSNS sa od neho oficiálne dištancuje. „Pán Slodičák sa zhruba pred rokom zúčastnil ako dobrovoľník len na jednej vlakovej hliadke. Keď sme zistili, o koho ide, bol z hliadok okamžite vylúčený a odvtedy s ním nie sme v nijakom kontakte,“ napísal poslanec a hovorca strany Milan Uhrík.

Takýto postoj Kotlebovej strany je pochopiteľný. Ďalšie spájanie s násilníkmi by zhoršilo pozíciu strany pred voličmi a aj pred generálnou prokuratúrou, ktorá nedávno navrhla jej zákaz.

Slodičák písal okrem Vojtaššáka aj blogerovi Samovi Marcovi, ktorý tiež sledoval Benčíkov blog. Poslal mu video, ktoré má navodzovať dojem, že už si poňho ide autom. „Vidíme sa, sk*rvy syn. Dám ti radu, aby si sa nabudúce vyhol problémom, nepíš tam meno,“ napísal Marcovi.

Marec je však oproti Vojtaššákovi v komfortnejšej pozícii. Žije v Bratislave, kde sa človek ľahko „stratí v dave“. Stredoškolák Vojtaššák je z mestečka so 6500 obyvateľmi, v Spišskej Belej nie je problém zistiť si, kde kto býva. Pri cestovaní do školy bežne stretáva vo vlaku skupinky kotlebovcov v zelených tričkách a rád ich aj provokuje tričkom s nápisom: „Zastavme fašizmus, dokiaľ je čas.“

Vojtaššák síce meria dva metre, po Slodičákových slovách však cítil obavy. „Máme s ním spoločných známych, niektorí mi po mojom statuse začali vulgárne nadávať. Nevedel som, čo môže nasledovať,“ premieta si v hlave udalosti z posledných dvoch týždňov.

Všetko preto ohlásil polícii. Policajti to v prvom momente vyhodnotili ako „oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu“. „Jedna policajtka sa ma nechápavo pýtala, prečo sa vôbec do takýchto vecí starám,“ hovorí.

Následne sa už polícia do veci vložila poriadne. Vojtaššáka si znovu predvolali vyšetrovatelia a začali zvažovať, že celú vec budú skúmať ako trestný čin. „Mal som z toho dobrý pocit, že to chcú riešiť. Celkovo tú skúsenosť s políciou hodnotím ako pozitívnu,“ hovorí.

Vadí mi, že Kotleba šíri nenávisť, hovorí Vojtaššák. Foto N – Vladimír Šimíček

Boží trest za odsun Nemcov

Spišská Belá, kde Vojtaššák od narodenia žije, má pre kotlebovcov mimoriadny význam. A nie je to len tým, že odtiaľ  pochádza aj jeden z najznámejších a najagresívnejších poslancov ĽSNS Milan Mazurek.

V meste neďaleko Kežmarku sú veľkou témou Rómovia, respektíve Cigáni, ako im bez urážlivého či pejoratívneho tónu hovoria miestni. Niektorí bývajú v meste, väčšina žije v priľahlých osadách s nedobrou povesťou. „Tých nazývam špinaví Cigáni,“ vysvetľuje miestne pomery staršia dáma, ktorá prevádzkuje kaviareň pri námestí. Tu sa už o neutrálnom tóne nedá hovoriť.

„Cigáni z mesta sa správajú ako ktokoľvek iný, keď však prídu špinaví z osád, tak na nich musím byť tvrdá, pretože sa nevedia správať,“ dodáva.

Medzi miestnymi sa občas hovorí, že Rómovia sú „Boží trest za Nemcov“. Spišská Belá, inak aj Zipser Bela, bola niekoľko storočí mestom, kde žili potomkovia nemeckých kolonistov. Bývali v meštianskych domoch, vybudovali tu kúpele, liehovary, tri pivovary a známu tabačku. Po druhej svetovej vojne ich odsunuli spolu s ostatnými karpatskými a sudetskými Nemcami.

„Mesto odvtedy začalo strácať výnimočnosť a svojho prirodzeného ducha,“ hovorí Lukáš Hotáry, podnikateľ v oblasti elektroinštalácií a miestny poslanec za KDH.

Spišská Belá, inak aj Zipser Bela, bola voľakedy nemeckým mestom. Foto N – Vladimír Šimíček

Najväčšia rana prišla v roku 2004, keď britský koncern Imperial Tobbaco zavrel miestnu tabačku. Tým skončil nielen storočný podnik, preslávený napríklad cigaretami Sparta, ale aj firma zamestnávajúca stovky ľudí.

„Ešte v 90. rokoch, keď firmu vlastnili Nemci, sa do fabriky investovalo. Ľudia zarábali aj desaťtisíc korún, čo bol dvojnásobok toho, čo v iných firmách. Naraz sa všetko skončilo,“ opisuje Hotáry.

Ako to súvisí s Kotlebom a Rómami? Hotáry počas rozhovoru niekoľkokrát použije termín „sociálna skrivodlivosť“. Po zániku tabačky začali ľudia z Belej húfne odchádzať za zárobkami do Bratislavy alebo do zahraničia. Tí, čo tu zostávajú, pracujú v okolitých fabrikách či supermarketoch za 400 až 500 eur čistého.

O to viac si potom všímajú Rómov, ktorí majú povesť tých, čo zneužívajú sociálny systém. „Poznám dokonca prípady skupiniek Rómov, ktorí sa nezamestnajú, ale radšej sa zložia na právnika. Ten im ukáže, ako si vybaviť prídavky, a vysvetlí im, že aj pokiaľ sa v tom nevyznajú, úradníčky majú povinnosť vyplniť formuláre za nich,“ sťažuje sa miestny poslanec a podnikateľ.

Hotáry ani nikto, s kým sme sa v Belej stretli, netvrdil, že by sa Rómov bál, alebo že by spôsobovali vyššiu kriminalitu. „Mnohí pracujú, sám dvoch zamestnávam. V niektorých osadách fungujú katolícke misie, ktoré dokážu deťom ponúknuť aj zmysluplné trávenie voľného času,“ opisuje Hotáry.

Problém spočíva v tom, že Rómovia, ktorí žijú z dávok, sú až príliš na očiach. „Medzi 18. až 22. dňom v mesiaci, keď sa vyplácajú dávky, ich vidíte v supermarketoch s plnými nákupnými taškami. Následne sa odvezú taxíkmi domov a bujaro oslavujú,“ zovšeobecní Hotáry, čo miestnych nepriamo provokuje.

Rómovia problémy nerobia, ale sú až príliš na očiach, hovorí miestny poslanec za KDH Lukáš Hotáry. Foto N – Vladimír Šimíček

Kotlebovská bašta

Tieto špecifiká neunikli ani Marianovi Kotlebovi. Hotáry si spomína, ako ešte predtým, než sa stal županom, prišiel robiť míting v Spišskej Belej. „Rozprával ľuďom, ako urobí s neprispôsobivými Rómami poriadky.“

Pustil sa však doňho miestny kňaz a tak zhromaždenie neprebiehalo, ako si Kotleba predstavoval. „Mohol si tu však otestovať, že téma Rómov na ľudí zaberá. Až potom prišli jeho návštevy Krásnej Hôrky a ďalšie veci, ktoré mu pomohli stať sa županom,“ dodáva.

Averzie voči Rómom a zrejme aj celkové znechutenie zo systému sa naplno prejavili pri vlaňajších parlamentných voľbách. Kotlebovci získali v Spišskej Belej 16,3 percenta hlasov, čo bolo vysoko nad celoštátnym priemerom (osem percent) aj nad priemerom Prešovského kraja (9,4 percenta).

Poslancom sa navyše stal miestny rodák Milan Mazurek, keď nahradil Andreja Medveckého. Ten do Národnej rady ani nemohol nastúpiť, keď sa po voľbách ukázalo, že je súdený za to, že kopal a boxoval do hlavy Dominikánca tmavšej pleti.

Spišská Belá bola v minulosti dôležitým hospodárskym centrom vďaka tabačke, ktorú postavili v roku 1889. Ešte v 90. rokoch, keď ju vlastnil nemecký výrobca Reemsta, zamestnávala stovky ľudí a vo veľkom sa v nej investovalo. Keď ale firmu v roku 2002 prevzal Imperial Tobacco, výrobu z Belej presunuli na Ukrajinu. Dnes v areáli pôsobí firma vyrábajúca dielce do pračiek. Foto N – Vladimír Šimíček

Mazurek sa po voľbách stal hlavnou tvárou samozvaných hliadok, ktoré vo veľkom operujú vo vlakoch na trati z Popradu cez Kežmarok práve do Spišskej Belej. Tam kotlebovci zvyčajne vystupujú.

Fotografie a videá, ktoré si vo vlakoch robia, majú na Facebooku značný ohlas. Dôvodom je, že kotlebovcom sa týmito hliadkami podarilo uchopiť problém, ktorý trápil viac ľudí v regióne. Keď napríklad RTVS v januári robila menšiu anketu medzi cestujúcimi na tejto linke, v odpovediach zaznievala skôr pochvala.

„Týmto spojom cestujem často a keď sú hliadky, tak je vidieť, že neprispôsobiví občania majú rešpekt,“ hovorila novinárom jedna z cestujúcich.

Až po nástupe kotlebových hliadok si tieto problémy začala výraznejšie všímať aj Železničná spoločnosť Slovensko, ktorá posilnila personál v rizikových vlakoch a dohodla intenzívnejšiu spoluprácu so železničnou políciou.

Hotáry to vidí takto: „Vo vlakoch tu človek bežne naráža na Rómov, ktorí zapáchajú alebo cestujú bez lístka. To je, žiaľ, realita, ktorú štát dlho odmietal riešiť.“

Rok staré video, ako Kotlebove hliadky pomohli z vlaku vyviesť jedného opitého Róma, malo na Facebooku viac než pol milióna zhliadnutí. Foto – Facebook M. Mazureka

Cestovanie s Mazurekom

Lenže v Spišskej Belej sú aj ľudia, ktorí nechcú nechať kotlebovcom voľné pole pôsobnosti. Medzi nich patrí aj Ján Vojtaššák, študent Strednej odbornej školy vo Svite.

„Mne bytostne prekáža, ako Kotleba šíri nenávisť voči Rómom. V triede máme niekoľkých Rómov a sú to lepší chalani, než väčšina bielych, ktorých poznám,“ hovorí. A v rámci svojich možností sa s tým snaží niečo robiť.

V máji sa obrátil aj na Denník N. Dozvedel sa, že naši redaktori chodia po školách diskutovať o klamstvách na Facebooku. Presvedčil učiteľov, aby takúto debatu umožnili na ich škole.

„Máme tu žiakov, ktorí veria všetkému, čo vidia na Facebooku, a potom sympatizujú s Kotlebom. Chcel som, aby si vypočuli aj niečo iné,“ vysvetľuje.

Vojtaššák už svojím telefónom dáva najavo, čo si o Kotlebovi myslí. Foto N – Vladimír Šimíček

Až doteraz mu jeho aktivity nepríjemnosti nespôsobovali. Spomína si akurát, ako sa raz pri ňom a jeho známych pristavila vo vlaku kotlebovská hliadka s Mazurekom.

„Na zastávke si všimli moje tričko, tak nás vo vlaku obkolesili a demonštratívne na nás zazerali. Keď vystúpili, Mazurek sa na mňa s tým jeho typickým výrazom vyškieral cez okno,“ hovorí.

Keď sa pred pár dňami objavili vyhrážky od Slodičáka, šiel sa poradiť s miestnym poslancom Hotárym, čo s tým robiť. Ten hovorí, že Slodičák alias Pep Ko je skôr výnimočný prípad.

„Toho človeka zjavne nemajú kotlebovci pod kontrolou. Ani v ich záujme nie je, aby sa ich sympatizanti vyhrážali niekomu smrťou,“ hovorí Hotáry.

Slávna debata v Kežmarku

Skúsenosti  s kotlebovcami má aj poslanec. V meste spolupracuje s organizáciami, ktoré robia voľnočasové aktivity pre mladých ľudí: „Často sa tam rozprávam s mladými a skúšam im vysvetľovať, čo je ĽSNS zač.“

Najhoršie, čo si Hotáry doteraz vyslúžil, sú občasné nadávky od niektorých dospelých. Najviac si ich vypočul v apríli, keď so skupinou známych šiel do Kežmarku na emotívnu debatu o extrémizme, ktorú organizovala iniciatíva Zabudnuté Slovensko. Medzi vystupujúcimi tam bola speváčka Katarína Koščová alebo lekár Pavel Traubner, ktorý ako dieťa prežil holokaust. V hľadisku zase sedel Mazurek a húf kotlebovcov v zelených tričkách.

O slovo sa prihlásil aj dvadsaťštyriročný Martin Čupka, niekdajší Mazurekov kamarát z detstva. Mazureka vyzval, aby mu do očí povedal, že nikdy nepopieral holokaust. Kotlebov poslanec zostal zaskočený a priamu odpoveď nedal.

Martin Čupka na besede Zabudnuté Slovensko v Kežmarku vyzval kamaráta z detstva Milana Mazureka, aby mu do očí povedal, že nepopieral holokaust. Foto – RTVS

Jeho vystúpenie sa dostalo aj do reportáže RTVS, ktorú si pozrelo aj veľa ľudí na Facebooku. Niektorí Kotlebovi prívrženci Hotáryho obviňovali, že Čupku naviedol on – je totiž zamestnancom v jeho obchode s elektroinštaláciami.

Čupka hovorí, že jeho vystúpenie bolo len spontánnym prejavom. „Nahnevalo ma, keď som počul od starých chlapov z vlakových hliadok alebo od ľudí, ktorí tu ani nežijú, že sa boja chodiť do obchodu. A že Miňo pred novinármi tvrdil, že holokaust nepopieral,“ hovoril neskôr Čupka.

Plané sľuby a čo príde potom

Od debaty už uplynuli tri mesiace. Čupka po vystúpení dostával pochvalné reakcie aj osočovania, že sa zachoval ako zradca. Strach však nemal.

„Keby sa mi teraz niečo stalo, každý by si to spojil s Kotlebom a to by im veľmi uškodilo,“ myslí si.

Podobne to vidí aj poslanec Hotáry, ktorý si už na debate v Kežmarku všímal, ako sa kotlebovci snažia ovládať. „V hľadisku sedeli po troch až štyroch a medzi sebou mali vždy človeka, ktorých ich nenápadne usmerňoval, keď už začínali prechádzať do agresívneho tónu. Aj to ukazuje, že nie sú úplne autonómni,“ vraví Hotáry.

Čo bude ďalej? Hotáry si myslí, že popularita ĽSNS v Spišskej Belej už dosiahla vrchol. „Chlapci, ktorí nosia zelené tričká, väčšinou nie sú presvedčení neonacisti. Oni sú len zatrpknutí a Kotleba im ponúkol priestor, kde sa môžu realizovať.“

Podľa neho i Martina Čupku je otázkou času, kým sa aspoň niektorí z nich v Kotlebovi sklamú. „Oni sľubujú niektorým chalanom, že budú robiť na župnom úrade, ak vyhrajú krajské voľby. Tým chalanom nedochádza, že nič také robiť nemôžu, pretože nemajú maturitu,“ hovorí Čupka.

To neznamená, že je dôvod na optimizmus. Sklamanie ľudí zo zlyhávania štátu podľa Hotáryho nemizne. A na svoju šancu čakajú iné skupiny – napríklad Slovenské hnutie obrody, ktoré sľubuje zvrhnúť celý systém. „A to už nie sú zemití chlapci z posilňovne, ale zdanlivo kultivovaní páni v sakách,“ hovorí Hotáry.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Milan Mazurek

Slovensko

Teraz najčítanejšie