Denník N

Postavená diaľnica nezamestnanosť až tak nezníži, dôležité je vzdelanie

Foto - TASR

Vládni ekonómovia z IFP v analýze ukázali, že ak chýbajú vzdelaní ľudia, diaľnica až tak nepomôže.

Ak by štvorprúdová rýchlostná cesta od Zvolena po Rožňavu bola hotová ešte v roku 2011, nezamestnanosť v regióne by sa do konca roku 2016 znížila približne o tisíc až 4-tisíc ľudí. Nebola by teda približne 24 percent, ale niekde medzi 21 až 23 percentami. Tvrdí to model, ktorý z dostupných dát o vzťahu zamestnanosti a diaľnic vytvorili analytici vládneho Inštitútu finančnej politiky.

Rýchlostná cesta by teda k znižovaniu nezamestnanosti pomohla, no nie zásadne.

Ekonómovia z IFP vo svojej štúdii aj na príklade R2 zmerali vplyv diaľnice na mieru nezamestnanosti na úrovni okresov. Zistili, že samotná diaľnica alebo rýchlostná cesta nezamestnanosť v regióne zásadne neznížia. Preto podľa nich treba posudzovať aj hodnotu za peniaze iných možností pomoci regiónu. A ak chceme zásadnejšie znížiť nezamestnanosť, treba riešiť kvalitu vzdelania.

„Ukazuje sa, že tam, kde je málo ľudského kapitálu, diaľnica až tak nepomáha. Aj v najoptimistickejšom scenári by rýchlostná cesta R2 po Rožňavu znížila mieru nezamestnanosti koncom roku 2016 z vyše 23 % len na asi 20 %. Je preto nutné zdroje využívať efektívne a cieľovať ich najmä na rozvoj vzdelania,“ hovorí ekonóm IFP a spoluautor analýzy Branislav Žúdel.

Emotívna debata

Analýza ekonómov z IFP prichádza v čase, keď sa pomerne emotívne debatuje o tom, či stavať celú R2 od Zvolena do Košíc, alebo či nie je efektívnejšie niektoré úseky cesty postaviť v polovičnom profile, prípadne tam rozšíriť cestu prvej triedy.

Minister hospodárstva Peter Žiga (Smer) sa do diskusie zapojil facebookovým statusom, v ktorom posiela ekonómov ministerstva financií do Rožňavy alebo do Sniny, aby sa na vec pozerali inak.

Šéf tímu Hodnoty za peniaze Štefan Kišš sa však pýta, či naozaj nechceme nad alternatívami, akú cestu stavať, ani len uvažovať.

Pre posúdenie alternatív je dôležité skúmať to, aká tam bude o pár rokov intenzita dopravy, koľko to bude stáť a ako pomáhajú rýchlostné cesty k znižovaniu nezamestnanosti. Národná diaľničná spoločnosť, ktorá má stavbu diaľnic a rýchlostných ciest na starosti, mapu Slovenska s predpokladanou intenzitou dopravy na jednotlivých úsekoch doteraz neukázala.

Aj analýza o tom, ako rýchlostná cesta pomohla k zamestnanosti v niektorom regióne, doteraz chýbala. Ekonómovia IFP v najnovšej analýze zmerali dlhodobý vplyv diaľnic na nezamestnanosť. V analýze nazvanej „Od Tatier k Dunaju diaľnice stavajú“ odhadli, že ak sú diaľnica alebo rýchlostná cesta dostupné do 30 minút, pomôže to nižšej nezamestnanosti v konkrétnom okrese o 0,9 až 1,6 percentuálneho bodu.

V okresoch, kde je nezamestnanosť vyššia, môže diaľnica pomôcť o niečo viac. No stále je vplyv dosť malý a bez zvýšenia kvality ľudského kapitálu problém hladových dolín efektívne nerieši.

Ako to rátali

Ekonómovia v analýze pripomínajú, že Slovensko patrí medzi 5 krajín s najväčšími regionálnymi rozdielmi v Európskej únii. Jedným z dôvodov môže byť aj nedostatočne rozvinutá diaľničná sieť. Bratislava, Považie a Liptov mali už na začiatku 90. rokov významne nižšiu nezamestnanosť v porovnaní s ostatnými regiónmi. Rozdiel neskôr ešte narastal.

Analytici Národnej banky Slovenska vo svojom komentári ešte v roku 2015 uviedli, že dochádza k znižovaniu rozdielov v nezamestnanosti a priemernej nominálnej mzde. „Novšie ročné údaje trhu práce tento záver potvrdzujú. Ukazujú tiež, že rozdiely na trhu práce sa znížili vďaka lepšej situácii v regiónoch, ako aj slabšiemu vývoju v Bratislave,“ konštatovali vo vlaňajšej analýze. Vplyv diaľnic na regionálne rozdiely neskúmali, no potvrdili, že podmienkou na rozvoj odvetví s vysokou pridanou hodnotou je zvýšenie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. Svedčí o tom aj vývoj v Košickom kraji.

Ekonómovia IFP teraz zmerali vplyv diaľnice na mieru nezamestnanosti, ale neskúmali ešte, ako konkrétne diaľnice znižujú nezamestnanosť. Opísanie vzťahu medzi príchodom investorov a diaľnicami chcú analyzovať v budúcnosti.

V aktuálnej štúdii porovnali vývoj nezamestnanosti v 79 okresoch na Slovensku, urobili päť časových pozorovaní medzi rokmi 1996 až 2015 v závislosti od dostupnosti diaľnic a rýchlostných ciest 5 rokov pred pozorovaným obdobím. Tým odfiltrovali efekt samotnej výstavby diaľnic na nezamestnanosť.

V modeloch zohľadnili vplyv vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva, hustotu osídlenia, podiel maďarskej a rómskej národnostnej menšiny, a aj to, či je miera nezamestnanosti v konkrétnom okrese ovplyvnená aj ekonomickým vývojom v susedných okresoch.

Zistili napríklad, že súvislosť medzi dostupnosťou diaľnice a mierou nezamestnanosti klesá s rastom podielu rómskej populácie v okrese. To pravdepodobne súvisí s nízkou kvalitou ľudského kapitálu, ktorý sa darí len veľmi ťažko aktivovať aj napriek zlepšenej situácii na trhu práce.

Zistili aj to, že v posledných desiatich rokoch bol efekt diaľnic silnejší a slabší, naopak, do roku 2006, čo zrejme súvisí s príchodom priamych zahraničných investorov po roku 2000, ktorí zohľadňovali aj dostupnosť diaľničnej infraštruktúry.

Diaľnica má tiež tendenciu znižovať mieru nezamestnanosti výraznejšie v menej urbanizovaných okresoch. Hustejšie aglomerácie totiž môžu byť centrami tvorby pracovných miest aj bez napojenia na diaľničnú infraštruktúru.

A čo by priniesli alternatívy

Pri rýchlostnej ceste R2 sa ekonómovia zamerali na okresy Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota a Rožňava. „Porovnali sme predikované hodnoty nezamestnanosti v daných okresoch v dvoch stavoch: bez prístupu a s prístupom do 30 minút k rýchlostnej ceste. Ostatné premenné zostali bez zmeny,“ hovorí Žúdel.

Nezamestnanosť by sa v spomínanom regióne vďaka štvorprúdovej ceste znížila o 0,9 až 2,9 percentuálneho bodu.

Pri priemernej produktivite práce v Banskobystrickom kraji by benefit zo zníženej nezamestnanosti dosiahol ročne 31 až 102 miliónov eur (0,04 až 0,13 % HDP Slovenska). Rozpočet by si cez príjmy na daniach a odvodoch polepšil o 7 až 24 miliónov eur ročne. Benefitom je aj úspora času a paliva a zvýšenie bezpečnosti.

Ako by sa však zmenila nezamestnanosť, ak by R2 bola na niektorých úsekoch v polovičnom profile, alebo by tam bola opravená cesta prvej triedy? „Naša štúdia sa zameriavala len na súvislé napojenia na klasickú štvorprúdovú diaľnicu, resp. rýchlostnú cestu, preto na túto otázku nevieme odpovedať úplne presne. Domnievame sa však, že ak by komunikácia ušetrila podobné množstvo transportného času ako projektovaná R2, tak by aj benefity zo zníženia nezamestnanosti boli približne rovnaké. Z tohto pohľadu je teda žiaduce posúdiť aj variant polovičného profilu, či rozšírenia súčasnej cesty na viac pruhov s pridaním obchvatov obcí,“ hovorí Žúdel.

Drahé a meškajúce diaľnice

Hodnota za peniaze

Teraz najčítanejšie