Poľsko-maďarské spojenectvo proti Európe

Keď v roku 2011 Jarosław Kaczyński prehral parlamentné voľby, sklamaný vyhlásil: „Som hlboko presvedčený, že príde deň, keď aj vo Varšave budeme mať Budapešť.“ Narážal na to, že Viktor Orbán rok predtým vo voľbách prevalcoval konkurenciu a okamžite začal pomocou nacionalizmu, populizmu a zneužívania moci pracovať na demontovaní maďarskej demokracie západného strihu.

Ten deň, o ktorom sníval Kaczyński, je teraz tu, ale veci sa odvtedy len a len zhoršili. Budapešť už dávno podľahla Orbánovmu uchopeniu moci a jej obyvatelia v rámci vládnej kampane šliapu v električkách po tvári arcinepriateľa Sorosa. Varšavčania zas márne v uliciach protestujú proti tomu, ako si Kaczyńsk0ho strana Právo a spravodlivosť práve násilím na ústave a zákonoch podriaďuje súdnu moc.

V Európskej únii sa preto čoraz hlasnejšie hovorí o trestaní Poľska, ale jeho spojenec Orbán už dávno avizoval, že z postihov za porušovanie úniových pravidiel nič nebude, pretože on uplatní svoje právo veta; poľskú súdnu „reformu“ podporil. Západná Európa so svojou tradíciou vlády zákona, umiernenosti a ochrany slabších sa teraz len pozerá, ako ju zvnútra rozkladajú dvaja autokrati, na ktorých sú spoločné pravidlá krátke, pretože sa navzájom môžu chrániť svojím právom veta.

Európa tak vo väčšom zažíva to, čo Slovensko so svojimi extrémistami. Roky sme im dovolili, aby beztrestne na internete šírili nenávisť a vyhrážky, až kým sa dostali do parlamentu. Únioví politici (najmä Orbánovi pravicoví spojenci v Európskom parlamente) zas roky obhajovali výčiny maďarského premiéra, až kým mu v Poľsku vyrástol ešte väčší a hrozivejší spojenec, ako je on sám.

Dúfajme, že Varšava s Budapešťou vďaka tomu raz neprídu aj do Bratislavy.