Denník N

Videli sme Colours of Ostrava aj Colours of Dollars a vychádzajúcu hviezdu zo Slovenska (+foto)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Po prvý raz v šestnásťročnej histórii mal najväčší český open-air festival vypredané, no prvý raz zažil bojkot v podobe akcie kritizujúcej jeho sponzorov.

Prišli sme vo štvrtok. Iba na štvrtok. Nezažili sme teda celý festival, ani trojhodinové rady pri otvorení v stredu, ani búrku, pre ktorú sa neskôr upravoval program. Ale videli sme väčšinu toho, čo sme chceli vidieť. Colours of Ostrava aj Dollars of Colours, pár aktuálnych svetových mien, ktoré nehrali na Pohode, aj hviezdu zo Slovenska.

Predátori a Pustvopol

Malo sa to začať popoludní v parku pod mestským hradom, hneď vedľa stanového mestečka. Vlastne sa aj začalo, ale mnohí okoloidúci to mohli považovať za súčasť programu ostravského festivalu. Lenže bola to akcia s cieľom upozorniť na hlavných sponzorov Colours of Ostrava, ktorí podľa aktivistov „za nánosom kultúrnej filantropie skrývajú predátorské podnikanie, ktoré ničí regióny“ nielen z ekologickej stránky.

Dôležité otázky, no buď organizátori bojkotu nezvládli dobre propagáciu, alebo to návštevníkom festivalu neprekáža, pretože kým protest v podobe happeningových akcií bol vyslovene menšinovou záležitosťou, festival Colours of Ostrava prvý rok hlásil vypredané.

Vypredané bolo predovšetkým vďaka programu, v ktorom sa objavilo niekoľko silných a aktuálnych mien. Najviac tých, ktoré sa nedali vidieť napríklad na Pohode, sa predstavilo vo štvrtok. Ale medzi prvé hviezdy sa zaradila naša Katarína Máliková. Ešte v utorok hrala na showcasovej prehliadke, ktorá predchádza Coloursom, a získala cenu od medzinárodnej poroty v konkurencii pätnástich ďalších kapiel a projektov. Jej „festivalový“ štvrtkový koncert v Gongu ukázal zohranú kapelu s výraznou líderkou a výraznými skladbami albumu Pustvopol, ktoré sa šíria najmä v komunite worldmusic, ale zároveň ju výrazne presahujú.

Na Coloursoch aj tento rok hralo veľa slovenských zástupcov, najviac sa skloňovala práve Máliková, no dobré recenzie mali aj pesničky z muzikálu Peter a Lucia v podaní Kuba Ursinyho, Doroty Nvotovej a skupiny Talent Transport aj mladé nitrianske trio Fresh Out of the Bus.

A potom sme videli LP. Jej pesničky pozná celý svet, ale ona bola donedávna prakticky neznáma. Pätnásť rokov píše Laura Pergolizzi pre hviezdy popmusic od Rihanny po Christinu Aguileru, ale až teraz sa do hitparád dostala aj sama. Nie ako dievča s talianskym menom, ale ako LP, tridsaťšesťročná štíhla žena, ktorá otvorene hovorí o svojom živote, vzťahoch aj o tom, že občas si ju na ulici pomýlia s mužom.

V Ostrave si ju s nikým nepomýlili, v susednom Česku už LP dobre poznajú – tento rok v priebehu niekoľkých minút dvakrát vypredala pražský klub Roxy. Keď začala spievať vo štvrtok popoludní na hlavnom pódiu festivalu Colours of Ostrava, ešte pálilo slnko. Nebol to „prime time“, ale fakt je, že LP si ho so svojou kapelou za pár minút urobila. Ona síce vyzerá ako Bob Dylan zamlada, ale jej hlas sa pomýliť s nikým iným nedá.

Headlinerom dňa pritom mala byť iná americká speváčka – Norah Jones, ktorá zaspievala známe hity zo starších albumov aj z nového Day Breaks. Naplnená kapacita festivalového areálu sa ukázala práve pri LP.

Foto – Zdeno Hanout, Matyáš Theuer

Jej otec jej hovoril, že bude mať ťažký život, keď mu povedala, že je lesba. Jej sa však zdalo, že by bolo omnoho ťažšie predstierať, že je niekým iným, než kým naozaj je. A rovnako to berie, aj ak ide o jej výzor. „Mám nejaký imidž, robím to preto, lebo cítim, že je to tak správne, že tak mi to sedí. Cítim sa skutočne,“ hovorí v rozhovore pre DVTV.

Priznáva, že by z nej možno bol iný človek, ak by sa stala slávnou pred pätnástimi rokmi, ale to, že jej pesničky zožali úspech iným, berie ako súčasť svojej práce. Chýbal jej iba pocit, že sa môže naozaj nazývať pesničkárkou sama za seba, že nie je iba v pozadí, hoci písanie pesničiek ju už minimálne desať rokov živí. Uznanie, slávu a fanúšikov si však teraz užíva a váži o to viac. A aj oni ju berú inak, cítia úprimnosť. Úprimnosť hovoriť pesničkami aj o zložitých veciach a dostať ich zo seba von.

Jej hit Lost on You pritom viac zaujal v Európe než doma v USA, teraz sa už vraj šplhá v rebríčkoch aj tam. Pre LP to nie je tragédia. „Niekedy je komplimentom, keď vás niekde nepochopia,“ hovorí pre online televíziu.

Takmer ako doma

Je to asi ťažká úloha festivalových vystúpení, od ktorých mnohí fanúšikovia očakávajú staré známe hity. Kým Michael Kiwanuka, ktorý hral po LP na vedľajšom pódiu, sa mohol tváriť, že je mu to ukradnuté, a z prvého albumu zahral iba dve pesničky, Norah Jones sa tomu nevyhla, ale pri nových pesničkách bolo vidno, že tie ju bavia omnoho viac. A vtedy to funguje aj na divákov.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Coloursy tento rok vyskladali naozaj dobrý line-up, hoci – ako na každom festivale – ani tu to nie je iba o tom, kto práve hrá a ako hrá. Areál bývalých baní a železiarní je fascinujúci už sám osebe. Kde inde si na festivale dáte kávu so žltou prilbou na hlave vo výške viac ako 70 metrov nad zemou, s prehliadkou industriálneho komplexu a výhľadom na celý areál? Ten je síce obrovský a za štyri dni sa človek celkom nachodí, ale ponúka množstvo rôznorodých zákutí a priestorov, kde sa dá oddychovať.

A rozhodujúce je napokon aj tak čosi iné: keď to tu už človek pozná, stačí sa sem vrátiť hoci len na pár hodín, a ten pocit sa dostaví. Norah Jones by to možno nazvala ako jeden zo svojich úspešných albumov: Feels like Home. Už len, keby stánky partnerov nehrali tuc-tuc a nestála sa fronta na čistú vodu (a prakticky na čokoľvek ostatné), už by tam naozaj mohlo byť skoro tak dobre ako doma.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie