Na Mesiaci leží Padlý astronaut, hliníková soška s pestrou minulosťou

Je to takmer detektívny príbeh. Vystupujú v ňom americkí astronauti, prezident Richard Nixon, ľudská závisť a chamtivosť. A ešte jeden Belgičan, Mesiac a hliníková soška

Padlý astronaut na povrchu Mesiaca.

Stojím pred obyčajnou čiernobielou fotografiou. Teda ja si myslím, že nie som svedkom ničoho mimoriadneho. Avšak len do chvíle, kým sa spýtam kurátorky bruselskej výstavy, prečo vedľa krikľavých popartových objektov a plátien, vedľa Warhola a Lichtensteina, prezentujú akúsi nedbalo zarámovanú starú fotku, zachytávajúcu na povrchu asi nejakej planéty strieborný predmet v tvare ľudskej postavy.

Na prvý pohľad to vyzeralo ako amatérska fotomontáž. Moju nechápavú otázku odmenila vysoká tmavovláska ešte nechápavejším pohľadom.

Náš krátky rozhovor vyzeral asi takto:

Kurátorka: „Vy neviete, čo to je?“

Ja: „Nie, čo to je?“

Kurátorka: „To je socha na Mesiaci!“

Ja: „Skutočná?“

Kurátorka: „Áno.“

Ja: „Ako vážne ?!“

Kurátorka: „Áno, vytvoril ju jeden slávny belgický umelec. Vy ste o tom naozaj nikdy nepočuli?“

Reprofotografia Padlého astronauta a dosky s menami astronautov.

Padlý astronaut

Nepočula. A nie je to zjavne ani oneskorený aprílový žartík. Na Mesiaci, na tom tichom svedkovi nášho pachtenia, zanechali astronauti pred 45 rokmi umelecké dielo. Sošku. Dostala meno Padlý astronaut (The Fallen Astronaut) a vytvoril ju Paul Van Hoeydonck – doteraz asi jediný pozemšťan, ktorý „vystavuje“ svoje umenie mimo povrchu Zeme.

Keď som vtedy po zotmení z galérie odchádzala, pripadala som si trochu ako nevzdelanec, ktorému v škole zrejme niečo uniklo. Za chladného mrholenia som namiesto pod nohy hľadela do kovovo šedých mrakov, za ktorými sa zakríknuto ukrývala táto neobyčajná historka. Na kus obrúsku som si náhlivo poznamenala Belgičanovo meno a dúfala, že ešte žije.

Šťastie stálo pri môjom počítači. Ako sa ukázalo, 91-ročný Paul Van Hoeydonck, jeden z najvýznamnejších žijúcich belgických výtvarníkov, stále býva kúsok od „diamantových“ Antverp. K rozhovoru som ho nemusela príliš dlho prehovárať.

„Neverím v Boha, ale verím vo vesmír. A verím, že nás ovplyvňuje a riadi naše životy. To je rovnaké ako s láskou. Jedného dňa stretnete ženu svojho života, zamilujete sa do nej a neviete presne, prečo to tak je, prečo sa ona zamilovala do starého chlapa (ukazuje na svoju o 40 rokov mladšiu manželku). Proste nedokážeme všetko vysvetliť. Verím vo vyššiu silu i ľudskú túžbu odhaliť jadro vecí,“ uvádza ma hneď trošku do rozpakov, keď vášnivo pobozká svoju Marleen.

Objedná nám tmavé miestne pivo a rozhovorí sa skvelou angličtinou. Očividne rád spoznáva nových ľudí.

S dobovým vydaním The New York Times. Foto – Súkromný archív

Galéria na Mesiaci

Na všetko, čo zmenilo jeho život, si pamätá do najmenšieho detailu. Presne 12:18 green­wichského času, 2. augusta 1971 umiestnil veliteľ posádky Apolla 15

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |