Denník N

„Ľudia sa nemajú báť štátu.“ Poľský prezident Duda vetoval spornú reformu súdnictva

Poľský prezident Andrzej Duda. Foto – AP/Alik Keplicz
Poľský prezident Andrzej Duda. Foto – AP/Alik Keplicz

Vytrvalé demonštrácie v uliciach poľských miest dotlačili poľského prezidenta k vetovaniu dvoch zákonov o najvyššom súde a súdnej rade.

„Chceme veto!“ ozývalo sa pred prezidentským palácom vo Varšave, kde osem dní demonštrovali desaťtisíce Poliakov a Poliek proti reorganizácii najvyššieho súdu, ktorú požaduje vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS).

Prezident Andrzej Duda v pondelok oznámil, že reformu justície nepodpíše.

Rozhodol sa vetovať dva z troch sporných zákonov o najvyššom súde a súdnej rade, ktoré napriek kritike opozície aj Európskej komisie vládnuca strana PiS v parlamente presadila.

„V programe strany PiS nebola zmienka o kontrole nad najvyšším súdom ani o tom, že generálny prokurátor bude rozhodovať o tom, kto bude sudcom a kto nie,“ povedal Duda, ktorý sám z tejto strany vzišiel a podporoval ju od začiatku vládnutia.

Z titulu svojej funkcie je generálnym prokurátorom v Poľsku minister spravodlivosti, ktorý by v prípade schválenia jedného zo zákonov získal moc priamo menovať sudcov.

Disidentka, ochrankyňa demokracie

„Pán prezident, žila som v štáte, kde mal generálny prokurátor neuveriteľne silnú pozíciu a mohol urobiť prakticky čokoľvek. Nechcela by som sa vrátiť do takého štátu,“ boli slová bývalej disidentky Zofie Romaszewskej, na ktoré sa vo vyjadrení Duda odvolal.

Ešte pred tým, než Duda veto odmietol, sa radil s mnohými expertmi, od právnikov a sociológov až po politikov či filozofov.

Osoba, ktorá ho však najviac ovplyvnila v rozhodnutí, bola rešpektovaná protikomunistická disidentka zo 70. a 80. rokov. „Mnohí ho presviedčali, ale keďže som stará dáma, tak to možno zobral do úvahy,“ vtipkovala v rozhovore s novinármi Romaszewská, ktorá sa cítila rozpačito po tom, ako ju poľský prezident vo svojom prejave spomenul.

V demokratizácii Poľska zohráva práve Romaszewská od roku 2015 kľúčovú rolu. Je sociálnou poradkyňou prezidenta Dudu a spolu s manželom Zbigniewom sú legendami demokratickej opozície v krajine.

Disidentka tak opäť chránila piliere demokracie, keď sa jej podarilo presvedčiť prezidenta, ktorý takto zrejme otvoril novú kapitolu svojho prezidentského úradu.

Poľský právny systém reorganizáciu potrebuje, tvrdí to aj Duda. Avšak potrebuje poskytnúť pocit istoty a žiadna zmena právneho systému by podľa neho nemala otvoriť priepasť medzi spoločnosťou a štátom – ľudia by sa nemali svojho štátu báť.

Čo platí na prezidenta

Keďže si zmeny v poľskom justičnom systéme získali veľkú pozornosť aj v EÚ a vyvolali stupňujúce sa emócie v poľských mestách, Duda sa rozhodol konať okamžite. Na rozhodnutie mal 21 dní.

Duda zároveň považuje za chybné, aby sa sudcovia považovali za najdôležitejších v štáte, keď by sa prakticky zrušila deľba moci v štáte.

Proti reforme justície v podaní PiS protestovali ľudia nielen v hlavnom meste Poľska, ale aj v Krakove, kde vyšlo do ulíc takmer 10-tisíc ľudí. Práve Krakov je rodným mestom poľského prezidenta a už v minulosti davy ľudí v uliciach Dudu ovplyvnili a vošiel tak do opozície voči neformálnemu lídrovi krajiny Kaczyńskému.

Hneď po oznámení prezidentovho veta sa posilnila poľská mena voči euru.

Zákony, ktoré poľský prezident Andrzej Duda vetoval:

  • o najvyššom súde: odstúpenie všetkých sudcov najvyššieho súdu naraz, o nástupcoch by rozhodoval priamo minister spravodlivosti (ten je zároveň generálny prokurátor),
  • o súdnej rade: ten umožňuje politikom kontrolovať Národnú súdnu radu, ktorá vymenúva sudcov najvyššieho súdu.

Tretí zákon, ktorý sa rozhodol Duda podporiť:

  • dáva ministrovi spravodlivosti právo vyberať a odvolávať sudcov na nižších súdoch
zdroj: BBC

Dudovo veto stále nie je definitívne. Na jeho prelomenie však vládnuca PiS potrebuje trojpätinovú väčšinu poslancov (276), ktorú podľa odhadov zatiaľ nemá.

Novinári hneď po oznámení Dudu o vetovaní dvoch zákonov čakali na reakcie z radov vládnucej PiS. Podpredseda vlády Mateusz Morawiecki rozhodnutie poľského prezidenta Dudu označil za „prekvapenie a sklamanie“. Okrem podpredsedu z radov vládnucej PiS zatiaľ nikto situáciu nekomentoval.

Bývalý minister spravodlivosti a súčasný podpredseda Občianskej platformy Borys Budka vyzval ministra spravodlivosti Zbigniewa Ziobroka na rezignáciu.

Poľsko na pokraji izolácie

„Ktokoľvek, kto ukáže tak málo rešpektu voči právu, si musí byť vedomý politickej marginalizácie,“ povedal pre Bild nemecký minister spravodlivosti Heiko Maas. Prijatie kontroverznej reformy nielenže ohrozuje poľské súdnictvo, ale viedlo by nemeckého ministra aj k diplomatickej izolácii Poľska v rámci EÚ.

 

Protestujúci si „idú po právo a spravodlivosť“. Foto: gazeta.pl

Už od samého začiatku pred dvomi rokmi, keď sa strana PiS dostala k moci, si uzurpuje čoraz autoritatívnejšie postavenie v krajine. Vládnuca strana má už pod kontrolou štátom vlastnené médiá.

Najvyšší súd v Poľsku zohráva napríklad dôležitú rolu vo volebnom procese – rozhoduje o platnosti parlamentných volieb. Reformu, ktorá by najvyšší súd dostala pod kontrolu politikov, Európska komisia odsúdila a pohrozila Poľsku sankciami, keďže ohrozuje základné hodnoty Únie.

Tie však mohol vetovať maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý Poľsku vyjadril podporu a ochranu pred európskou „inkvizíciou“.

Vetovanie reformy tak vítali mnohí politici, medzi nimi aj člen Sejmu Stanislaw Tyszka.

„Prezident sa zachoval ako prezident všetkých Poliakov,“ povedal Tyszka, podľa ktorého je Dudovo veto veľmi dobrým dňom pre Poľsko.

Aktualizované: 24. júla 2017 o 14:08

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kaczynského Poľsko

Svet

Teraz najčítanejšie