Denník N

Nové tvrdšie sankcie proti Rusku, ktoré zrejme podpíše Trump, majú prekvapivého kritika – Európsku úniu

Trump a Putin sa prvýkrát stretli na samite G20 v Hamburgu. Foto – AP
Trump a Putin sa prvýkrát stretli na samite G20 v Hamburgu. Foto – AP

Pre Slovensko sú tvrdšie sankcie pozitívnym krokom, hovorí expert Dalibor Roháč. Putin podľa bývalého šéfa CIA platí za svoje osudné rozhodnutie z minulého leta.

Nestáva sa často, aby demokrati a republikáni našli zhodu v zásadných veciach a hlasovali spolu.

V prípade sankcií proti Rusku však v utorok zabudnú na rozpory a veľmi pravdepodobne schvália novú legislatívu, ktorá skomplikuje americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi ich zrušenie.

Podľa nových pravidiel by v takom prípade musel napísať kongresu list, prečo sa rozhodol zrušiť sankcie, a ten by do 30 dní rozhodol, či to akceptuje.

Prvý raz sa tak tiež stane, ako píše New York Times, že obe komory amerického kongresu kontrolované republikánmi si presadia svoje napriek Trumpovi. „Ukazuje to, ako veľmi politicky doplatil na vyšetrovanie prepojenia medzi Moskvou a Trumpovým tímom počas minulého roka.“

Biely dom už slovami novej hovorkyne Sarah Huckabee Sandersovej naznačil, že Trump proti novej legislatíve právo veta nepoužije. Pritom, ako dodáva americký denník, bude mať dlhodobé dôsledky na vzťahy s Ruskom, ako aj prezidentskú moc.

„Vláda podporuje tvrdý postoj proti Rusku, obzvlášť prijatím týchto sankcií,“ povedala Huckabee Sandersová pre ABC.

Nová legislatíva sa pritom týka viacerých krajín, aj Iránu a Severnej Kórey. V prípade sankcií proti Rusku ide o reakciu na zasahovanie do amerických volieb, za čím videli americké tajné služby ruských hackerov napojených na Kremeľ. Rovnako tiež reagujú na anexiu Krymu a podporu vojenského konfliktu na východe Ukrajiny.

Trumpovi proti vôli

Trump sa pritom celý čas v kampani snažil vystupovať voči ruskému prezidentovi nekriticky, chválil ho a odmietal pripustiť, že by ruský prezident stál za zverejnením ukradnutých emailov Demokratickej strany, ktoré mu počas prezidentskej kampane vlani výrazne pomohlo.

Pochybné kontakty jeho kľúčových ľudí s ruskými predstaviteľmi zároveň vyvolávajú podozrenie, že s Ruskom spolupracoval na hrane zákona. Aj preto preňho nie je jednoduché vrátiť Rusom ich nehnuteľnosti, ktoré im Barack Obama v reakcii na zasahovanie do volieb zobral. Moskva už otočila a sľubuje odvetné opatrenia, ak sa tak nestane.

„Ak by tú legislatívu teraz Trump nepodpísal, prípadne len tak bez jasnej protihodnoty vrátil Rusom ich ‚diplomatické‘ objekty, potvrdzovalo by to všetky obavy zo zákulisného spolčenia sa s Kremľom a asi by to posilnilo malú, ale rastúcu republikánsku opozíciu voči nemu,“ povedal Denníku N Dalibor Roháč z amerického think-tanku American Enterprise.

Okrem toho, že slúži ako akýsi lakmusový test, výhoda zákona je podľa Roháča aj v tom, že Trumpovi budúce zrušenie sankcií sťažuje, pokiaľ nedôjde k nápravám na Ukrajine či Rusko viditeľne neprestane útočiť v kyberpriestore na americké ciele.

EÚ bráni svoje koncerny

Nové americké sankcie majú pritom prekvapivého kritika – Európsku úniu.

„Protiiránske opatrenia sa Bruselu nepáčia, oveľa viac mu však prekáža, že by cieľom sankcií mohli byť aj európske energetické firmy s väzbami na Rusko. Napríklad týkajúce sa výstavby podmorského plynovodu Nord Stream 2,“ hovorí Roháč. Projekt otvorene kritizuje skupina európskych krajín vrátane Slovenska, z obavy, že by sa len stal ďalším geopolitickým nástrojom Ruska.

Brusel zase podľa britských novín tvrdí, že sankcie by mohli ísť ešte ďalej a ohroziť napríklad údržbu a projekty iných plynovodov.

Pre Slovensko sa tak nové sankcie dajú vnímať ako veľmi pozitívny krok. „Pre strednú Európu (a Ukrajinu) je v dnešnej neistej dobe zákonné ukotvenie sankcií dobrou vecou – aj keby to malo poškodiť nemecké energetické koncerny. A slovenská diplomacia by sa nemala báť povedať to nahlas našim európskym priateľom,“ dodáva slovenský analytik.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker už podľa Financial Times volá po protiopatreniach, keby mali sankcie poškodiť západné energetické koncerny. Nord Stream 2, ktorým by prúdil ruský plyn priamo do Nemecka, je aj podľa energetického komisára Maroša Šefčoviča v rozpore s projektom energetickej únie. Zvyšoval by tiež energetickú závislosť EÚ od Ruska.

Pre Moskvu nové sankcie len zvýrazňujú sklamanie z veľkých očakávaní, ktoré do Trumpa vložili. „Putin začína platiť cenu za to, čo bývalý šéf CIA John O. Brennan minulý týždeň opísal ako osudné rozhodnutie ruského prezidenta z minulého leta, teda krádež počítačových údajov na podporu Trumpovej kandidatúry,“ píše NYT.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Donald Trump

Svet

Teraz najčítanejšie