Denník N

Zmenil vizuál Guardianu aj iných médií: Ak majú noviny dobrý obsah, nemusia sa báť o čitateľov

Prezentácie na svetových veľtrhoch, ako je napríklad v Barcelone, sú často veľkolepé. foto - TASR/AP
Prezentácie na svetových veľtrhoch, ako je napríklad v Barcelone, sú často veľkolepé. foto – TASR/AP

Pred pätnástimi rokmi sme si mysleli, že ľudia sa ešte môžu zamilovať do tlačených novín, ale boli sme len naivní, tvrdí uznávaný britský dizajnér Mark Porter.

Keď v roku 2003 dostal úlohu, aby zmenil podobu britskému denníku Guardian, bola to výzva, aká sa už nikdy nezopakuje. Jednak preto, že dnes by už žiaden majiteľ novín neinvestoval do redizajnu tlačených novín 18 miliónov libier, ale najmä preto, že všetka energia aj investície sa presunuli na web. MARK PORTER sa venuje dizajnu médií už tridsať rokov, no vraví, že viac než na layout alebo písmo je hrdý na to, že primal novinárov rozmýšľať nad čitateľmi a nielen nad tým, čo si o ich článkoch pomyslia iní novinári.

 

Takmer výhradne pracujete s médiami – novinami, magazínmi, najnovšie aj s televíziou. Je to oblasť, ktorá vás na dizajne najviac zaujímala?

K novinám som sa dostal preto, lebo mám rád príbehy. Zaujíma ma síce, ako veci vyzerajú, ale oveľa viac mi ide o to, o čom hovoria. Na univerzite som študoval jazyky. Tam som začal pracovať v študentskom magazíne a už to pokračovalo. Zdalo sa mi, že magazíny sú skvelé miesto pre to, čo ma zaujíma – ako usporiadať text a obrázky tak, aby čo najlepšie rozprávali príbeh. Najmä na začiatku som ako dizajnér robil aj iné veci, ale rýchlo som sa vrátil k médiám, lebo majú zaujímavý obsah. Nevidím totiž dôvod byť dizajnérom, ak nemám k dispozícii dobrý obsah, s ktorým môžem pracovať.

Po toľkých rokoch spolupráce s médiami a v médiách sa necítite tak trochu už aj ako novinár?

Áno, niekedy som sa tak naozaj cítil. Volal som svoju prácu vizuálnou žurnalistikou. Ale bola to pre mňa aj taká barlička, lebo som mal obavy povedať, že som dizajnér. Bál som sa, že by ma nebrali dostatočne vážne. (smiech) Teraz som s tým už stotožnený, hoci médiá sú naozaj špecifická oblasť, ak ide o dizajn. Mňa však stále motivujú a bavia. Fungujú jednoducho – každé noviny majú editora, ktorý pracuje s textami. Ja ako grafický dizajnér mám k dispozícii hotové texty, fotky, farby, typografiu – ale v princípe robím to isté, čo editor. Snažím sa podať príbeh čo najlepšie. Tieto dve pozície majú k sebe blízko. Tie najúspešnejšie noviny majú editorov, ktorí prichádzajú s vizuálnymi nápadmi a art directorov, ktorí vymýšľajú najlepšie titulky a prichádzajú s tipmi na články. A presne tam niekde uprostred je mi dobre.

Mark Porter 

Mark Porter. Foto – By Design

britský dizajnér, pracoval na legendárnom časopise Colors, anglickom vydaní magazínu Wired a štrnásť rokov bol art directorom denníka The Guardian. V rokoch 2003 – 2005 viedol jeho veľký redizajn, za ktorý získal množstvo prestížnych cien, neskôr stál aj za podobou jeho webu a aplikácií. Z Guardianu odišiel v roku 2010, založil si vlastné štúdio, stále sa venuje najmä dizajnu médií, najnovšie pracoval na redizajne spravodajskej relácie holandskej televízie RTL. Na Slovensko prišiel ako spíker konferencie By Design.

Môže sa uchytiť dobrý článok bez toho, aby za ním nebol aj dizajnér, ktorý stojí za vizuálnou podobou novín či webu?

Takmer nikdy. Dostávame sa do doby, keď tomu novinári už rozumejú, ale trvalo to naozaj dlho a ešte stále tomu nerozumejú všetci. Keď som začínal pracovať v novinárskej brandži, bol to pre mňa naozaj šok. Bol som zvyknutý na prácu s magazínmi a tam boli ľudia o čosi viac stotožnení s myšlienkou, že vizuálna stránka je rovnako dôležitá ako obsahová, ale v novinách to bolo celkom inak. Keď som tam prišiel po prvý raz, stretol som sa s odmietaním a ohromnou podozrievavosťou zo strany reportérov.

Prečo?

Mnohí si mysleli, že dizajnér nemá poňatia o tom, čo robí reportér. To bol jeden dôvod a fakt je, že to niekedy naozaj bola pravda. Stretol som grafických dizajnérov, ktorí zalamovali texty, o ktorých nemali ani poňatia, tobôž, aby ich čítali. Takých bývalo naozaj veľa, takže tej výhrade rozumiem. Ale tiež rozumiem, že vznikalo napätie, keď chcel nejaký dizajnér príliš zasahovať do textu a vytŕčať spoza neho. To tiež nie je dobre. Počas rokov v novinách som však zistil ešte jednu vec, a to, že mnoho novinárov, obzvlášť z kvalitných serióznych novín, sa nezaujímalo o svojich čitateľov. Zaujíma ich iba to, čo robia sami, ako napísať článok dobre a potom ich ešte veľmi zaujíma to, čo si o nich myslia kolegovia z iných novín, ale je im takmer jedno, čo si o nich pomyslia čitatelia. A to sa mi vždy zdalo šialené. Takže, ak som niečo za tie roky priniesol do prostredia novín, verím, že to nie je iba layout a typografia, ale aj to, že niektorí novinári azda začali viac rozmýšľať nad svojím publikom. Môžete totiž napísať ten najlepší príbeh na svete, ale ak sa nenaučíte, že ho musíte aj dobre odprezentovať, nikto ho nebude čítať. A to je pre mnohých stále ťažko pochopiteľné.

A čo chcú čitatelia – aké chcú noviny?

Chcú dve odlišné veci. Na jednej strane je to dôvera. Získať ju v čase množstva falošných webov a stránok so zavádzajúcim obsahom a pretlakom sociálnych sietí je dnes neuveriteľne náročné. No ľudia po nej naozaj túžia, túžia po akejsi autorite, po informáciách, o ktorých vedia, že sú pravdivé a môžu im veriť. A na druhej strane chcú zábavu, chcú noviny, ktoré ich zaangažujú, pritiahnu, nenudia. A úloha je, spojiť to dohromady.

Čo všetko potrebujete vedieť, keď vás nejaké médium osloví, aby ste pracovali na dizajne?

Začíname výskumom – snažíme sa pochopiť, ako celé médium funguje, snažíme sa prísť na to, akú má za sebou kultúrnu históriu a aká je história jeho dizajnu. Sledujeme prostredie, v ktorom funguje, konkurenčné médiá a najmä sa snažíme porozumieť publiku média, lebo to je často to najdôležitejšie. Stáva sa pritom, že vydavatelia od nás chcú presný opak toho, čo chcú čitatelia alebo diváci. Tento výskum býva najnáročnejším krokom celej práce, ale ak ho urobíte dobre, nápady už potom prichádzajú nejakým zázrakom samé.

Dnes číta najviac ľudí správy na mobile. Aké možnosti má dizajnér v tomto obmedzenom formáte?

Je to naozaj náročné, lebo fyzická plocha, ktorú máme k dispozícii, je naozaj malá. Väčšina médií na to ide formou zoznamu, do ktorého zoradí jednotlivé články. Potom je však ťažko rozlíšiť medzi odlišnými médiami, lebo všetky sa podobajú. Ale už sa učíme ako na to z iných produktov digitálneho sveta – sledujeme rôzne aplikácie, ako pracujú a čo využívajú. Pracujú inak, než médiá, ale vieme ich vzory použiť. Viaceré médiá už začali experimentovať a vidno výsledky – napríklad denná aplikácia francúzskeho LeMonde pôsobí ako Tinder, aplikácia na zoznamovanie, a človek ľahko prechádza správami a označuje tie, ktoré ho zaujímajú. Priestor pre dizajnérov je teda aj tu, hoci je limitovaný. Viac než o typografiu či layout ide v tomto prípade o obsah, skúsenosti používateľov a technické parametere.

V roku 2003 sa britský denník Guardian rozhodol pre redizajn, za osemnásť mesiacov kompletne zmenil svoju podobu pod taktovkou Marka Portera – od formátu cez layout až po písmo. Foto – Mark Porter Associates

Guardian najprv investoval do redizajnu papierových novín, ktorý sa dodnes zásadne nemenil, vzápätí začal pracovať na webe. Foto – Mark Porter Associates

Noviny stoja na obsahu, ak je dobrý, potom ho aj dobrý dizajn môže posunúť bližšie k čitateľom. Foto – Mark Porter Associates

Noviny musia byť dôveryhodné, ale nesmú čitateľa nudiť, hovorí Mark Porter. Foto – Mark Porter Associates

V roku 2005 ste redizajnovali denník The Guardian, bola by to ešte dnes výzva – redizajnovať tlačené vydanie novín? Má to ešte nejaký zmysel?

Zmysel to má stále, ale úprimne, už by to nebolo také vzrušujúce ako vtedy. Myslím, že vtedy to bol naozaj posledný moment, keď sme cítili, že možno dokážeme to, aby sa ľudia opäť zamilovali do tlačených novín. Mysleli sme si, že ak urobíme absolútne fantastické noviny, možno by sa opäť publikum tlačených novín rozrástlo, ale boli sme len naivní. My sme totiž naozaj urobili absolútne fantastické noviny, ale jediné, čo sme dosiahli, bolo to, že sme zastavili klesajúce čísla, ktoré noviny v tom čase zažívali. Aj to bolo veľmi dobré, ale ďalej to nešlo. Dnes to vidím čoraz viac – aj tí najskalnejší prívrženci printu cítia, že musia viac energie venovať digitálu. Jeden môj kamarát zvykne hovoriť, že náš redizajn Guardianu bol posledný veľký redizajn papierových novín v histórii a myslím, že má pravdu. Nehovorím o kvalite, hovorím o tom, že to bol asi naozaj posledný moment, keď boli majitelia novín ochotní investovať 18 miliónov libier do novej tlačiarne. Dnes spolupracujeme s viacerými médiami, ale nepoznám jediné, ktoré by nad tým uvažovalo. Nie je síce medzi nimi nikto, kto by iba na webe dokázal zarobiť toľko, že by nepotreboval aj tlačené vydanie, ale jeho miesto je už iba súčasťou celého ekosystému. Ľudia stále milujú tlačené noviny, stále ich potrebujeme, ale ich charakter sa mení.

Ako teda vyzerajú papierové noviny budúcnosti?

Budú menšou časťou biznisu ako statement autority, hodnôt, toho, v čo môžu čitatelia veriť. Možno budú vychádzať iba cez víkend a budú musieť investovať do kvality papiera, aby bol viac príťažlivý a trvanlivejší, lebo tie dnešné sú stále najmä jednorazovou záležitosťou, ktorá ide na druhý deň do koša. Papierové noviny budúcnosť určite majú, ale je odlišná od tej, ktorú poznáme.

V čase, keď ste začínali pracovať na redizajne Guardianu, konkurenčné noviny Independant zmenili formát na tabloid. Vy ste sa mu chceli vyhnúť a ako argument ste hovorili, že keď zmeníte formát novín, zmeníte aj spôsob, akým novinári píšu. Zmenila sa podľa vás žurnalistika, keď prešla do digitálneho formátu?

Áno, zmenila. Na začiatku veľa médií internet pochopilo zle. Mysleli si, že ľudia prídu na web iba po rýchle, povrchné správy a športové výsledky. Asi pre všetkých bolo prekvapením, keď zistili, že ľudia čítajú na webe aj oveľa dlhšie a zložitejšie texty, a dnes ich dokonca čítajú aj na mobiloch. Je pravda, že web musí byť rýchly, ale nie povrchný. Musí to byť miesto, ktoré je schopné poskytnúť na jednej strane množstvo rýchlych krátkych správ, ale tiež texty, ktoré sú dlhé, analytické, idú do hĺbky – a hlavne – sú dobre napísané. Týmto usporiadaním však úplne vypadli texty, ktoré sú kdesi uprostred. Kedysi to boli hlavné texty papierových novín, rozsah 400 – 800 slov, štandardný spravodajský text stredného formátu. Tento text dnes nikto nechce. Web ho zničil. Buď chcete rýchle správy, alebo dlhé texty s kontextom.

Web Guardianu z roku 2005 po prvom redizajne od Marka Portera, ktorý bol štrnásť rokov art directorom. S mnohými základnými princípmi pracuje nový tím dodnes. Foto – Mark Porter Associates

Navrhovať noviny pre čítanie na mobile alebo iPade má obmedzené možnosti, inšpiráciou sú aplikácie iných webov a služieb. Foto – Mark Porter Associates

Spravodajské médiá stavajú silné webstránky, lebo väčšinu obsahu ľudia čítajú na webe, ako je to s magazínmi – potrebujú mať svoje zázemie na webe? Nie je pre nich väčšou výhodou kvalitná vizuálna stránka tlačeného vydania?

S magazínmi je to podobné, ako s papierovými novinami. Ich publikum sa všade na svete zmenšilo, vidno to aj na tých najväčších, akými boli Newsweek alebo Time. Print je stále skvelé miesto pre dlhé texty, lebo je to pohodlné na čítanie, baví to aj mladých čitateľov, ale musíte mať aj web. Pracujeme s viacerými magazínmi, jeden z nich vychádza v Taliansku, orientuje sa práve na mladšie publikum a darí sa mu. Všetko je o obsahu, ak je obsah dobrý, prečítate si aj dvadsaťtisíc znakov na displeji mobilu alebo si kvôli tomu budete kupovať časopis. Všetko je o kvalite, ak máte kvalitný obsah, nemusíte sa báť o čitateľov. A kombinácia printu a digitálu môže byť stále efektívna a pritiahnuť nové publikum.

Dnes čítame správy na mobile, čo bude ďalej?

Mobil hrá hlavnú úlohu, to je jasné. Jeho pozícia môže klesnúť, ale nemusí, to nikto nevie. Každý z tohto odboru vám asi povie, že budúcnosťou je virtuálna a rozšírená realita, ale vezmite si experiment s google okuliarmi. Ľudia ich skrátka nechceli nosiť. A kým niekto nevymyslí spôsob, ako ich vyrobiť tak, aby boli ľudia ochotní dať si ich na tvár, nebude to fungovať. Musí to byť čosi, čo si dáte na hlavu, ale musí to pôsobiť diskrétne a prakticky neviditeľne, a kým nebude, radšej budete mať vo vrecku svoj mobil, s ktorým nebudíte žiadnu pozornosť. Ja nosím okuliare, takže teoreticky by som čosi také mohol testovať, ale nič ďalšie si už na seba nie som ochotný dať. Preto mám pochybnosti o tom, či môže byť rozšírená realita budúcnosťou – a najmä ak ide o médiá. Viem si predstaviť, že to budú skvelé nástroje pre zábavu či vzdelávanie, ale nie som si istý, ako dokáže kvalitná žurnalistika expandovať v rámci virtuálnej reality. Jediné, čo o budúcnosti viem je, že naozaj nedokážeme predpovedať, čo sa stane.

Počas svojej prednášky ste vraveli, že vo svojom štúdiu máte staré magazíny zo 60. a 70. rokov, ktoré vás dodnes inšpirujú. Je to teda tak, že všetok kvalitný dizajn médií – aj ten dnešný digitálny, pochádza ešte z éry starých tlačených magazínov?

Nemôžeme sa vždy obzerať iba dozadu a digitálny dizajn, ktorý robíme dnes, musí korešpondovať s rôznymi technickými parametrami a rozhraniami. Myslím si však, že na týchto starých magazínoch stále čosi je. Vznikali v čase totálneho rozmachu tlačiarenských technológií, mali obrovské publikum a nebáli sa experimentovať so spôsobmi, ako povedať príbeh, no limitovalo ich množstvo obmedzení. Neskôr, keď nastúpili počítače, magazíny mali zdanlivo neobmedzené možnosti. Mohli vyzerať ako čokoľvek. Mne sa však zdá, že práve limity a obmedzenia boli pre ich autorov väčšími výzvami a aj výsledok mohol byť lepší. Dnes v tom vidím podobnosť, ak ide o dizajn v rámci digitálnych technológií – ako dobre povedať príbeh, keď sú vaše možnosti limitované. Technológie totiž prinášajú množstvo možností, ale plodia aj veľa imitácií.

Podoba Guardianu sa na papieri výrazne nezmenila, odkedy ste urobili tú veľkú premenu. Ak by opäť chceli redizajnovať, išli by ste do toho?

Áno, asi áno, ale nemyslím, že by to mali v pláne a ak náhodou áno, asi by bolo načase, aby oslovili niekoho iného. Bol som tam dosť dlho a párkrát sme aj redizajnovali pôvodnú formu – najmä víkendovú prílohu, ale odkedy som odišiel, urobili skvelé veci, majú výborný tím a hlavne – všetka energia ide do webu. Čo ma však teší, je fakt, že stále pracujú na základe princípov a filozofie, ktorú sme vytvorili. Ich životnosť sa ukázala oveľa dlhšia, než som sa nazdával. Je to neuveriteľné. Vtedy sme o pozornosť novín súperili s počítačmi, o smartfónoch sme ešte netušili. A to je čosi, čo je na mojej práci ohromné – každý deň som sa naučil niečo nové. Robím to tridsať rokov, ale nikdy som sa nenudil. Mám pocit, že už som videl všetko, celú premenu médií, ale ešte by som to rád robil aspoň dvadsať rokov. Potom môžem ísť do dôchodku. (smiech)

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie