Stále viac ľudí zabíja alkohol, aj ľahkí pijani môžu po štyridsiatke očakávať problémy

Keď sa v roku 2012 v Česku objavili prvé otravy metanolom z alkoholu, ktorý sa dostal aj do bežnej distribúcie, naše štátne orgány okamžite reagovali. Išlo o život, ľudia boli vydesení, a tak štát zakázal dovoz alkoholu z Česka, odkiaľ otrávené fľaše pochádzali, a prísnejšie kontroloval predajcov. Podarilo sa zabrániť najhoršiemu a masové otravy alkoholom sme na Slovensku nezaznamenali.

Pri probléme dlhodobého pitia alkoholu štát už taký akčný a úspešný nie je. Na choroby spôsobené alkoholom umiera stále viac ľudí. Je to problém, ale nie bezprostredný – na rozdiel od situácie spred piatich rokov, keď sa verejnosť cítila ohrozená destilátmi z nelegálnej českej výrobne.

Na Slovensku v roku 2014 zomrelo na nadmerné pitie alkoholu 1453 ľudí, o 156 viac ako rok predtým. V roku 2015 to bolo 1639 ľudí, čo sú tri percentá zo všetkých úmrtí v tom roku. Postupne klesá iba počet otráv alkoholom, v roku 2015 ich bolo 81.

V budúcnosti môže byť horšie

Smrteľných ochorení bude ešte pribúdať, predpokladá hlavný odborník na závislosti ministerstva zdravotníctva Ľubomír Okruhlica.

„Pije sa stále rovnako veľa ako v minulosti. Ala aj keby ďalej takéto úmrtia nepribúdali, stále je u nás nadpriemerný počet chronických následkov, ktoré vedú k predčasnému úmrtiu. Spolu s Chorvátskom a Maďarskom máme najviac rakoviny, ktorá je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie spôsobená nadmernou konzumáciou alkoholu. A to nehovorím o cirhózach.“

Prečítajte si

Ako zabrániť úmrtiam, ktoré vyplývajú z alkoholu? Pýtali sme sa poslancov parlamentu

Národné centrum zdravotníckych informácií do štatistík zahrnulo ochorenia srdca, pečene, degeneráciu nervovej sústavy, chronickú pankreatitídu, poruchy psychiky a smrť podchladením po užití alkoholu.

Nie sú v nej teda zahrnuté nádorové ochorenia. Alkohol pritom podľa vedcov spôsobuje až sedem druhov rakoviny. Ak niekto napríklad zomrel na nádor pečene, ako príčina smrti sa napísalo onkologické ochorenie. Štatistika vôbec neberie do úvahy smrteľné nehody a úrazy pod vplyvom alkoholu.

Medzi mŕtvymi výrazne prevládajú muži, ktorí aj viac pijú. V roku 2015 ich zomrelo 1299, žien iba 340. Národné centrum zdravotníckych informácií má tieto štatistiky zo záznamov po prehliadke mŕtveho. V minulosti boli príčiny smrti označené nesprávne, dáta za roky 2011 až 2015 tak museli zrevidovať.

V Česku umiera menej ľudí

V posledných porovnaniach Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) patria Slováci k pijanom, ročne vypijú desať až jedenásť litrov čistého alkoholu na hlavu. V Česku je to ešte viac, až takmer 12 litrov, v Rakúsku 12,3. U nás má však pitie smrteľnejšie následky ako u našich susedov.

V susednom Česku pri rovnakých diagnózach bez onkologických úmrtí zomrelo vplyvom alkoholu predvlani 1685 ľudí a v roku 2016 iba 1630 ľudí. Pri porovnaní populácie nad 15 rokov tak na Slovensku umiera vinou alkoholu dvakrát viac ľudí ako v Česku.

Nedá sa úplne presne porovnať, ktorá krajina Európy je na tom najhoršie, v štatistikách nie sú všetky úmrtia spôsobené alkoholom, problém je v rôznej metodike a určovaní príčin smrti. No napríklad podľa jednej z posledných štatistík WHO z roku 2014 zomrelo na následky alkoholu (choroby, úrazy, nehody) na Slovensku 83,17 ľudí na 100-tisíc obyvateľov. V Česku to bolo 64,85, v Rakúsku 55,56, v Estónsku 94,03 úmrtí a napríklad v Luxembursku 133,56.

Zdravotníctvo alkohol zanedbáva

Okruhlica hovorí, že hoci v iných krajinách pijú viac, následky znižujú väčšou podporou zdravotníctva.

„Úrad verejného zdravotníctva nemá toľko peňazí na prevenciu a reklamu, aby vyvažoval reklamu na alkoholické nápoje. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že štát musí vyvažovať ekonomické záujmy ako výber daní alebo zamestnanosť vo vinárstve, pivovarníctve, reštauračných službách. U nás zrejme prevažujú tieto záujmy pri posudzovaní opatrení nad zdravotnými dôsledkami.“

Európa má s alkoholom veľký problém, podľa WHO jeden z piatich ľudí nad 15 rokov vypije aspoň raz týždenne päť a viac drinkov. Najhoršie sú na tom postkomunistické krajiny ako Slovensko, Poľsko, Maďarsko či Estónsko.

Na východe Európy pripadá na milión obyvateľov 1426 úmrtí ročne (z veľkej väčšiny na srdcové ochorenia, potom nehody a v menšej miere rakovina a cirhóza). V celej Európe je to takmer trikrát menej, no alkohol podľa Únie predstavuje stále veľký problém v celom regióne. Štáty na národnej úrovni od roku 2013 pripravujú stratégiu, ako minimalizovať negatívne dosahy.

Prečítajte si

Ak by som chcel prestať piť, kamaráti by ma vysmiali. Mladých núkajú aj rodičia

Okrem menšej tolerancie alkoholu za volantom, kampaní, zdravotnej starostlivosti či práce s komunitou a obmedzení reklamy na alkohol sú to aj pomerne účinné a jednoduché, no politicky nepopulárne opatrenia ako obmedzenie predaja alkoholu či zvyšovanie daní na takéto nápoje.

Vláda Smeru, SNS a Mosta-Híd sa na takéto radikálne kroky nechystá a sústreďuje sa skôr na prevenciu, semináre či kontrolu a represiu.

Jeden z kľúčových bodov, ktorý ovplyvňuje pitie alkoholu, je jeho dostupnosť. Mestá môžu obmedziť predaj a podávanie alkoholu, no v praxi to veľmi nevyužívajú.

V troch obciach napríklad zákaz podávania alkohol využili v deň obecných a parlamentných volieb. V praxi sa skôr reguluje iba pitie na verejnosti a alkohol zostal dostupný takmer všade, fľašky s vodkou sa dajú kúpiť v bežných potravinách, novinových stánkoch, na čerpacích staniciach. Oproti minulosti sa sprísnil predaj alkoholu mladistvým, no ani dnes nie je pre nich alkohol úplne nedostupný.

Neexistujú plošné regulácie ako predaj alkoholu iba v špecializovaných obchodoch s obmedzenými otváracími hodinami. Aj ceny sú stále priaznivé, podľa vlaňajších dát Eurostatu sa z európskych krajín dá lacnejšie opiť iba v Maďarsku, Bosne, Rumunsku, Bulharsku a Macedónsku.

Dlžníkom súkromné poisťovne nepomôžu

Materiál, ktorý schválila vláda v júni k plánu na zníženie škodlivých účinkov alkoholu do roku 2020, konštatuje, že v Bratislave dodnes nie je obnovená záchytka a jasné nie je ani to, ako majú zdravotníci postupovať, ak opitý človek padne a síce navonok vyzerá v poriadku, no môže mať vnútorné zranenia.

Nevyriešil sa ani problém s dostupnosťou liečby pre silno závislých ľudí, ktorí majú dlhy voči súkromným zdravotným poisťovniam.

„Z toho dôvodu sa stala liečba závislostí pre pacientov v najťažšom štádiu ochorenia nedostupnou so všetkými negatívnymi dôsledkami ako zdravotnými, tak aj ekonomickými a bezpečnostnými (kriminalita),“ píše sa vo vládnej správe.

Poisťovňa Dôvera tvrdí, že neberú ohľad na to, či je niekto závislý alebo má inú diagnózu a ak má dlhy, dostane pacient iba neodkladnú starostlivosť.

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa tvrdí, že neplatiči závislí od alkoholu sú vážnou témou, pretože potrebujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

„V takýchto prípadoch im VšZP hradí liečbu a zároveň s neplatičmi rieši ich dlh. V prípade plánovanej zdravotnej starostlivosti závislých od alkoholu sa liečba schvaľuje vopred. To znamená, že poisťovňa sa snaží najskôr vyriešiť s neplatičom jeho dlh a následne túto liečbu schváli,“ vraví hovorkyňa poisťovne Viktória Vasilenková.

Úrad verejného zdravotníctva hovorí, že národný akčný plán má zvýšiť informovanosť o rozsahu a dôsledkoch škodlivého pitia alkoholu a rieši tiež kontrolu predaja alkoholu a pitie v doprave či práci.

Je alkohol aj prospešný?

Alkohol v malých dávkach, čo je napríklad pohár vína denne, je podľa viacerých štúdií a odborníkov prospešný, znižuje riziko vzniku cukrovky, pijanov chráni aj pred infarktom, no tieto výhody sú veľmi špecifické a zradné a nedá sa na ne spoliehať.

Mierne pitie alkoholu maximálne štyrikrát do týždňa môže podľa štúdie, ktorú zverejnilo BBC, znížiť riziko cukrovky mužom o 27 percent a ženám o 32 percent v porovnaní s ľuďmi, ktorí si vypili iba raz za týždeň.

Krvný cukor najlepšie znížilo víno (obsahuje polyfenoly), pivo účinkovalo iba na mužov, ktorým pitie jedného až šesť pív za týždeň znížilo riziko cukrovky o 21 percent. Tvrdý alkohol nijako nepomáhal mužom, naopak, ženám riziko cukrovky zvýšil.

Podľa inej štúdie lekára Jürgena Rehma, ktorý spolupracuje aj s Európskou komisiou, hrozí ženám pri dlhodobom pití iba pohára vína denne vyššie riziko rakoviny prsníka.

Rakovina môže pri miernom, no pravidelnom pití vzniknúť prakticky všade tam, kde alkohol prúdi telom. Najskôr v ústach, hrdle, hrtane, potom v pažeráku, pečeni, pankrease až po konečník. U žien navyše cirkuluje v krvi v prsníku a výrazne zvyšuje aj riziko jeho rakoviny.

Pri chronickom, dlhodobom pití klesá imunita, mutujú gény a po poruchách imunity sa rozbehne proces nekontrolovaného množenia buniek, ktorý vedie k vzniku rakoviny, vysvetľuje hlavný odborník na závislosti ministerstva zdravotníctva Ľubomír Okruhlica.

Čo sa deje s telom pri častom pití alkoholu, prečo postupne ničí niektoré orgány a ako je možné, že niekto neochorie vôbec? To stále nie je úplne jasné, následky sú individuálne a môžu prísť v rôznom čase. No platí, že čím viac a dlhšie človek pije alkohol, tým je riziko vyššie.

Záleží tiež na tom, ako človek pije. Či pravidelne, ale menej; alebo sa nárazovo opíja; či pije denne dve deci alebo celú fľašu vína. Zásadný vplyv majú aj genetika, imunita alebo životný štýl – faktorov je veľa a nedá sa presne odhadnúť, kto smie piť bez následkov. Nedá sa povedať ani to, ktorú časť tela alkohol zasiahne. Niekto môže mať predispozíciu na rakovinu, niekomu alkohol zničí srdce alebo mozog.

„Nevieme presne, ktorá slabosť v tele sa pri pití alkoholu prejaví, ale čím viac a dlhšie človek pije, tým skôr sa pravdepodobnosť, že bude zdravý, rovná nule. Cirhóza je dobrý príklad, keď sa ľudia chytajú toho, že alkohol nemusí škodiť, veď niekto pil roky a veľa, cirhózu nedostal a zomrel v osemdesiatich rokoch na demenciu a starobu. To sú výnimky a zrejme je tam aj silná genetická výbava.“

Ak sa niekto začal opíjať okolo sedemnástky, častejšie pil tvrdý alkohol než pivo a je náchylnejší na problémy, môže prvé ťažkosti pozorovať už ako tridsiatnik.

Nemusia byť hneď tragické, alkohol spôsobuje napríklad aj vysoký krvný tlak. Závažné následky podľa hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva na závislosť od alkoholu Ľubomíra Okruhlicu prichádzajú po 15 až 20 rokov pravidelného pitia.

Nebezpečné môže byť aj pravidelné pitie menšieho množstva alkoholu. Vtedy problémy prídu o niečo neskôr, po 45. roku až okolo päťdesiatky, no je to veľmi individuálne. „Napríklad pri pití koncentrovaných liehovín je najvyšší výskyt alkoholom spôsobenej rakoviny,“ vraví Okruhlica.

Existuje viac spôsobov, ako alkohol v tele vyvolá rakovinu, môže to byť metabolizácia etanolu na karcinogénny metabolit či zmeny metabolických procesov. U fajčiarov výrazne zvyšuje rakovinu úst a pažeráka, je výborným rozpúšťadlom tabakových karcinogénov.

„U alkoholikov stúpa riziko pri onkologických ochoreniach, lebo aj veľa fajčia, ale aj keby nefajčili, majú výrazne vyššie riziko rakoviny ako nefajčiari alebo abstinenti a striedmi konzumenti,“ hovorí Okruhlica.

Riziká sú väčšie

Je dokázané, že alkohol v malých množstvách môže pred určitými ochoreniami chrániť, napríklad pred demenciou a Alzheimerom, kým ťažké pitie zasa riziko demencie zvyšuje.

Podobne je to aj so srdcom: časté pitie alkoholu je preň zničujúce, vyššie riziko srdcových chorôb je aj pri nepravidelnom opíjaní sa. Následky sú rôzne, môžu sa objaviť ochorenia tepien, zrážanie krvi a zvýšenie rizika trombózy, riziko arytmií aj vyšší krvný tlak.

Okruhlica hovorí, že dlhodobé mierne pitie alkoholu – napríklad dve deci vína denne – chráni pred infarktom, no aj tak prevážia negatívne účinky. „Pri striedmom pití alkohol nechráni pred infarktom, ale tí ľudia na tom nie sú lepšie ako striedmi konzumenti a majú zasa zvýšené riziko iných ochorení.“