Deň a noc na Obchodnej, prekliatej ulici, ktorá má na viac

Je asi polnoc a v Bar Barone na bratislavskej Obchodnej ulici to žije. Skupinky mladých sa striedajú za barom, odnášajú si akciové drinky a debatujú pri zakrytom biliardovom stole.

Pozerám sa na chalana s tmavými slnečnými okuliarmi – v tmavom bare uprostred noci nanajvýš zbytočnými. Mám chuť ísť za ním a povedať mu: „Nie si Rytmus, chlapec, môžeš si ich dať dole.“ Ale neurobím to. Nie je to môj svet, nemusím mu rozumieť.

Väčšina v bare môže mať tak dvadsať rokov. Teda, dúfam, že majú aspoň dvadsať. Nás si nevšímajú. Obracajú poháre s alkoholom, ktorý je oveľa lacnejší než v iných častiach bratislavského Starého Mesta.

Na začiatku večera si fotím ponuku v podniku, ktorý príznačne nazvali Štartér. Obstojná desiatka Radegast za necelé euro, tullamorka za euro päťdesiat, obyčajná čerešňa za 99 centov. Pred šiestimi rokmi som bol chvíľu spolumajiteľom hudobnej krčmy v malom meste. Už vtedy, mimo Bratislavy, sme alkohol predávali drahšie.

Keď okolo tretej prechádzame do Edenu, ďalšieho z radu vyhlásených miestnych barov, prekračujeme chlapca s rozbitou tvárou. Mohol len padnúť, jasné. Ale podľa roztrhaného obočia, krvavého nosa a modrín by som skôr tipoval bitku. Pomoc odmieta. Zanovito ostáva ležať na ufúľanej dlažbe.

Nadránom ideme na taxík, chlapec je už preč. Dúfam, že sa dostal do svojej postele a teraz už spí.

Ráno začína vedrami a saponátom

Je také ľahké začať reportáž z Obchodnej tým, čo jej robí zlú povesť. A ľahko by sa dalo v tom pokračovať. Ale jedna z najznámejších bratislavských ulíc má veľa tvárí. Tá ufúľaná, špinavá, zdobená ošarpanými reklamami a pokrstená nočnými záťahmi bratislavskej mládeže je, našťastie, len jednou z nich.

Vráťme sa preto k ránu. Na Obchodnej počuť hrmot nových električiek, ktoré pendlujú medzi mestom a Petržalkou. Je teplo, ulicou prúdia desiatky ľudí. Keď sa na chvíľu zastavíte, zostanete prekvapení, ako veľmi je tu živo.

V nedávno otvorenom bistre Pomazánkovo sa tvorí menší rad. Ľudia tu čakajú na krajec chleba s domácimi nátierkami, akoby to bol lokálny gastronomický hit. Svetložltá fasáda nového bistra upúta pomerne ľahko. Narozdiel od okolitých prevádzok nie je celá ovešaná škaredými reklamami. A tak na ulici, ktorá by mohla byť učebnicou o vizuálnom smogu, paradoxne kričí.

„Zisťovali sme si, akú pôvodnú farbu mala naša budova,“ spomína majiteľka Pomazánkova Mia Kurucová na to, ako priestor prerábali. „Chceli sme tomu dať niečo, čo tam pôvodne bolo. Naša fasáda bola žltá, a tak je aj teraz, i keď jemnejšie. Dali sme na priečelie len jednoduchý nápis, nič krikľavé. Chceme, aby Obchodná mala aj punc elegána, nielen toho bordelára.“

Bistro Pomazánkovo otvorili len v marci a patrí k podnikom, ktoré sa snažia dať Obchodnej menej ufúľanú tvár. „Chceli sme byť blízko ruchu,“ vysvetľuje Mia. „Chcela som ako majiteľka vidieť, ako ľudia na ulici budú chodiť s naším chlebom s nátierkami. Obchodná sa mi páčila tým, čo ponúka. Je plná študentov a ľudí, ktorí ňou denne prechádzajú. Zisťovali sme si dáta a vieme, že v bežný deň prejde okolo nášho miesta 18-tisíc ľudí.“

Keď chcete mať na dosah takýto počet ľudí, musíte pretrpieť aj tienisté stránky tejto lokality. „Na Obchodnej je to tak, že ako prvé ráno pred otvorením napúšťame vedrá, berieme staré veci a čistíme grcky z fasády a chodníka, ktoré tu zostanú z noci. Cez víkendy a niekedy aj cez týždeň. Ale na to sme si zvykli,“ hovorí Mia z Pomazánkova.

Ulica zažila už niekoľko vĺn oživenia, ktoré sa jej snažili – či snažia – priniesť pekné lokály s kvalitnou ponukou a presadiť sa medzi umastenými stánkami s kebabmi, čínskymi obchodmi či lacnými barmi. Nájdete tu útulné kaviarne ako Lavender či Schöndorf Bio Cafe, pekárne Naglreiter či najnovšie Praclík, znova a znova sa tu pokúšajú usadiť aj väčšie značky. Zrejme najviac za posledné roky ulici pomohol Martinus, ktorý si tu otvoril svoje najväčšie kamenné kníhkupectvo.

„Každý prevádzkar by mal poďakovať Martinusu, že zvýšil hodnotu ich priestoru na Obchodnej. Martinus je super vec, ktorá ťahá na túto ulicu ľudí z rôznych kútov mesta, aby sem prišli,“ vraví rozhodne Mia z Pomazánkova.

Martinus je na Obchodnej len osem rokov. V roku 2009 si tu značka otvorila prvé kníhkupectvo, o dva roky neskôr sa presťahovali do väčšej novej budovy, kde sídlia dodnes. „Keď sme sa v 2009 rozhodovali kam ísť, Obchodná bola len jedna z možností a nebola to jednoznačná voľba,“ priznáva spolumajiteľ Martinusu Michal Meško.

„Vedeli sme o jej predajnom potenciáli – vnímali sme ho ako najvyšší spomedzi všetkých možných lokalít v rámci Starého Mesta – no dosť sme sa obávali jej imidžu. V novej budove, na Obchodnej 26, sme naplno využili výhody ulice a dnes je to podľa obratu zrejme najväčšie kníhkupectvo na Slovensku na high-street, a je možné, že aj celkovo.“

Za tých pár rokov videli majitelia Martinusu na ulici veľa zmien. Videli, ako sa snaží nabrať dych, a naopak, ako zase upadne. „Pár rokov po tom, ako sme prišli na Obchodnú, sme vnímali, že sa začína posúvať hore – otvorilo viacero prevádzok známych aj z nákupných centier,“ spomína Meško.

„Pomohol príchod H&M, Nay elektrodomu, Camaieu, Tezenis, Deichmann, CCC a ďalšie. Viaceré z nich však neskôr odišli – boli nahradenými niektorými ďalšími ako Tiger, no celkovo vnímame posledné roky znovu ako mierny pokles kvality nájomcov. Napriek tomu naša návštevnosť rastie a sme radi, že sa nám podarilo vytvoriť aj istý kultúrny bod v rámci Bratislavy.“

Z vinohradníckej ulice je obchodná

Obchodná ulica je jednou z najrušnejších bratislavských ulíc. Tiahne sa od Michalskej brány po Kollárovo námestie, kde kedysi stála Schöndorfská brána, nazvaná podla prímestskej obce Schöndorf, ktorá sa tu kedysi rozkladala. V 13. storočí tu vraj sídlili maďarskí služobníci, ktorí pracovali na Bratislavskom hrade.

Neskôr na Obchodnej bývali najmä vinohradníci, preto boli v mnohých domoch vybudované pivnice na uskladnenie vína. V podbrániach dvojposchodových domov mohli vinohradníci v určenom čase predávať vlastné víno. Po prvej svetovej vojne sa skladba obyvateľov zmenila a ulica dostala obchodnícky charakter, ktorým je známa dodnes.

Video: Prechádzka po Obchodnej v roku 1981

https://www.facebook.com/StaraBratislava/videos/2002517983364932/

No už predtým sa tu obchodovalo nielen s vínom. Nachádzala sa tu prvá záložňa v Prešporku, ktorá vznikla v roku 1772, v roku 1781 tu zasa fungoval hostinec Čierny orol. Na tejto ulici vzniklo aj prvé prešporské záhradníctvo Michala Brucknera, ktoré sa preslávilo najmä pestovaním ruží.

V roku 2015 vypracovali architekti z ateliéru Marko & placemakers, na zadanie občianskeho združenia Obchodná ulica okolie, štúdiu o tom, ako sa na Obchodnej ulici podniká. Na vzorke 125 v tom čase fungujúcich podnikov popísali, ako vlastne vyzerá skladba prevádzok v tejto lokalite.

Štúdia ukázala, že polovicu z prevádzok tvoria gastro podniky a obchody s oblečením či obuvou. Zvyšnú polovicu tvorí pomerne rozsiahle spektrum iných obchodíkov. Na Obchodnej nájdete hostely, papiernictvá, galérie, dielne, predajňu Ústredia ľudovej umeleckej výroby, ale aj niekoľko zlatníctiev, ktoré si tu ešte v 90. rokoch otvorili zväčša podnikatelia pochádzajúci z Balkánu.

Ako napríklad Gjok Markaj, pôvodom Chorvát, ktorý na Obchodnej prevádzkuje zlatníctvo Tomy. „Keď som sa rozhodol prísť na Slovensko, bola Obchodná ulica pre zlatníkov najlepším miestom pre podnikanie,“ hovorí. „Neskôr, keď sa otvárali obchodné centrá, uvažoval som, že prejdem tam, ale pracovný čas cez sviatky a nedele ma odradil.“

Gjok vraví, že kedysi sa na Obchodnej podnikalo ľahšie. Nástup veľkých shopping centier odlákal ľuďom ako on veľa zákazníkov, ktorí chodili na Obchodnú cielene nakupovať. „Ja som na Obchodnej ulici už 24 rokov, väčšinu zákazníkov poznám a dôverujú mi,“ rozpráva zlatník z Chorvátska. „Rozdiel medzi 90. rokmi a súčasnosťou je cítiť v tržbách, ale aj v bezpečnosti. Predtým boli tržby, ale necítili sme až tak bezpečne. Teraz je ulica bezpečnejšia, ale máme slabé tržby.“

Keď sa autori štúdie o Obchodnej ulici prevádzkarov pýtali, prečo si vybrali práve túto ulicu, odpovede boli pomerne jasné: 46 percent povedalo, že je blízko centra, 45 percent, že ide o frekventované miesto. Lenže to nahráva skôr podnikom, kde sa človek spontánne zastaví, keď ide okolo. Nákup zlata si väčšina ľudí plánuje, a vtedy sa radšej zvezie do shopping centra, kde sa pohodlne parkuje. „Bohatí zákazníci nechodia na Obchodnú iba preto, že tu nemôžu parkovať,“ vraví zlatník Gjok.

Súhlasí s ním aj Michal Meško z Martinusu. „Parkovanie je pochopiteľnou nevýhodou Obchodnej, na druhej strane má fantastickú dostupnosť verejnou dopravou. Ale komplikované je aj zásobovanie, ktoré vieme, že strpčuje život niekedy aj návštevníkom či obyvateľom, a zároveň nie je ideálne ani z pohľadu obchodníkov.“

Keď k tomuto pripočítate pomerne vysoké nájmy, stáva sa z Obchodnej lákavé, ale komplikované miesto, ktoré môže niekomu priniesť úspech, a niekomu rýchly bankrot. Nakoniec, rýchlosť, s akou sa prevádzky na niektorých miestach tejto ulice striedajú, to len dokazuje. Podľa štúdie Marko & placemakers pre občianske združenie Obchodná ulica a okolie je tu väčšina z podnikateľov menej ako päť rokov.

„Ja mám v Bratislave viacero prevádzok,“ hovorí majiteľka Pomazánkova Mia Kurucová, ktorá vlastní aj sieť kaviarní Mlskafé. „Na meter štvorcový je Obchodná až päťnásobne drahšia. Pekný priestor, štyridsať metrov štvorcových, vyjde aj 4-tisíc mesačne, samozrejme plus energie. No hovorím o veciach, o ktorých viem ja, niekto mohol zohnať aj niečo lacnejšie.“

Ona však zatiaľ neľutuje. Pomazánkovo denne navštívi asi stovka zákazníkov. „Obchodná je super pre biznis, neľutujem ani minútu, že sme tam. Nájom stojí za to, koľko ľudí vám ulica vie priviesť. A zmes tých ľudí je famózna. Chodia k nám manažéri, študenti, mamičky, turisti aj starší ľudia.“

Teória rozbitých okien

Prevádzkari na Obchodnej dostali od autorov štúdie z ateliéru Marko & placemakers ešte jednu otázku. Aké problémy na Obchodnej sú? Keď si posťažovali na nemožnosť parkovania, ktorú vnímajú obchodníci ako najväčší problém, prišlo na rad aj na ponosy, ktoré majú voči Obchodnej aj ľudia, ktorí tadiaľ prechádzajú – alebo tam žijú.

Vandalizmus, zlá údržba ulice, nekvalitné prevádzky, ktoré kazia imidž aj svojim susedom, vizuálny smog či zlý stav celého verejného priestoru.

Deň sa preklápa do popoludnia. Je horúco, no našťastie sa pred teplom skrývam v galérii Dielo Art na Obchodnej 35. Jej majiteľka, pani Gabriela Hrdá, predáva obrazy na tejto ulici od roku 1991. Videla, ako sa tu striedali obchody a ich majitelia, ako sa mesto Obchodnú pokúša opraviť, a ako aj napriek opravám ulica stále pôsobí špinavo.

Ukazuje mi dlažbu pred svojou galériou. Na pár miestach rozbitá či prepadnutá, kúsok ďalej vidieť mastné fľaky. Možno od kebabu, možno výsledok piatkového záťahu. „Pred časom sa pokúsili ulicu vyčistiť vapkami,“ spomína, ako na ulicu nabehli pracovníci s vysokotlakovými čističmi. „No akurát sa im podarilo odstrániť zo špár dlažby piesok, ktorý bol medzi kockami. Do prázdnych dier teraz presne sadnú cigaretové ohorky. Prejdite sa Obchodnou a uvidíte, že je nimi vyšpárovaná,“ vraví pani Hrdá.

Majiteľka galérie o sebe hovorí ako o realistke, ktorá neverí, že sa Obchodná z ničoho nič zmení na výstavnú ulicu v centre mesta. „Mali sme obrovskú nádej, keď sa pred desiatimi rokmi Obchodná kompletne rekonštruovala,“ spomína. „Dúfali sme, že ulica bude konečne pekná. Ale nie je. Mesto šetrilo, kde sa dalo, kúpila sa nielen zlá lacná dlažba, ale ešte je aj zle spravená.“

Medzitým pijem kávu so Samom, ktorý žije na Obchodnej v prenajatom byte už niekoľko rokov. Keď sa sem sťahoval, bola to preňho jasná voľba – lebo z Obchodnej sa dá všade dostať pešo. Odvtedy vidí na ulici oba veľké problémy, ktoré ju trápia. Piatkové pitky aj ufúľaný imidž, ktorý podčiarkuje všadeprítomný vizuálny smog. Ako vraví, ono to vlastne spolu súvisí.

„Je to tu relatívne drsné, závisí, aký podnik máš v okolí,“ hovorí. „My máme blízko podnik, ktorý vie byť drsný. Chodí tam kopec mladých ľudí, z ktorých tretina stojí v lete vonku. Aj keby sa len rozprávali, počuť to až domov – a nie vždy sa len rozprávajú. Mať spálňu obrátenú do ulice je náročné.“

Samo občas vidí aj bitky, čo je asi prirodzené. „Tam, kde je veľa miest, kde sa dá lacno piť, vzniká pravdepodobnosť konfliktu. To sa tam deje, aj keď by som nepovedal, že na dennej báze. Sobotné ráno je väčšinou náročné. Naše nešťastie je, že vchodová brána je vo výklenku. Aj keď sme tam dali kameru, a je tam stále zapnutá nepríjemná neónka, veľa ľudí to neodradí. Keď potrebujú urobiť nejakú potrebu, urobia ju.“

V kriminológii existuje koncept, ktorý sa volá „teória rozbitých okien“. Jej autori, James Wilson a George Kelling, ju publikovali v roku 1982. Táto teória v princípe hovorí, že ak ľudia vidia budovu s rozbitými oknami, je pravdepodobnejšie, že na nej rozbijú aj ďalšie okná, alebo do nej rovno vniknú. Budova, ktorá okná rozbité nemá, k výtržníctvu tak nenavádza.

Teória rozbitých okien sa dá ľahko preniesť aj na Obchodnú. „Keď je prostredie čisté a upravené, ľudia majú nižší sklon k vandalizmu,“ vysvetľuje Samo. „Ale ak vidia, že na ulici chýbajú dlaždice, výklady sú neupravené a ulica je škaredá, prirodzene ich to zvádza porušovať pravidlá. Človek si povie – veď sa tu iba vycikám. V shopping centre to nikomu nenapadne spraviť, na Obchodnej pokojne.“

Reklamy? Drvivá väčšina nelegálna

Obchodná je mozaikou problémov, ktoré do seba zapadajú a robia celej lokalite zlú povesť. Ufúľané kúty a neopravené domy lepších nájomcov odradia, no lacné krčmy a mastné fast foody sa s nimi zmieria. Aby prilákali zákazníkov, vyvesia okolo seba škaredé reklamy a vytvoria vizuálny smog. Nestarajú sa o ne, a tak pôsobia ošarpane. A zároveň na ulicu priťahujú ľudí, ktorí sa sem prídu cielene opiť – a potom robia neporiadok.

Rozseknúť tento reťazec nie je jednoduché, no pár ľudí sa o to snaží. Davy Čajko stojí na čele občianskeho združenia Obchodná ulica a okolie, ktoré si zadalo aj štúdiu z ateliéru Marko & placemakers o tom, ako sa na Obchodnej podniká. V združení, kde sa angažujú aj mnohí obyvatelia a podnikatelia z Obchodnej, toho však robia viac.

Začínali s minimom. Ešte pred dvomi rokmi totiž na tejto ulici neboli štandardom ani len smetné koše. Oslovili lokálnych politikov s prosbou o pomoc, a mesto a mestská časť Staré Mesto sedem nových smetných košov osadilo. Možno si na to pamätáte, pre primátora Iva Nesrovnala a starostu Radoslava Števčíka to bola príležitosť, aby sa pri smetných košoch odfotili – a internety si z nich zato spravodlivo uťahovali.

„Bola to naša prvá aktivita a vlastne sme sa celému tomu potešili,“ vraví Čajko. „Aj keď to bolo podané skôr negatívne, aspoň sa o Obchodnej začalo hovoriť. Takže my vlastne ďakujeme. Pre nás išlo o vyriešenie základnej veci – tu jednoducho ani len nebolo kam odhodiť odpadky.“

Ako vysvetľuje Čajko, Obchodná potrebovala malé zásahy, ktoré niekomu možno na prvý pohľad prídu komické. Podobné to bolo so stĺpmi verejného osvetlenia, na ktorých sa za roky nazberala slušná vrstva starých plagátov. Na jednom zo stretnutí združenia na to upozornila pani Hrdá z galérie Dielo art. „Nemohla som sa na to pozerať, tak som si povedala, že ak to mesto nie je schopné napraviť, urobím to ja. Pridal sa aj majiteľ McDonaldu a nakoniec sme sa majitelia prevádzok dohodli, že si spravíme brigádu,“ vraví.

Samozrejme, Obchodnú nezachránia upratovacie brigády, ale treba aj tie. V združení Obchodná ulica a okolie premýšľajú aj nad väčšími zmenami – napríklad pohnúť s vizuálnym smogom. „Spolupracujeme s prevádzkarmi, samosprávou a pamiatkármi a pracujeme na manuáli, ktorý by reguloval vizuálny smog na Obchodnej,“ približuje Čajko.

Manuál by mal byť hotový v najbližších týždňoch a ambíciou združenia je zladiť predstavy mesta, obchodníkov, ale aj pamiatkárov. Z ich pohľadu je nelegálnych 90 percent reklám na fasádach domov, no ako upozorňuje Čajko, ak by sa postupovalo priveľmi striktne a radikálne, majitelia prevádzok by sa mohli zaťať, nespolupracovať a problém by sa nakoniec nevyriešil.

Ako taký malý pilot upravia podľa manuálu fasádu známeho Slovak Pubu a dvoch ďalších budov na Obchodnej ulici, ktorých sa podarilo presvedčiť. Otázka ale je, či nie je pre nápad, aby si svoju prevádzku skrášlil, ľahšie získať obchodníka, s ktorým vlastne až taký problém nie je. Čo s tými, ktorým čistota veľa nehovorí a vizuálny smog neriešia?

„Nemôžeme rozmýšľať hneď negatívne. Musíme najprv robiť s tými, s ktorými sa robiť dá, a na týchto pozitívnych príkladoch presvedčiť aj ostatných,“ vraví Čajko odhodlane. „Ja verím, že budú v minorite. My toto všetko robíme preto, aby sa ľudia na Obchodnej ulici cítili lepšie. Keď sa tu budú cítiť lepšie, budú mať dôvod sa tu zastaviť, nakúpiť a obchodníci to pocítia na tom, že ľudia budú míňať viac peniažkov.“

Všetci, ktorých sa pýtam, priznávajú, že dnes prechádzka Obchodnou za veľa nestojí. Lacné bary, neupravené fast foody či škaredý čínsky trh naďalej kazia dojem celej ulice. Tí, ktorí dnes nad budúcnosťou Obchodnej premýšľajú, však vidia namiesto zanedbaných podnikov nové čisté bistrá, a namiesto tržnice s lacným čínskym tovarom farmársky trh s lokálnymi produktmi.

„Obchodná ulica má potenciál, ale je zatiaľ nevyužitý,“ myslí si Samo, ktorý tu prežil niekoľko rokov, no čochvíľa sa bude sťahovať. „Mohla by to byť pýcha mesta, ale dnes, keď človek vyjde von zo Starého Mesta popod Michalskú bránu, čaká ho tak trochu iný svet. Kiksy, ktoré sa v Starom Meste nedejú, sa tu kopia na malej ploche.“

Davy Čajko zo združenia Obchodná ulica a okolie dodáva, že za víťazstvo by považoval, ak by sa z tejto ulice, ktorá je dnes v prvom rade tranzitná, podarilo urobiť ulicu, kam budú ľudia chodiť cielene a radi.

Z noci opäť do rána

Obchodná sa mení len pomaly, ale mení sa. Niektorí sa pokúšajú dať inú tvár aj nočnému životu, ktorý sa s touto ulicou spája. Herečka Lucia Siposová si pred necelým rokom v jednom z dvorov na Obchodnej otvorila kabaret, kam sa odporúča vstup v predpísanom oblečení. Vyzerá inak ako Štartér či Bar Baron. Priestor na „kozmopolitný nočný klub so zábavným programom a šteklivými témami,“ ako kabaret Red Cat opisuje, hľadala dlho.

Nakoniec padla voľba na Obchodnú. „Myslím si, že kabaretu pristane, ak sa nachádza na nejakom nečakanom mieste a je treba ho troška hľadať,“ vraví herečka Siposová. „Vyvoláva to pocit dobrodružstva, je to taký ‚tajný bar‘. Dvor, v ktorom sa náš kabaret nachádza, má svoj šarm. Keď k nám ľudia vstúpia, majú pocit, akoby sa ocitli v nejakom inom svete, minimálne nemajú pocit, že sú v Bratislave. Sú priestorom očarení.“

Siposová vraví, že dvor, v ktorom sa kabaret nachádza, je akoby pomyselnou stenou. Neprepúšťa dovnútra typickú klientelu Obchodnej ulice – teda mladých ľudí či cudzincov, ktorí si prišli do Bratislavy lacno vypiť. „Občas k nám zablúdili nadšenci striptízu, ale veľmi rýchlo pochopili, že ponúkame iný druh kultúry,“ rozpráva herečka.

V kabarete za necelý rok odpremiérovali desať autorských večerov, a aj keď to vraj prvé dva mesiace vyzeralo na zavretie, nakoniec si na Obchodnú našli cestu aj ľudia, ktorých láka podnik, kde majú elegantný dress code. Lucia Siposová vraví, že ich, ani ju, neodrádza ani imidž, ktorý ulica má.

„U nás je človek ako vo sne. Občas, keď v noci vyjdem z kabaretu na ulicu, som v šoku, čo sa tam všetko deje. No ja mám k Obchodnej ulici osobný vzťah. Celé detstvo som tam chodila k starým rodičom, ktorí bývali na Obchodnej 35,“ hovorí. „Takže návrat na túto ulicu je pre mňa symbolický. Odjakživa som sa tam cítila dobre a žiadna povesť nemôže predčiť môj pocit. A okrem toho sa mi na Obchodnej ulici páči, že nie je ako zo škatuľky, celá vypulírovaná, ale má svoj svetový ráz,“ vraví presvedčene.

Svetový ráz možno, cynik by však povedal, že v piatok v noci Obchodná trochu pripomína Balkán. V debate pod článkom o opíjajúcich sa deťoch na Denníku N ulicu dokonca niekto prirovnal k „no-go zóne“.

Také zlé to tam v skutočnosti nie je. Podľa štatistík mestskej polície sa tu stane v priemere jeden incident za dva dni.

„Od začiatku tohto roka riešili hliadky mestskej polície na Obchodnej ulici 113 udalostí. Vo väčšine prípadov sa jednalo o nedodržania záverečných hodín, priestupkov zo strany motoristov týkajúcich sa nerešpektovania pešej zóny, obťažovania okoloidúcich a rušenia nočného pokoja,“ vraví Iveta Kešeľáková z bratislavského magistrátu.

Keď svitá, stráca sa z ulice aj nočný hurhaj. Pred piatou ráno pomaly miznú mladí z ulice, dvorov, aj striech domov, na ktorých v noci posedávali. Na chodníkoch po nich zostanú fľaše a odpadky, no ešte kým si ich všimnú denní návštevníci Obchodnej, nabehnú pracovníci s oranžovými vestami a ulicu dajú ako-tak do poriadku.

Ona aj cez deň ako-tak v poriadku pôsobí. No potom zase príde noc.