štvrtok

Deň a noc na Obchodnej, prekliatej ulici, ktorá má na viac

Denník N strávil v jeden júlový piatok deň a noc na známej bratislavskej Obchodnej ulici. Hovorili sme s ľuďmi, ktorí tu žijú, podnikajú alebo sa ulici snažia dať krajšiu tvár, lebo veria, že to raz bude dobré miesto v meste.

Obchodná ulica. Foto N – Tomáš Benedikovič

Je asi polnoc a v Bar Barone na bratislavskej Obchodnej ulici to žije. Skupinky mladých sa striedajú za barom, odnášajú si akciové drinky a debatujú pri zakrytom biliardovom stole.

Pozerám sa na chalana s tmavými slnečnými okuliarmi – v tmavom bare uprostred noci nanajvýš zbytočnými. Mám chuť ísť za ním a povedať mu: „Nie si Rytmus, chlapec, môžeš si ich dať dole.“ Ale neurobím to. Nie je to môj svet, nemusím mu rozumieť.

Väčšina v bare môže mať tak dvadsať rokov. Teda, dúfam, že majú aspoň dvadsať. Nás si nevšímajú. Obracajú poháre s alkoholom, ktorý je oveľa lacnejší než v iných častiach bratislavského Starého Mesta.

Na začiatku večera si fotím ponuku v podniku, ktorý príznačne nazvali Štartér. Obstojná desiatka Radegast za necelé euro, tullamorka za euro päťdesiat, obyčajná čerešňa za 99 centov. Pred šiestimi rokmi som bol chvíľu spolumajiteľom hudobnej krčmy v malom meste. Už vtedy, mimo Bratislavy, sme alkohol predávali drahšie.

Obchodná ulica. Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď okolo tretej prechádzame do Edenu, ďalšieho z radu vyhlásených miestnych barov, prekračujeme chlapca s rozbitou tvárou. Mohol len padnúť, jasné. Ale podľa roztrhaného obočia, krvavého nosa a modrín by som skôr tipoval bitku. Pomoc odmieta. Zanovito ostáva ležať na ufúľanej dlažbe.

Nadránom ideme na taxík, chlapec je už preč. Dúfam, že sa dostal do svojej postele a teraz už spí.

Ráno začína vedrami a saponátom

Je také ľahké začať reportáž z Obchodnej tým, čo jej robí zlú povesť. A ľahko by sa dalo v tom pokračovať. Ale jedna z najznámejších bratislavských ulíc má veľa tvárí. Tá ufúľaná, špinavá, zdobená ošarpanými reklamami a pokrstená nočnými záťahmi bratislavskej mládeže je, našťastie, len jednou z nich.

Vráťme sa preto k ránu. Na Obchodnej počuť hrmot nových električiek, ktoré pendlujú medzi mestom a Petržalkou. Je teplo, ulicou prúdia desiatky ľudí. Keď sa na chvíľu zastavíte, zostanete prekvapení, ako veľmi je tu živo.

V nedávno otvorenom bistre Pomazánkovo sa tvorí menší rad. Ľudia tu čakajú na krajec chleba s domácimi nátierkami, akoby to bol lokálny gastronomický hit. Svetložltá fasáda nového bistra upúta pomerne ľahko. Narozdiel od okolitých prevádzok nie je celá ovešaná škaredými reklamami. A tak na ulici, ktorá by mohla byť učebnicou o vizuálnom smogu, paradoxne kričí.

Obchodná ulica. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Zisťovali sme si, akú pôvodnú farbu mala naša budova,“ spomína majiteľka Pomazánkova Mia Kurucová na to, ako priestor prerábali. „Chceli sme tomu dať niečo, čo tam pôvodne bolo. Naša fasáda bola žltá, a tak je aj teraz, i keď jemnejšie. Dali sme na priečelie len jednoduchý nápis, nič krikľavé. Chceme, aby Obchodná mala aj punc elegána, nielen toho bordelára.“

Bistro Pomazánkovo otvorili len v marci a patrí k podnikom, ktoré sa snažia dať Obchodnej menej ufúľanú tvár. „Chceli sme byť blízko ruchu,“ vysvetľuje Mia. „Chcela som ako majiteľka vidieť, ako ľudia na ulici budú chodiť s naším chlebom s nátierkami. Obchodná sa mi páčila tým, čo ponúka. Je plná študentov a ľudí, ktorí ňou denne prechádzajú. Zisťovali sme si dáta a vieme, že v bežný deň prejde okolo nášho miesta 18-tisíc ľudí.“

Keď chcete mať na dosah takýto počet ľudí, musíte pretrpieť aj tienisté stránky tejto lokality. „Na Obchodnej je to tak, že ako prvé ráno pred otvorením napúšťame vedrá, berieme staré veci a čistíme grcky z fasády a chodníka, ktoré tu zostanú z noci. Cez víkendy a niekedy aj cez týždeň. Ale na to sme si zvykli,“ hovorí Mia z Pomazánkova.

Ulica zažila už niekoľko vĺn oživenia, ktoré sa jej snažili – či snažia – priniesť pekné lokály s kvalitnou ponukou a presadiť sa medzi umastenými stánkami s kebabmi, čínskymi obchodmi či lacnými barmi. Nájdete tu útulné kaviarne ako Lavender či Schöndorf Bio Cafe, pekárne Naglreiter či najnovšie Praclík, znova a znova sa tu pokúšajú usadiť aj väčšie značky. Zrejme najviac za posledné roky ulici pomohol Martinus, ktorý si tu otvoril svoje najväčšie kamenné kníhkupectvo.

„Každý prevádzkar by mal poďakovať Martinusu, že zvýšil hodnotu ich priestoru na Obchodnej. Martinus je super vec, ktorá ťahá na túto ulicu ľudí z rôznych kútov mesta, aby sem prišli,“ vraví rozhodne Mia z Pomazánkova.

Obchodná ulica. Foto N – Tomáš Benedikovič

Martinus je na Obchodnej len osem rokov. V roku 2009 si tu značka otvorila prvé kníhkupectvo, o dva roky neskôr sa presťahovali do väčšej novej budovy, kde sídlia dodnes. „Keď sme sa v 2009 rozhodovali kam ísť, Obchodná bola len jedna z možností a nebola to jednoznačná voľba,“ priznáva spolumajiteľ Martinusu Michal Meško.

„Vedeli sme o jej predajnom potenciáli – vnímali sme ho ako najvyšší spomedzi všetkých možných lokalít v rámci Starého Mesta – no dosť sme sa obávali jej imidžu. V novej budove, na Obchodnej 26, sme naplno využili výhody ulice a dnes je to podľa obratu zrejme najväčšie kníhkupectvo na Slovensku na high-street, a je možné, že aj celkovo.“

Za tých pár rokov videli majitelia

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás