OĽaNO chce odvolať Plavčana, ten hovorí, že je úspešný
Aktualizované 16:44. Peniaze z eurofondov vraj išli aj do firmy s možnými prepojeniami na Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka.
Ministerstvo školstva pri eurofondoch za 600 miliónov eur úplne zlyhalo, tvrdí opozičná strana OĽaNO. Ide o dve výzvy ministerstva školstva, jedna pre firmy a druhá na dlhodobý strategický výskum.
OĽaNO začalo zbierať podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze na odvolanie ministra Petra Plavčana, ktorého navrhla do pozície SNS. Schôdzu chcú čo najskôr, teda ešte cez leto. Aj Remišová si uvedomuje, že majú málo poslancov, aby vedeli Plavčana odvolať. Preto sa obrátia na Európsku komisiu aj Najvyšší kontrolný úrad, aby prideľovanie eurofondov skontrolovali.
SNS by sa podľa nich mala vzdať školstva. Keďže jej predseda Andrej Danko sa v minulosti pochválil, že riadi ministerstvo školstva aj ministra Plavčana, mal by sa podľa poslankyne OĽaNO Veroniky Remišovej vzdať postu predsedu parlamentu.
Najlepšie by podľa Remišovej bolo, aby výzvy zrušili a vypísali nanovo. To by však mohol byť problém. Eurofondy totiž treba vyčerpať do roku 2020. Už teraz tak majú univerzity na dlhodobý a strategický výskum len tri roky. Ak by sa výzva zrušila a vypísala nanovo, hodnotenie by mohlo trvať aj rok, na dlhodobý výskum by mali len dva roky. Univerzity preto zrušenie výzvy nechcú a aj minister povedal, že ju zrušiť neplánuje.
A čím to je, že eurofondy nedostali veľké univerzity a dostali ich pochybné firmy? Remišová vyzýva firmy a univerzity, aby nahlasovali pochybné ponuky, podobne ako sa to stalo v IT. Ona zo svojej pozície totiž nevie povedať, ako presne to funguje.
Ministerstvo: Prekážajú im naše úspechy
Opoziční poslanci takto na ministra „útočia“, lebo nerozumejú problematike, reaguje ministerstvo školstva. „Zároveň je reakciou na úspechy ministerstva školstva pod vedením súčasného ministra Petra Plavčana,“ napísala hovorkyňa ministerstva Ivana Skokanová.
Ministerstvo pod jeho vedením podľa jej vyjadrenia pripravilo viacero dôležitých návrhov, ale má zlepšovať aj pracovné podmienky učiteľov a zvyšuje ich platy. Opakuje, že proces hodnotenia eurofondových projektov nie je ukončený a preverujú ho. „Ministrovi totiž záleží na tom, aby bol celý proces absolútne transparentný a nespochybniteľný,“ dodala Skokanová.
O to, ako ministerstvo školstva rozdelilo eurofondy na vedu a inovácie, sa už zaujíma Európska komisia. „Európska komisia je v tejto súvislosti v kontakte s ministerstvom. V súčasnosti sa preto vzhľadom na prebiehajúcu komunikáciu k tejto záležitosti nebude vyjadrovať.“
Pochybní hodnotitelia
Škandál s eurofondmi začal list rektorov výskumných univerzít, ktorý napísali ministrovi školstva. Išlo o výzvu za 300 miliónov na dlhodobý a strategický výskum – a tieto peniaze nedostala žiadna výskumná univerzita. Rektori sa nahnevali a napísali ostrý list, kde to nazvali škandálom.
Kritizovali aj hodnotiteľov, ktorí podľa nich neboli odborníci. To teraz kritizuje aj Remišová. Napríklad hodnotili niektoré projekty ľudia zo SNS – nominant vo výskumnej agentúre Pavol Balžanka a úradníčka Monika Deneva. „Pani s rovnakým menom je na ministerstve pôdohospodárstva a bola vymenovaná do Dozornej rady Lesov SR,“ povedala Remišová.
Problematickí však boli aj nestraníci. Napríklad projekt za 23 miliónov eur na zabezpečenie trvalej udržateľnosti oceliarskeho priemyslu na Slovensku hodnotil kardiológ. Internista vraj zasa hodnotil materiálový výskum za 40 miliónov eur zameraný na priemyselné materiály. Projekt na onkológiu a preventívnu medicínu zasa podľa Remišovej žiadny lekár nehodnotil. Výskum na mobilné siete 5. generácie hodnotila žena, ktorá na vysokej škole učí anglický jazyk a komunikatívne cvičenia. „Je nezmyselné, aby o takých obrovských výskumných projektoch rozhodovali dvaja hodnotitelia, ktorí často nepracujú v danej oblasti a niekedy sa výskumu a vede nevenujú vôbec,“ povedala Remišová.
Naši ľudia
Okrem dlhodobého výskumu ministerstvo školstva vypísalo aj výzvu na inovácie. Tam už sú známi aj víťazi. Jednou z víťazných firiem je Beta Biotech, upozornil na ňu denník Sme. Táto firma dostala dotáciu 4,1 milióna eur. Pritom mala vlani tržby len 14 500 eur a má len dvoch zamestnancov. Je to podľa Remišovej príklad, keď eurofondy nejdú na vedu, ale „našim ľuďom“.
Peniaze išli na materiálové vybavenie firmy. „Firma, ktorá nerobila výskum, nemá laboratórium a ide si ho vybaviť za eurofondy, ale inštitúcie, ktoré ich majú, peniaze nedostanú,“ kritizuje rozhodnutie Remišová.
Peniaze tak išli firmám, ktoré podľa opozičnej poslankyne idú robiť výskum len pre dotácie. Napríklad táto konkrétna firma si vraj podľa nej výskum a vývoj zapísala do obchodného registra tri pracovné dni predtým, ako jej boli schválené peniaze z eurofondov. Spoločníkom v tejto firme je podľa Remišovej Samuel Babjak, ktorý podniká s manželkou Róberta Pintéra. Ten podľa Remišovej podnikal s Robertom Kaliňákom aj Jánom Počiatkom.
Pintér je cez viaceré firmy prepojený s Kaliňákom a Počiatkom a minister vnútra z neho v minulosti urobil šéfa sekcie majetku na ministerstve vnútra a majora.
Pochybne bolo v tejto výzve podľa nej pridelených 35 miliónov.
Dlhodobý výskum nemajú robiť veľké univerzity
Ministerstvo vypísalo 300-miliónovú výzvu na eurofondy na dlhodobý a strategický výskum. Veľké výskumné univerzity však peniaze na svoje projekty nedostali, ich žiadosti zamietli. Kto má peniaze dostať, zatiaľ nie je jasné, schválené žiadosti ministerstvo nezverejnilo.
„Možno práve tu je ten správny čas a priestor, aby ste v súlade s opatreniami premiéra vlády v boji proti korupcii a netransparentnosti zabránili vplyvu skupín, ktoré deformujú transparentnosť a čestnú súťaž pri získavaní nenávratných finančných prostriedkov,“ napísali Plavčanovi v liste rektori.
Podľa Zoznamu neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok, ktorý bol 27. júna zverejnený v systéme ITMS, vraj ministerstvo zamietlo napríklad žiadosť Univerzity Komenského o takmer 40 miliónov eur na projekt personálnej medicíny vybraných zhubných nádorových ochorení a jej vplyv na kvalitu života.
Alebo projekt Žilinskej univerzity podobne na takmer 40 miliónov, kde chceli skúmať udržateľnú energetiku a energiu v doprave, v inteligentnom priemysle a v spoločnosti. Slovenskej poľnohospodárskej univerzite zas zamietli projekt na podporu strategického výskumu zameraného na biodiverzitu a adaptáciu na klimatické zmeny a ich vplyv na životné prostredie za takmer 20 miliónov eur. Rektori kritizovali aj neodbornosť hodnotiteľov.
Po tom, čo sa s nimi minister Plavčan stretol, povedal, že eurofondy preverí. Po takmer dvoch týždňoch kontrolu ešte neukončil. „Nemáme zatiaľ oficiálnu odpoveď na list rektorov, len ústny prísľub ministra zo stretnutia s rektormi, že spustí kontrolu. Očakávame informáciu ministerstva o výsledku kontroly,“ tvrdí Slovenská technická univerzita. Rovnako reaguje aj Technická univerzita v Košiciach.
Aj opozičná SaS už ministra vyzvala, aby pre eurofondy odstúpil. Plavčan na otázku, či odstúpi, ak sa zistia pri udeľovaní eurofondov chyby, neodpovedal. Včera na tlačovke po rokovaní vlády ostal len ticho stáť.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
