Študovali na súkromných školách v USA: Nemali sme tam lekcie, učiteľ v triede niekedy ako keby ani nebol

Traja slovenskí stredoškoláci študovali rok v USA. Veľmi ich prekvapilo, že učitelia na súkromných školách zarábajú menej ako na štátnych.

Mária Blašková, Christian Alexander Filt a Ema Janáčová. Foto N – Filip Struhárik

Stredoškoláci Mária Blašková, Christian Alexander Filt a Ema Janáčová získali ročné štipendium na štúdium na súkromných školách v Spojených štátoch amerických. Po návrate na Slovensko sme sa ich spýtali, v čom bolo ich štúdium iné, ako vyzerali vyučovacie hodiny a čo ich prekvapilo.

Sú americkí študenti horší ako slovenskí?

Ema Janáčová: Sú zvyknutí učiť sa menej.

Mária Blašková: Rozdiel medzi študentmi je v tom, že tí americkí sú oveľa poctivejší. Ak tam mal niekto ťahák, tak ho zobrali z triedy. Pri podvádzaní neboli prípustné žiadne výhovorky, aspoň na mojej škole to tak bolo. Podobne prísne to bolo aj v prípade plagiátorstva.

Ema: Na testoch sme museli podpisovať vyhlásenie, že nijako nepodvádzame a že sme si vedomí možných následkov.

Študenti predsa všade nejako podvádzajú. Za rok ste si žiadne podvody nevšimli?

Mária: Všetkých, ktorých som poznala a podvádzali, suspendovali. Na tri dni ich vyhodili zo školy. Stalo sa to napríklad, keď jedno dievča robilo svoje výtvarné portfólio a niektoré veci skopírovalo z internetu. Bola suspendovaná. Bolo to tam veľmi prísne.

Christian Alexander Filt: Každá z tých škôl si chce budovať rešpekt. Aj preto som pred príchodom dostal etický kódex školy a veľmi apelovali na tom, aby sa dodržiaval. Okrem iného sa tam písalo, že všetky podvody končia pred disciplinárnou komisiou.

Často počúvame, že keď príde priemerný slovenský stredoškolák do Ameriky, tak vyniká a v mnohých predmetoch je lepší. Aj vy ste mali ten pocit?  

Christian: Ťažko sa to hodnotí, lebo sme boli na súkromných školách. Tam je latka nasadená trochu vyššie. Nedalo by sa teda povedať, že akademicky sú Američania horší, ale spôsob ich učenia je asi jednoduchší.

Mária: Je to menej o biflení a viac o projektoch a práci. Ale je to veľmi veľa roboty. Často som robila projekty do polnoci.

Ema: U nich je štúdium viac zamerané na samorozvíjanie a na prácu s ostatnými, kým u nás je skôr o lekciách, na ktorých učiteľ vysvetľuje a my si píšeme poznámky. Možno sa to niekomu zdá ťažšie, pre mňa to bolo jednoduchšie, lebo sme si nemuseli toľko pamätať. Navzájom sme sa podporovali a spolu sme sa rozvíjali.

Mária: Ja som sa tam asi aj viac naučila, lebo som sa nebiflila na test, po ktorom by mi to vyletelo z hlavy, ale robila som na projektoch.

Christian: Na mojej škole bola ešte výhoda, že pri predmetoch ako dejepis alebo angličtina sme si mohli zvoliť, na akú oblasť sa budeme sústrediť, o ktorej chceme písať a robiť výskum. Mohli sme sa viac sústrediť na to, čo nás zaujíma.

Obraz amerických škôl, kde sa študenti nedrvia veci naspamäť, ale pracujú a diskutujú, poznáme z filmov. Ale nechýbajú im tie namemorované vedomosti pri formulovaní názorov a diskutovaní so spolužiakmi?

Mária: Keď som sa rozprávala s ľuďmi z verejných škôl, tak sa mi zdalo, že majú menší všeobecný rozhľad. To je asi to, na čo Slováci narážajú. Ale na súkromných školách sú na tom študenti často finančne veľmi dobre, veľa cestujú, takže ak sa tam napríklad aj neučia geografiu, majú dosť dobrý rozhľad. Až som bola prekvapená. Ale dostávala som aj hlúpe otázky, napríklad, či máme na Slovensku tigre.

Ema: Mňa sa niekto pýtal, či je Slovensko v Ázii.

Mária: Mňa sa spýtali, či je Slovensko krajina.

Christian: Skôr som bol prekvapený, že keďže sa angličtinu neučia do takej hĺbky ako my, tak nevedia úplne gramatiku a nevedia spelling (hláskovanie). Ani to neriešia.

V čom ste sa cítili slabší?

Ema: Zo začiatku som bola

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |